Zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku vyšším súdnym úradníkom

Novelou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov s účinnosťou od 1. júla 2017 podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona v konaní podľa zákona o súdnych poplatkoch koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania, pričom sudca koná a rozhoduje "len" o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Z tohto dôvodu zákonodarca vylúčil primerané použitie ustanovenia § 357 písm. a) Civilného sporového poriadku, ktoré pripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.

Okresný súd Dunajská Streda napadol ustanovenie § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý výslovne upravuje, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník, a to z dôvodu jeho nesúladu s článkom 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Okresný súd Dunajská Streda v podanom návrhu upozornil, že vyriešenie tejto otázky nesúladu s Ústavou SR môže mať dopad aj na ďalšie novozavedené inštitúty procesného práva a zároveň poukazuje na to, že v poslednom období je stále viac a viac oblastí súdneho rozhodovania, ktoré zákon zveruje súdnym úradníkom.

• K téme si prečítajte tiež:
  Civilný sporový poriadok napadnutý na Ústavnom súde SR

Nepochybne medzi tieto oblasti možno zahrnúť aj rozhodovanie o súdnych poplatkoch, takže prípadné vyslovenie nesúladu ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku s článkom 142 ods. 2 Ústavy SR Ústavným súdom Slovenskej republiky by malo mať dopad aj na rozhodovanie v konaní o súdnych poplatkoch zákonom zverené vyšším súdnym úradníkom.

Aktuálnejším problémom sa ale javí, či môže vyšší súdny úradník zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, keďže primerané použitie § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, vylúčené nebolo.

• K téme si prečítajte tiež:
  Možné následky napadnutia Civilného sporového poriadku na Ústavnom súde

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku spadá medzi rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Ako teda vykľučkovať z tejto situácie, keď na jednej strane má sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodnúť aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania a na druhej strane má v konaniach podľa zákona o súdnych poplatkoch vrátane rozhodovania o zastavení konania rozhodnúť vyšší súdny úradník?

Doterajšia prax (opäť raz nejednotná) priniesla niekoľko riešení.

• vyšší súdny úradník uznesením zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku a o nároku na náhradu trov konania sa s poukazom na zásadu hospodárnosti nerozhoduje
• vyšší súdny úradník uznesením zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku a následne sudca rozhoduje o nároku na náhradu trov konania
• vyšší súdny úradník uznesením zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku a zároveň rozhodne o nulovej výške náhrady trov žalovaného (rovnako rozhodujú vyšší súdni úradníci v platobných rozkazoch, keď výška priznanej náhrady trov konania konzumuje nárok žalobcu na náhradu trov konania a proti výroku o trovách konania v platobnom rozkaze je prípustná sťažnosť).

To akým procesným postupom bude vyšší súdny úradník postupovať, závisí aj od právneho názoru sudcu, do súdneho oddelenia ktorého je podľa rozvrhu práce toho-ktorého okresného súdu pridelený.

Všetko však môže zmeniť svojim rozhodnutím ústavný súd.