Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 1/2018

najpravo.sk • 29.1. 2018, 18:50

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal prvú tohtoročnú Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, a to vo veciach správnych.

Pozrite si právne vety publikovaných rozhodnutí. V závere prehľadu nájdete link na toto číslo zbierky v plnom znení.

R 1/2018

Správne trestanie

I. Oblasť správneho trestania je sférou, v ktorej sa uplatňuje plná jurisdikcia správneho súdu preskúmavajúceho administratívne rozhodnutie sankčného charakteru. Uvedená požiadavka vyplýva z interpretácie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Žalobca je vo veciach správnych deliktov oprávnený uviesť a poukázať v žalobe i na taký dôkaz, pre ktorý považuje napadnuté rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné a nebráni tomu ani skutočnosť, že ho neuplatnil v odvolacom správnom konaní, resp. rozkladovom konaní, ak tak objektívne nemohol urobiť. Krajský súd preto postupoval súladne so zákonom, keď sa s takto označeným dôkazom v žalobe žalobcu riadne v rámci súdneho prieskumu vysporiadal.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. mája 2017, sp. zn. 3Sžo/128/2015)

R 2/2018

Nekalá obchodná praktika

V prípade, že poskytovateľ služieb cestovného ruchu nezabezpečí príslušné služby spôsobom, ktorý deklaroval vo vzťahu ku spotrebiteľom a neskôr sa v príslušnej rekreačnej destinácii preukáže, že išlo o nepresné, nejasné a dvojzmyselné údaje o nákupných podmienkach zájazdu, pri ktorých je možné rozumne a dôvodne predpokladať, že priemerný spotrebiteľ by do zmluvného vzťahu s poskytovateľom služieb cestovného ruchu nevstúpil, ide zo strany poskytovateľa služieb - cestovnej kancelárie o nekalé obchodné praktiky, ktoré sú zakázané a za ktoré je možné uložiť poskytovateľovi služieb sankciu.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. marca 2017, sp. zn. 3Sžo/154/2015)

R 3/2018

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti

I. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti sa u každého oprávneného subjektu odvíja samostatne od skutočnosti doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 Správneho súdneho poriadku), a preto je možné v aplikačnej praxi dôvodne predpokladať vznik i takých procesných situácií, keď v čase podania kasačnej sťažnosti oprávneným subjektom nebude logicky napadnuté rozhodnutie krajského súdu ešte právoplatné, pretože ešte nebolo doručené všetkým účastníkom konania.

II. V čase podania kasačnej sťažnosti sťažovateľom je postačujúca tzv. relatívna právoplatnosť, ktorá vo veciach uvedených v § 145 ods. 1 Správneho súdneho poriadku nastáva doručením rozhodnutia účastníkovi konania - sťažovateľovi.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2017, sp. zn. 6 Usam 1/2017)

R 4/2018

Odpočítanie dane z pridanej hodnoty

I. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.

II. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. apríla 2017, sp. zn. 1Sžf/72/2015)

R 5/2018

Odstránenie nedostatkov podania

Ak z podania účastníka nemožno jednoznačne zistiť, či sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu alebo ochrany proti jeho nečinnosti, musí správny súd v uznesení, ktorým ho vyzve na odstránenie nedostatkov podania, žalobcovi jednoznačne a zrozumiteľne vysvetliť, v čom spočíva nedostatok jeho podania a ako treba jeho opravu (doplnenie) vykonať. Zrozumiteľnosť podania účastníka nemožno hodnotiť len podľa jeho petitu, ale z hľadiska jeho celého obsahu.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2017, sp. zn. 1Sžf/63/2016)

R 6/2018

Výsluch svedka v daňovom konaní

I. Ak výsluch svedka v daňovom konaní nebol vykonaný pri zabezpečení účasti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu v súlade s vtedy platnými daňovými predpismi, tento nedostatok je možné napraviť tým, že pri ďalšom výsluchu tohto svedka, ktorý sa už realizuje v súlade so zákonom, sa svedok iba odvolá na svoju skoršiu výpoveď, nakoľko žalobcovi správca dane právo účasti zabezpečil.

Zaúčtovanie účtovného prípadu

II. Najmä podvojné účtovníctvo právnických osôb vytvára podklady a s tým súvisiace relevantné údaje (výstupy) pre vyhotovenie daňového priznania na dani z príjmov. Osoba vykonávajúca zaúčtovanie účtovného prípadu na základe svojich odborných znalostí a erudovanosti má a musí vykonávať prvotnú kontrolu oprávnenosti zaúčtovania výdavku (nákladu) ako daňového výdavku v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, k čomu slúži pripojenie podpisu osoby zodpovednej za účtovný prípad.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2017, sp. zn. 1Sžf/80/2016)

R 7/2018

Protokol z daňovej kontroly

I. Vymedzenie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly a na predloženie dôkazov (minimálne 15 pracovných dní) je v zmysle zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na uvážení správcu dane. Pri výkone tohto oprávnenia je povinný prihliadať predovšetkým na to, aby bola daňovému subjektu s prihliadnutím na rozsah a náročnosť protokolu poskytnutá dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím zodpovedajúcich procesných práv.

II. Správca dane je povinný venovať primeranú pozornosť objasneniu zástupcu žalobcu, prečo žalobca objektívne nemohol prevziať zásielku s protokolom a oboznámiť sa s jeho obsahom skôr ako v deň nasledujúci po skutočnom prevzatí zásielky.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. apríla 2017, sp. zn. 1Sžf/112/2015)

R 8/2018

Zmeškanie úkonu z dôvodu výkonu právomoci iného štátneho orgánu

I. Daňový subjekt má právo vykonať zákonom predpísaný úkon v ktorýkoľvek deň zákonom stanovenej lehoty, vrátane dňa posledného.

II. Pokiaľ mu je pre výkon právomoci iného štátneho orgánu znemožnené vykonať takýto úkon v posledný deň zákonnej lehoty a v dôsledku tejto skutočnosti lehotu zmešká a zároveň to oznámi príslušnému orgánu, preukáže dôvody zmeškania lehoty a bezodkladne vykoná zmeškaný úkon, má právo sa spoľahnúť na to, že orgán štátu vyhodnotí jeho podania podľa ich skutočného obsahu tak, aby utrpel čo najmenšiu ujmu na svojich právach.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2017, sp. zn. 1Sžf/116/2015)

R 9/2018

Pracovné kategórie a kategórie funkcií

I. Na účely § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nemožno stotožňovať pojem „pracovná kategória“ a pojem „kategória funkcií“.

II. Na rozdiel od ustanovenia § 14 ods. 4 v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí aj služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ustanovenie § 174 tohto zákona opačné hodnotenie, teda hodnotenie doby zamestnania zaradeného do I. (II.) pracovnej kategórie ako doby služby vojaka z povolania v I. ( II.) kategórii funkcií neupravuje, a teda také hodnotenie je vylúčené.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2017, sp. zn. 9So/155/2015)

R 10/2018

Pracovné kategórie

Obdobie trvania učebného pomeru učňa vychovávaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie v období pred 1. októbrom 1988 je na účely § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v spojení s § 148 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení potrebné zaradiť do I. (II.) pracovnej kategórie podľa § 2 vyhlášky č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení, ak je to pre poistenca výhodnejšie.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2015, sp. zn. 9So/24/2014)

R 11/2018

Súbeh viacerých zamestnaní poistenca

I. Ustanovenie § 138 ods. 17 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 upravuje len poradie povinnosti jednotlivých zamestnávateľov platiť poistné za zamestnanca v prípade súbehu viacerých zamestnaní poistenca tak, že v prípade rôznej výšky vymeriavacieho základu u dvoch a viacerých zamestnávateľov povinnosť platiť (odvádzať) poistné má ten zamestnávateľ, u ktorého v danom období (mesiaci) poistenec dosiahol vyšší vymeriavací základ.

II. Určenie mesačného vymeriavacieho základu v prípade súbehu viacerých zamestnaní upravuje ustanovenie § 138 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010; danú úpravu ustanovenie § 138 ods. 17 tohto zákona nevylučuje.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2017, sp. zn. 9Sžso/44/2016)

R 12/2018

Verejné obstarávanie

Úrad pre verejné obstarávanie môže podľa § 138 ods. 11 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 25. októbru 2012 prerušiť konanie o námietkach s cieľom získať odborné stanovisko alebo znalecký posudok iba ohľadom otázok, ktoré nemajú právny charakter a ktoré nie sú predmetom jeho správnej úvahy pri rozhodovaní o námietkach.

Otázka, či mohol vo verejnom obstarávaní predložiť kvalifikovanú ponuku akýkoľvek iný uchádzač, má právny charakter.

Otázka, či kontrolovaný vo verejnom obstarávaní zvýhodnil pôvodného obstarávateľa, má právny charakter.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. mája 2017, sp. zn. 3Sžf/38/2015)

R 13/2018

Povodňové zabezpečovacie a záchranné práce

Príkaz na vykonanie povodňových zabezpečovacích alebo záchranných prác spočívajúcich v prečerpávaní povodňových vôd Hasičským a záchranným zborom na súkromné poľnohospodárske pozemky vydaný podľa ustanovenia § 44 ods. 3 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov nevyžaduje písomnú formu.

Ak vlastník pozemkov nepozná pôvodcu príkazu, nárok na náhradu spôsobenej škody písomne uplatní na obci, v ktorej sa pozemky nachádzajú.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. marca 2017, sp. zn. 3Sžk/3/2016)

Zbierku stanovísk a rozhodnutí NS SR 1/2018 nájdete TU.

Zdroj: NS SR
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1598

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: