Záznam súkromného videa ako dôkaz o priestupku

Najvyšší správny súd Českej republiky odpovedal na veľmi spornú otázku použiteľnosti kamerových záznamov urobených súkromnými subjektami pre potreby dokazovania v priestupkovom konaní.

V danej veci bol šofér z Plzne uznaný vinným, že porušením zákona o premávke na pozemných komunikáciách spáchal priestupok (konkrétne pri cúvaní narazil do iného vozidla za sebou) a bola mu za to uložená pokuta 2000 Kč. Žalobcovi (šoférovi – pozn. redakcie) sa nepáčilo, že správne orgány opreli svoje zistenia, okrem iného, o záznam kamerového systému športovej haly, pri ktorej k dopravnej nehode došlo, pretože sa domnieval, že je to v rozpore s právom na ochranu jeho osobnosti.

Podľa Najvyššieho správneho súdu Českej republiky je možné záznamy tohto druhu principiálne použiť, ale vždy je treba o veci uvažovať v nasledujúcom algoritme:

1. Či vôbec urobený záznam, zvukový alebo obrazový, môže atakovať sféru osobnostných práv natáčaných osôb – kľúčová otázka „súkromia" v kontexte konkrétnych okolností prípadu.
2. Ak je splnená podmienka ad 1/, je treba posúdiť, či bolo do sféry osobnostných práv tretej osoby vstúpené zo zákonom prípustných dôvodov alebo nie.
3. Aj za situácie, kedy bol posudzovaný záznam urobený v rozpore s predpismi chrániacimi právo na súkromie a ďalšie osobnostné práva, nie je jeho použiteľnosť pre potreby dokazovania úplne vylúčená.

„V týchto prípadoch je však treba vždy prísne individuálne zvážiť legitimitu cieľa, ktorý má byť prostredníctvom vykonania tohto dôkazu dosiahnutý. Na druhej strane musí byť posúdená primeranosť použitého postupu. Ide tak nielen o posúdenie konfliktu jedného zo základných práv garantovaných Listinou – teda práva na ochranu súkromia na jednej strane a záujmu spoločnosti na ochranu pred deliktuálnym správaním, odhalenie a potrestanie takéhoto správania na druhej strane, ale predovšetkým o konfrontáciu práva na ochranu súkromia zaznamenanej osoby s ústavne zaručenými právami osoby, ktorá záznam urobila. Napríklad pre potreby prípadne uplatňovaného nároku na náhradu škody spôsobenej protiprávnym konaním" uviedol k rozhodnutiu sudca Najvyššieho správneho súdu Radovan Havelec s tým, že „v takomto prípade potom možno záznamy použiť."

Pre tieto potreby súd načrtol istý test proporcionality, zahŕňajúci najmä posúdenie dôvodov, pre ktoré bol záznam urobený (napríklad ochrana majetku proti cielenému a svojvoľnému narušovaniu súkromia iného), zhodnotenie intenzity potreby použitia práve tohto prostriedku na ochranu práv vyhotovovateľa (ak nie je možné použiť iný, menej „obťažujúci" spôsob) a okolností, za ktorých bol záznam urobený (priestor ulice označený upozornením o vykonávaní monitoringu proti skryto robenému záznamu v iných priestoroch, kedy možno istú mieru súkromia očakávať; monitoring vykonávaný sústavne a zámerne proti náhodne urobenému záberu, napríklad turistom pri filmovaní pamiatok, a podobne).

Sudcovia ale upozornili, že ide len o rozhodnutie popisujúce túto problematiku všeobecne, bez ambície na podanie vyčerpávajúceho návodu na riešenie všetkých situácií, ku ktorým môže v praxi dôjsť.

Celé rozhodnutie 2 As 45/2010 nájdete TU (KLIKNITE).

Autorka: Sylva Dostálová, tlačová hovorkyňa Najvyššieho správneho súdu
Zdroj: www.nssoud.cz
Ilustračné foto: www.sxc.hu