Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2021, a to vo veciach správnych.
Pozrite si právne vety publikovaných rozhodnutí. V závere nájdete link na toto číslo zbierky v plnom znení.
Rozhodnutia vo veciach správnych
R 33/2021
Osobitná poučovacia povinnosť správneho súdu
I. V prípade, ak je z obsahu správnej žaloby a jej príloh zrejmé, že žalobca cez ustanoveného opatrovníka napadol blokové rozhodnutie policajného orgánu a konkretizoval aj deň, kedy bolo napadnuté blokové rozhodnutie žalobcovi oznámené a tiež ho predložil správnemu súdu vo fotokópii, nemôže správny súd žalobu odmietnuť z dôvodu, že žalobca vady správnej žaloby na jeho procesnú výzvu neodstránil.
II. Správny súdny poriadok expressis verbis neurčuje, v akej podobe majú byť podstatné náležitosti žaloby v nej vyjadrené, či výlučne v textovej časti žaloby alebo inak. Zákonodarca v tejto súvislosti použil slovo „uviesť“ (§ 182 Správneho súdneho poriadku), a preto ak sú podstatné náležitosti žaloby abstrahovateľné napr. z príloh žaloby, t.j. nie priamo z vlastného textu žaloby, potom je potrebné vo veci uplatniť materiálny výklad a mať za to, že žaloba zákonom predpísané náležitosti – aj v rozsahu ako je tieto možné vyvodiť z príloh žaloby – obsahuje.
III. Správny súdny poriadok zakotvil osobitnú (obligatórnu) poučovaciu povinnosť správneho súdu vo vzťahu k účastníkom, ktorí „nie sú práva znalí“ a táto je vymedzená aj k možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 Správneho súdneho poriadku). Vzťahuje sa nielen na prípady obligatórneho právneho zastúpenia žalobcu (§ 49, 449 a 479 Správneho súdneho poriadku), ale aj na fakultatívne zastúpenie žalobcu, či iných účastníkov konania (§ 51 Správneho súdneho poriadku).
V prípade, že z obsahu podaní zaslaných žalobcom prostredníctvom ustanoveného opatrovníka je zrejmé, že konal s neznalosťou právnej úpravy, musí správny súd vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. januára 2021, sp. zn. 6Asan/20/2019)
R 34/2021
Ochrana nefajčiarov – stavebne oddelený priestor
Zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bližšie nedefinuje pojem „stavebne oddelený priestor“, a preto je žiaduce ho vnímať v kontexte a zmysle jeho vlastnej právnej úpravy, ktorej účelom je zabrániť prieniku škodlivých látok z tabakových výrobkov alebo z ich dymu a dechtu alebo z výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie, do iných nefajčiarskych priestorov. V opačnom prípade dôjde k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2018, sp. zn. 7Sžo/27/2016)
R 35/2021
Trváci správny delikt na úseku stavebného práva
I. V prípade, že stavebný úrad obce na základe štátneho stavebného dohľadu zistí, že stavebník začal stavbu bez stavebného povolenia, dopustí sa stavebného priestupku a v takomto prípade ide o trváci správny delikt a stavebný priestupok trváceho charakteru trvá až do ukončenia protiprávneho konania.
II. Zákon, ak vychádzame z analógie legis, sankcionuje u trváceho priestupku práve udržiavanie protiprávneho stavu. Znakom trváceho priestupku je konanie páchateľa spočívajúce vo vyvolaní a následnom udržiavaní protiprávneho stavu. Je charakteristický i tým, že na dobu jeho páchania sa hľadí ako na jeden skutok, a teda jeden priestupok, resp. správny delikt, a to až do okamihu ukončenia protiprávneho stavu.
III. Ak sa takýto trváci priestupok prejednáva z úradnej povinnosti a vytvorený protiprávny stav nebol doteraz ukončený, začína plynúť dvojročná prekluzívna lehota na prejednanie trváceho priestupku (§ 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) až okamihom doručenia oznámenia o začatí priestupkového konania subjektu, ktorý je podozrivý z jeho spáchania.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. marca 2021, sp. zn. 6Asan/17/2019)
R 36/2021
Územná pôsobnosť všeobecne záväzného nariadenia
Charakter územnej pôsobnosti všeobecne záväzného nariadenia obce (mesta, mestskej časti) celým územím obce (mesta, mestskej časti) ešte neznamená, že by obec nemohla všeobecne záväzným nariadením určiť pravidlá času predaja v obchode a času v prevádzke služieb aj v závislosti od vymedzenia určitej zóny (napr. špecifikáciou ulíc alebo iným opisným spôsobom) v danej obci (§ 4 ods. 3 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších prepisov).
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. decembra 2018, sp. zn. 8Usam/1/2017)
R 37/2021
Prokurátorska žaloba proti všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy
Zákonodarca podanie prokurátorskej žaloby proti všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy neobmedzil žiadnou lehotou. Jedinou podmienkou prípustnosti žaloby proti všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy je (§ 359 ods. 1 Správneho súdneho poriadku), že prokurátor musí podať protest proti tomuto všeobecne záväznému nariadeniu a jeho protestu nebolo vyhovené. Správny súd teda nemôže žalobu prokurátora proti všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy odmietnuť z dôvodu oneskorenosti.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2020, sp. zn. 8Usam/1/2020)
R 38/2021
Verejné kultúrne podujatie a voľná pouličná aktivita
Verejné kultúrne podujatie sa organizuje usporiadaním, a teda má spravidla väčší spoločenský a sociálny rozsah, ide o organizovanú činnosť, ktorej účelom je vytvoriť optimálne podmienky pre účasť verejnosti na takomto spoločenskom podujatí.
Voľná pouličná aktivita je na rozdiel od verejného kultúrneho podujatia založená na individuálnej osobnej umeleckej prezentácii, bez vytvárania osobitných podmienok na jej uskutočnenie. Všeobecne záväzné nariadenie má subsidiárny charakter a môže byť aplikované iba na tie pouličné produkcie, ktoré nemajú povahu verejného kultúrneho podujatia.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. augusta 2019, sp. zn. 3Usam/1/2019)
R 39/2021
Vyčerpanie repliky a dupliky – poučenie správneho súdu
K vyjadreniu žalobcu sa môžu účastníci konania vyjadriť v lehote určenej správnym súdom (§ 106 ods. 2 Správneho súdneho poriadku), pričom na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať, ak o tom účastníkov konania poučí. A preto po vyčerpaní repliky a dupliky správny súd na ďalšie vyjadrenia nemusí už prihliadať a vtedy koná v súlade so zákonnými procesnými pravidlami.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2021, sp. zn. 6Asan/12/2019)
R 40/2021
Nečinnosť orgánu verejnej správy
I. Nečinnosťou orgánu verejnej správy treba rozumieť nielen jeho absolútnu nečinnosť, ale i to, ak orgán verejnej správy koná spôsobom, ktorý znamená porušenie práva na spravodlivý proces bez zbytočných prieťahov, a to obzvlášť po tom, ako nečinnostnej žalobe vyhovel správny súd.
II. Účinnosťou Správneho súdneho poriadku o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje okresný úrad v sídle kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2016 Z. z.). Až právoplatné rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa (okresného úradu v sídle kraja) je možné preskúmať správnou žalobou.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2021, sp. zn. 6Sžk/7/2020)
R 41/2021
Preukazovanie príslušnosti k obecnej a mestskej polícii
Príslušník obecnej polície preukazuje príslušnosť k obecnej polícii rovnošatou príslušníka obecnej polície s viditeľne umiestneným kruhovým znakom obecnej polície, identifikačným odznakom obecnej polície a preukazom príslušníka obecnej polície súčasne. V súvislosti s ďalším spôsobom preukázania príslušnosti - ústne vyhlásenie „obecná polícia“ alebo „mestská polícia“, toto prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. novembra 2018, sp. zn. 7Usam/1/2017)
R 42/2021
Správne konanie I. a II. stupňa predstavuje jeden celok
Ak sa odvolací orgán v rámci odvolacieho konania zaoberal iba skutočnosťami, ktoré existovali v čase prvostupňového konania, ale nie i tými, ktoré vyšli najavo v odvolacom konaní, je potom jeho postup porušením procesných pravidiel správneho konania. Naviac, podanie odvolania proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu, malo odkladný účinok (§ 242 ods. 6 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov) a odvolací správny orgán mal dokazovanie sám doplniť (§ 243 ods. 3 citovaného zákona), keďže tento dôkaz mal k dispozícii v čase odvolacieho konania.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2021, sp. zn. 5Sžk/40/2020)
R 43/2021
Zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly
Lehota na vykonanie daňovej kontroly má objektívny charakter. V prípade nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly dochádza k tzv. procesnej preklúzii. Vyplýva to zo slovného spojenia „najviac jeden rok“. Ide o obdobie, počas ktorého môže správca dane realizovať svoju právomoc voči daňovému subjektu.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. decembra 2019, sp. zn. 3Sžfk/40/2019)
R 44/2021
Späťvzatie žiadosti policajta o uvoľnenie zo služobného pomeru
Zatiaľ čo v § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov je upravená povinnosť príslušného orgánu uvoľniť zo služobného pomeru policajta, ak o to požiada, tak v § 191 ods. 4 citovaného zákona je prostredníctvom normatívnej formulácie vyjadrená možnosť správnej úvahy príslušného orgánu vo vzťahu k „rozhodnutiu“ o tom, či bude akceptovať, resp. súhlasiť so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie. Inak povedané, kým žiadosť o uvoľnenie z funkcie je spojená de facto s nárokom na vyhovenie tejto žiadosti, tak žiadosť o späťvzatie uvoľnenia z funkcie závisí od posúdenia, a teda od správnej úvahy príslušného správneho orgánu.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. novembra 2020, sp. zn. 5Sžk/33/2020)
R 45/2021
Medzičlánok vsunutý do pohyblivej dodávky tovaru
Ak do pohyblivej dodávky tovaru bol vsunutý medzičlánok, ktorý uskutočňoval iba vôľové nadobudnutie a odovzdanie tovaru, ktorý sa už nachádzal v dispozičnej sfére konečného odberateľa (v jeho sklade), absentuje u takejto transakcie ekonomický zmysel.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. novembra 2020, sp. zn. 3Sžfk/45/2019)
R 46/2021
Cudzinec z tretej krajiny – priznanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
Aby v prípade žiadosti cudzinca, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, ale má dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky, o priznanie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ako kompenzácie jeho ťažkého postihnutia nedošlo k porušeniu práva na rovnaké zaobchádzanie, je potrebné uprednostniť aplikáciu ustanovenia čl. 11 ods. 1 písm. d) Smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, pred vnútroštátnym ustanovením § 3 ods. 1 písm. a) bod 6 * zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom pred 1. januárom 2018, ktoré takú osobu z priznania kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia vylučuje.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2020, sp. zn. 9Sžsk/6/2019)
R 47/2021
Absencia právomoci Sociálnej poisťovne
I. Absencia právomoci Sociálnej poisťovne na určenie uplatniteľnej legislatívy v dôsledku jej definitívneho určenia podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ako neodstrániteľná prekážka konania vylučuje aplikáciu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a teda aj aplikáciu jeho ustanovení § 194 a § 172 ods. 1; v takom prípade Sociálna poisťovňa zastaví konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
II. Správny súd je povinný vo vzťahu k žalobe každého žalobcu počas celého konania skúmať aktívnu legitimáciu každého žalobcu osobitne. Nepreukázanie aktívnej žalobnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku má za následok buď odmietnutie tej-ktorej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku, ak bol žalobca zjavne neoprávnenou osobou na podanie žaloby, alebo zamietnutie žaloby podľa § 190 Správneho súdneho poriadku.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2020, sp. zn. 9Sžsk/120/2019)
Zdroj: nsud.sk
Ilustračné reprofoto: najprávo.sk
Súvisiace články
- Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2021
- Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2021
- Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 1/2020
- Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 4/2020
- Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 3/2020
- Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2020