Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 1/2019

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal prvú tohtoročnú Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, a to vo veciach správnych.

Pozrite si právne vety publikovaných rozhodnutí. V závere prehľadu nájdete link na toto číslo zbierky v plnom znení.

OBSAH

Stanovisko vo veciach správnych

R 1/2019

Zjednotenie výkladu otázky pokračovania v súdnom konaní o nároku na dávku úrazového poistenia v prípade, ak žalobca zomrel v priebehu tohto konania.

Konanie o žalobe proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o nároku na úrazové dávky a z nich vyplývajúce nároky na sumy úrazových dávok, splatné ku dňu smrti poškodeného, rovnako ako konanie o kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu, treba považovať za konanie, ktoré má povahu konania o majetkovom spore.

Ustanovenie § 118 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov má vo vzťahu k ustanoveniu § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 Správneho súdneho poriadku v súlade s požiadavkou naplnenia účelu správneho súdnictva povahu lex specialis.

Na účely správneho súdneho konania je potrebné ustanovenie § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku vykladať v súlade s osobitnou úpravou prechodu nárokov na dávky podľa § 118 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, resp. podľa § 118 ods. 4 veta za bodkočiarkou tohto zákona.

V prípade úmrtia poškodeného v priebehu konania o správnej žalobe v sociálnych veciach a v konaní o kasačnej sťažnosti preto súd v zmysle § 25 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku a § 118 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tieto konania preruší a pokračuje v nich s fyzickou osobou (osobami), na ktorú (by) prešiel nárok na sumy úrazových dávok, splatné ku dňu smrti poškodeného. Ak takej osoby niet, pokračuje v konaní v súlade s § 118 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s dedičmi, resp. ak niet ani dedičov, konanie zastaví.

(Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. mája 2019, sp. zn. Snj 68/2018)

Rozhodnutia vo veciach správnych

R 2/2019

Účastníci disciplinárneho konania

Z disciplinárnych konaní podľa zákona č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a z rozhodnutí v nich vydaných vyplývajú práva a povinnosti len policajtom, voči ktorým je dané konanie vedené, a preto žalobca, ako oznamovateľ spáchania trestného činu, nie je účastníkom disciplinárnych konaní začatých z podnetu správneho orgánu, nakoľko nedochádza k zmene právneho postavenia oznamovateľa trestnej činnosti.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2017, sp. zn. 3Sžk/14/2017)

R 3/2019

Obnova konania

Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť, avšak je podstatné, že novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti by mohol správny orgán prihliadať.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2017, sp. zn. 3Sžfk/4/2016)

R 4/2019

Nárok na bytovú náhradu

Rozhodnutím v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov sa nerozhoduje o pridelení konkrétneho náhradného nájomného bytu s presne vymedzenou podlahovou plochou, ale iba o priznaní nároku na bytovú náhradu.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2017, sp. zn. 7Sžo/126/2015)

R 5/2019

Miestna príslušnosť správneho súdu

Ak Centrum právnej pomoci nerozhodovalo v prejednávanej veci o poskytnutí právnej pomoci žalobcovi, ale predmetom jeho rozhodovania je poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), kde Centrum právnej pomoci vystupuje ako subjekt povinný poskytnúť informácie, ktoré od neho žiada oprávnená osoba, nejde tu o rozhodovanie podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. V takom prípade do úvahy neprichádza aplikácia kritérií osobitnej miestnej príslušnosti podľa adresy trvalého pobytu žalobcu (ustanovenie § 13 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, kde je predmetom preskúmania rozhodnutie o poskytnutí právnej pomoci), ale aplikácia všeobecného kritéria pre určovanie miestnej príslušnosti, ktorým je sídlo správneho orgánu, ktorý rozhoduje v prvom stupni (§ 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku).

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2018, sp. zn. 6Nds/12/2017)

R 6/2019

Zvolenie colníka do funkcie starostu obce

I. Funkcia starostu je nezlučiteľná s vykonávaním štátnej služby (ustanovenie § 69 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a preto, ak občan v štátnej službe colníka bol zvolený do funkcie starostu obce, výkon funkcie colníka sa ex lege prerušuje na čas výkonu volenej platenej funkcie v orgánoch územnej samosprávy (§ 41 ods. 2 písm. p) zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).

II. Funkcia starostu obce je volenou a platenou funkciou. V prípade, ak je starostovi obce v zmysle zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (§ 4 ods. 7) po jeho výslovnom predchádzajúcom súhlase znížený plat na 0-násobok, nemožno túto skutočnosť vykladať v tom zmysle, že funkcia starostu obce je v takomto prípade funkciou neplatenou.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2018, sp. zn. 6Sžo/5/2017)

R 7/2019

Záväzné stanovisko dotknutého orgánu

I. Dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného predpisu. Dotknutý orgán v konaní podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov má postavenie sui generis. Podstatou záväzného stanoviska je na jednej strane odborná pomoc stavebnému úradu a na druhej strane ochrana verejných záujmov, ktoré sú zverené do ich pôsobnosti, a to v zmysle osobitných právnych predpisov, a záväzné stanovisko sa tak stáva jedným z podkladov pre rozhodnutie.

II. Hoci zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov bližšie verejný záujem nedefinuje, možno však z hľadiska zmyslu a účelu tohto zákona vyvodiť záver, že takýmto verejným záujmom bude predovšetkým spoľahlivosť, bezpečnosť a prevádzkyschopnosť sústav tepelných zariadení, ako aj primerané zabezpečenie dodávky tepla na danom území.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2017, sp. zn. 6Sžo/2/2016)

R 8/2019

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti

V prípade, že lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jednomesačná, a teda ide o lehotu určenú podľa mesiacov (ustanovenie § 69 ods. 4 Správneho súdneho poriadku), skončí sa uplynutím toho dňa, ktorý číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom nastala udalosť určujúca začiatok lehoty. Určujúcou a rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie začiatku plynutia kasačnej mesačnej lehoty je vtedy deň doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu, ktorý podáva kasačnú sťažnosť. Mesačná kasačná lehota uplynie v deň, ktorý číselným označením zodpovedá tomuto dňu. Začiatok plynutia jednomesačnej kasačnej lehoty sa preto nepočíta odo dňa právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2018, sp. zn. 6Sžfk/35/2017)

R 9/2019

Poškodený v priestupkovom konaní

Poškodený v priestupkovom konaní, ktorý si uplatnil náhradu spôsobenej škody, môže sa domáhať súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní len v tej časti, ktorá sa týka náhrady škody. Predmetom súdneho prieskumu zo strany poškodeného nemôže byť preto rozhodnutie správneho orgánu o zastavení priestupkového konania z dôvodu, že obvinenému nebolo preukázané spáchanie skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, a preto neobstojí tvrdenie poškodeného, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2018, sp. zn. 6Asan/3/2017)

R 10/2019

Sankcia stanovená pevnou výškou

Správny súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v sankčných veciach a rovnako ani správny orgán sa nemôžu zaoberať otázkou, či je príslušná sankcia primeraná vo vzťahu ku skutku a či mal správny orgán aplikovať jednotlivé kritériá inštitútu správneho uváženia pri ukladaní sankcie za situácie, ak príslušná sankcia za spáchaný správny delikt je jednoznačne normatívne vymedzená iba jediným konkrétnym spôsobom sankcionovania, a to taxatívne stanovenou pevnou výškou sankcie.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2018, sp. zn. 6Sžf/12/2016)

R 11/2019

Kasačná sťažnosť proti rozhodnutiu najvyššieho súdu

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie krajského súdu (relatívne právoplatné), nie však rozhodnutie najvyššieho súdu, ako súdu kasačného.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. januára 2018, sp. zn. 2Sdo/10/2017)

R 12/2019

Poskytnutie podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb

Ak žalobca, ktorý je žiadateľ o poskytnutie podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, obhospodaruje a užíva poľnohospodársku pôdu bez právneho titulu, ide o skutočnosť, ktorá v procese poskytovania dotácií postačuje na vyradenie žiadosti žiadateľa z predmetného procesu, a to bez poskytnutia platby.

Priamu platbu je možné vyplatiť v poradí ďalšiemu zo žiadateľov o poskytnutie dotácie na totožnú parcelu, ktorý preukáže po splnení všetkých podmienok aj existenciu právneho titulu na obhospodarovanie dotknutej parcely.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2016, sp. zn. 4Sžo/105/2015)

Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 1/2019 (0,93 MB) si v plnom znení prečítajte TU.

Zdroj: nsud.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk