Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2021

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2021, a to vo veciach obchodnoprávnych.

Pozrite si právne vety publikovaných rozhodnutí. V závere nájdete link na toto číslo zbierky v plnom znení.

Rozhodnutia vo veciach obchodnoprávnych

R 58/2021

V prípade, že predmetom sporu je nárok vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom ohľadom odmeny za zlepšovací návrh, je kauzálne príslušným súdom súd pracovnoprávny a nie súd so zverenou priemyselnoprávnou sporovou agendou.

R 59/2021

Na prejednanie sporu o určenie zániku daňovej pohľadávky, ktorú od daňovníka vymáha správca dane, nie je daná právomoc súdu, pretože sa medzi nimi nejedná o vzťah, ktorý má súkromnoprávny charakter (§ 3 Civilného sporového poriadku a contrario).

R 60/2021

Ani skôr vydaný platobný rozkaz nezbavuje žalobcu povinnosti predložiť všetky potrebné dôkazy na preukázanie oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku tak ako sa predpokladá ustanovením § 181 ods. 2 C. s. p.

R 61/2021

Zaznamenanie výpovede do zápisnice v inom súdnom konaní, nezbavuje výpoveď svedka jej procesného charakteru ako samostatného dôkazného prostriedku, ani ho fundamentálne nemení, z hľadiska potreby jeho voľného hodnotenia súdom podľa zákonných kritérií, vyžadovaných pre vyvodenie relevantných skutkových zistení a záverov. Hodnotenie svedeckej výpovede súdom postupom v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z hľadiska jej vierohodnosti, pravdivosti, správnosti, nemožno nahradiť len poukazom na tento dôkaz obsiahnutý v zápisnici o pojednávaní ako verejnej listiny.

R 62/2021

Z ustanovenia § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2013) vyplýva jednoznačný právny záver, že pre určenie právneho režimu, podľa ktorého sa posudzuje omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku (§ 365 Obchodného zákonníka), nie je rozhodujúce to, kedy došlo k porušeniu povinnosti dlžníka plniť riadne a včas, ale to, kedy bola uzavretá zmluva, v ktorej sa dlžník zaviazal na plnenie.

R 63/2021

Spoločné konanie za spoločnosť prokuristom a konateľom nie je podľa Obchodného zákonníka prípustné a nemožno ho vyvodiť ani z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. e/ a písm. g/ zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri. Do obchodného registra sa zapisuje iba spôsob podpisovania jednotlivých orgánov, a nie to, na koho súhlasnú vôľu je podpis viazaný. Zo znenia ustanovenia § 13 ods. 1 vety druhej Obchodného zákonníka, podľa ktorého právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca, vyplýva, že spojka „alebo“ vylučuje konanie právnickej osoby štatutárnym orgánom a zároveň zástupcom, ktorým je aj prokurista.

R 64/2021

Zákonná podmienka odporovateľnosti podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka je splnená aj vtedy, ak osoba, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nevedela, avšak vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon uskutočnený a svoje pomery, o tomto úmysle dlžníka vedieť mala a mohla. Keďže veriteľ je osoba odlišná od účastníkov odporovaného právneho úkonu, môže svoju argumentáciu o ukracujúcom úmysle dlžníka a skutočnosti, že druhá strana o tomto úmysle vedela alebo vedieť mala a mohla, založiť aj len na nepriamych dôkazoch, týkajúcich sa napadnutého právneho úkonu alebo okolností, za ktorých bol uskutočnený.

R 65/2021

I. Veriteľ sa môže podľa ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhať, aby súd určil, že právny úkon dlžníka uvedený v ustanovení § 42a ods. 2 až ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa je právne neúčinný, nielen proti dedičom alebo univerzálnym právnym nástupcom osoby, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, ale aj proti tretej osobe za predpokladu, že tejto osobe boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil.

II. Treťou osobou v zmysle ustanovenia § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka je zásadne singulárny právny nástupca osoby, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon dojednala.

R 66/2021

Vstupom spoločnosti s ručením obmedzeným do likvidácie štatutárne orgány spoločnosti nezanikajú a svoju pôsobnosť vykonávajú naďalej v rozsahu, v akom neprešla na ustanoveného likvidátora. V zmysle ustanovenia § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30.9.2020 likvidátor zastupuje spoločnosť pred súdmi v konaniach, ktoré súvisia s procesom jej likvidácie. Konanie o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným sa netýka účelu likvidácie a nesúvisí ani s procesom likvidácie. Plná moc udelená advokátovi v takomto konaní štatutárnym orgánom zostáva v platnosti aj po ustanovení likvidátora do funkcie a jej následné odvolanie likvidátorom je neúčinné.

R 67/2021

Škoda môže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bude zrušené skôr, ako nadobudne právoplatnosť – v tomto prípade je však potrebné zodpovednosť štátu za škodu, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním takéhoto rozhodnutia, posudzovať podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a nie podľa ustanovení toho istého zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

R 68/2021

Zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení účinnom do 31.12.1995 umožňoval družstvu a oprávnenej osobe dohodnúť sa na spôsobe vyporiadania majetkového podielu podľa transformačného projektu bez toho, aby bolo nevyhnutné uzavrieť formalizovanú dohodu. Pokiaľ medzi účastníkmi predpokladanými zákonom došlo písomnou formou k určeniu, že oprávnenej osobe budú vydané presne špecifikované hnuteľné a nehnuteľné veci, a to v stanovenej cene, takýto úkon je spôsobilým základom vyporiadania majetkového podielu v družstve s účinkami predpokladanými citovaným zákonom.

R 69/2021

I. Ustanovenie § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka má kogentný charakter, preto v zmluve o predaji časti podniku nemožno vylúčiť z predaja časť záväzkov, ktoré súvisia s prevádzanou časťou podniku.

II. Pre platnosť prechodu práv a povinností podľa zmluvy o prevode podniku na kupujúceho sa nevyžaduje, aby záväzky súvisiace s podnikom alebo jeho časťou boli v zmluve presne identifikované.

R 70/2021

Podľa ustanovenia § 220za ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka postačuje pri rozhodnutiach jediného akcionára urobených pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia úradné osvedčenie pravosti podpisu jediného akcionára.

R 71/2021

Pristúpenie k dlhu podľa ustanovenia § 534 Občianskeho zákonníka vyhlásením zakladateľov neziskovej organizácie v zakladateľskej listine vo vzťahu k bližšie nešpecifikovaným právam a záväzkom, nemožno považovať za úkon, ktorý vo vzťahu k tretím osobám možno považovať za platný záväzok, a nemožno teda takýto úkon považovať za platné vyhlásenie (ešte neexistujúceho subjektu práva) pre účely naplnenia predpokladov pre postup podľa ustanovenia § 534 Občianskeho zákonníka.

R 72/2021

Povolenie na pobyt vydané správnym orgánom iného členského štátu a oprávňujúce k pobytu na území tohto členského štátu za účelom výkonu práce, nemožno stotožňovať s povolením na pobyt v Slovenskej republike, ktoré vydávajú policajné orgány SR za podmienok stanovených zákonom č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, pre účely splnenia podmienok v zmysle ustanovenia § 7 ods. 14 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v platnom znení, podľa ktorého zahraničná fyzická osoba, ktorá má byť zapísaná ako osoba oprávnená konať v mene podnikateľa, musí doložiť povolenie na pobyt v Slovenskej republike.

R 73/2021

Pohľadávkou proti podstate je aj pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom za poistné obdobie pred vyhlásením konkurzu, ak jej splatnosť nastala až po vyhlásení konkurzu (splatnosť nastáva v zásade v deň určený na výplatu príjmu).

R 74/2021

V spore o určenie popretej pohľadávky môže dovolací súd vyhovieť návrhu na zmenu žalobcu z dôvodu postúpenia popretej pohľadávky len vtedy, ak okrem podmienok uvedených v ustanovení § 80 C. s. p. sú splnené tiež osobitné podmienky v zmysle ustanovenia § 25 ods. 4 a 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.

R 75/2021

Zvýhodňujúcim právnym úkonom podľa ustanovenia § 59 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii je aj dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok uzatvorená medzi úpadcom a ním spriazneným veriteľom, keďže ňou v rozpore so zásadou pomerného uspokojovania veriteľov dochádza k zániku pohľadávky spriazneného veriteľa započítaním protipohľadávky úpadcu, z hodnoty ktorej by inak prichádzalo do úvahy pomerné uspokojenie nezabezpečených pohľadávok veriteľov úpadcu.

R 76/2021

Právoplatné rozhodnutie súdu o neúčinnosti právneho úkonu dlžníka vydané v konaní podľa ustanovenia § 57 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým bola zároveň osobitným výrokom podľa ustanovenia § 63 ods. 1 zákona uložená osobe, voči ktorej sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo (§ 62 ods. 1), povinnosť vydať do dotknutej konkurznej podstaty veci nadobudnuté od dlžníka na základe neúčinného právneho úkonu, predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre žalobu o vylúčenie týchto veci zo súpisu majetku zapísaných správcom do tohto súpisu podľa ustanovenia § 80 ods. 1 zákona podanej osobou, ktorej bola uložená povinnosť vydať veci nadobudnuté neúčinným právnym úkonom do príslušnej konkurznej podstaty (resp. jej právnym nástupcom).

Celé číslo Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2021 si môžete prečítať TU.

Zdroj: nsud.sk
Ilustračné reprofoto: najprávo.sk