Základné povinnosti mediátora voči spotrebiteľovi

Mediátor má v rámci podnikateľskej činnosti povinnosti vyplývajúce zo základného zákona upravujúceho činnosť mediátora[1], no nemôže opomenúť ani povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov, napr. predpisy regulujúce ochranu osobných údajov, účtovné a daňové predpisy a v neposlednom rade predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa.

V príspevku „Povinnosti mediátora pri riešení spotrebiteľských sporov“[2] som sa venoval povinnostiam, ktoré má mediátor v prípade, ak je predmetom mediácie spotrebiteľský spor. V tomto príspevku som sa tiež venoval definícii spotrebiteľského vzťahu. Nemožno ale zabudnúť, že aj mediátor je podnikateľ poskytujúci služby spotrebiteľovi, a teda aj mediátor musí rešpektovať základné spotrebiteľské práva. Túto rovinu si priblížime v tomto príspevku.

Zákon o ochrane spotrebiteľa

Myšlienka ochrany spotrebiteľa sa do nášho právneho poriadku dostala prijatím zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ešte za čias Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. S požiadavkou na zjednotenie legislatívy ochrany spotrebiteľa s právnym poriadkom Európskej únie bol prijatý v roku 2007 nový zákon o ochrane spotrebiteľa[3]. Ten bol doposiaľ novelizovaný celkom pätnásť krát, pričom šestnásta novela nadobudne účinnosť k 01. januáru 2019. K ochrane spotrebiteľa prislúchajú aj ďalšie osobitné predpisy upravujúce napr. ochranu spotrebiteľa pri predaji prostredníctvom internetu alebo predpisy na ochranu spotrebiteľa pred nebezpečnými výrobkami a službami.

• K téme si prečítajte tiež:
  Povinnosti mediátora pri riešení spotrebiteľských sporov

Základným princípom legislatívy na ochranu spotrebiteľa má byť posilnenie postavenia spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a jednotná regulácia minimálnych požiadaviek na predávajúceho, ktorý má záujem pôsobiť v spotrebiteľskej oblasti.

Je mediátor predávajúci?

Pre účely zákona o ochrane spotrebiteľa sa mediátor považuje za predávajúceho, lebo pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Preto, ak zákon stanovuje povinnosti predávajúcemu, tieto sa všeobecne vzťahujú aj na poskytovateľa služieb – mediátora.

Poskytuje mediátor službu?

Službou sa rozumie akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy. Takýmto osobitným predpisom je aj zákon o mediácii[4], nad ktorým dozor vykonáva Ministerstvo spravodlivosti SR. Činnosť mediátora preto je poskytovaním služieb. Navyše, spotrebiteľ má právo na ochranu aj v prípade, ak je mediácia vykonávaná bezodplatne.

Práva spotrebiteľa/povinnosti mediátora

Vo všeobecnosti, právo jeden strany je v priamom vzťahu k povinnosti strany druhej. Z pohľadu teórie práva sa jedná o vzájomnú koreláciu práv a povinností. Pokiaľ napríklad z kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúci má právo na zaplatenie kúpnej ceny, pre kupujúceho je zároveň povinnosťou kúpnu cenu uhradiť. Preto, ak hovoríme o právach spotrebiteľa, treba ich chápať aj vo vzťahu k povinnostiam mediátora.

Na čo má spotrebiteľ právo:

a) na bežnú kvalitu poskytnutej mediačnej služby. Problematická zostáva otázka dokazovania a subjektívneho posúdenia, čo sa považuje za bežnú kvalitu. Mediačná služba v každom prípade nebude poskytovaná v bežnej kvalite, pokiaľ bude činnosť mediátora vykonávaná v rozpore so zákonom o mediácii;

b) na poskytnutie služby za dohodnutú cenu – odmenu mediátora, o ktorej bol vopred riadne informovaný. Za riadne informovanie spotrebiteľa o cene sa rozumie aj informácia o výpočte ceny (napr. 60,- €/hod.);

c) aby mu mediátor neukladal povinnosti bez právneho dôvodu, aby mu mediátor neupieral jeho spotrebiteľské práva a aby sa mediátor zdržal používania nekalých obchodných praktík a neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách;

d) na poskytnutie mediačnej služby, ktorá je v prevádzkových možnostiach mediátora. Mediátor nemôže bez právneho dôvodu odmietnuť spotrebiteľovi poskytnutie mediačnej služby. Takéto odmietnutie by muselo mať právny základ (napr. konflikt záujmov mediátora);

e) na zrozumiteľné zmluvné podmienky. Pokiaľ v Dohode o začatí mediácie budú nejasné podmienky, platí, že sa uplatní výklad pre spotrebiteľa priaznivejší;

f) na uplatnenie reklamácie vád poskytnutej služby a na náhradu škody. Je potrebné rozlišovať medzi vadnou služby a spôsobenou škodou. Povedzme, že mediátor nebude nestranný, a tým poškodí stranu sporu. Tento klient bude mať právo jednak reklamovať poskytnutú službu a v závislosti od závažnosti porušenia povinností napr. aj právo na vrátenie celej odmeny mediátora. Týmto ale nebude dotknuté právo spotrebiteľa uplatniť si navyše aj náhradu škody, ktorú mediátor spôsobil. Vybavenie reklamácie vrátením zaplatenej odmeny mediátora nevylučuje možnosť spotrebiteľa domáhať sa aj nároku zo vzniknutej škody.

Povinnosťou mediátora je aj plnenie si záväzkov vyplývajúcich z kódexu správania, k dodržiavaniu ktorých sa dobrovoľne zaviazal. Mediátorovi, ktorý prijal napr. etický kódex združenia združujúceho mediátorov, vzniká záväzok nielen voči združeniu, ale nedodržiavanie prijatého kódexu zákon o ochrane spotrebiteľa považuje za nekalú obchodnú praktiku.

Legislatíva tiež chráni spotrebiteľa čo do formy zmluvy – Dohody o začatí mediácie. Písmo na vytlačenej zmluve nemôže byť menšie ako 1,9 mm. V opačnom prípade by ustanovenia zmluvy, ktorých písmo nie je v predpísaných rozmeroch, boli neplatné.

Zodpovednosť za rešpektovanie spotrebiteľských práv

Medzi základné práva spotrebiteľa patrí aj právo obracať sa so svojimi podnetmi na príslušné orgány. Kompetenciu vykonať kontrolu u mediátora zameranú na dodržiavanie legislatívy ochrany spotrebiteľa má Slovenská obchodná inšpekcia. Tá vykoná kontrolu na základe akéhokoľvek vonkajšieho podnetu alebo z vlastného podnetu.

Jedno porušenie základných pravidiel nemusí mať vždy jeden a ten istý postih. Uvediem príklad. Základnou povinnosťou mediátora podľa zákona o mediácii je dbať na účelnosť a hospodárnosť výkonu mediácie. V prípade, ak bude mediátor naťahovať konanie, aby si zvýšil svoju odmenu, a toto konanie by bolo vyhodnotené ako neúčelné a nehospodárne, porušuje tým nielen zákon o mediácii, ale aj zákon o ochrane spotrebiteľa, keďže neposkytuje službu v bežnej kvalite. V prípade, ak sa spotrebiteľ s takýmto podnetom obráti na Slovenskú obchodnú inšpekciu, tá môže udeliť mediátorovi pokutu do 66 400,- €. Ak sa klient obráti na Ministerstvo spravodlivosti SR, to môže v prípade opakovaného porušovania povinností mediátora vyčiarknuť z Registra mediátorov.

Podobný príklad je vystavovanie dokladov o zaplatení. Pokiaľ nevystavíte doklad o zaplatení, toto môže postihovať tak daňový úrad, ako aj Slovenská obchodná inšpekcia. Vždy ale iba podľa zákona, ktorý majú vo svojej gescii.

Trojstranný zmluvný vzťah

Ďalším rozmerom v rámci mediácie sa nám stáva trojstrannosť, príp. viacstrannosť zmluvného vzťahu. Potrebné je rozlíšiť zmluvný vzťah klienta k mediátorovi a vzťah klientov (sporových strán) navzájom.

Príkladom nám môže byť mediácia rodinného sporu (výživné), pri ktorom Dohodu o začatí mediácie uzatvorili mediátor, manžel a manželka. Táto dohoda bude spotrebiteľskou zmluvou, ale iba vo vzťahu mediátor – klient. Zmluvný vzťah manžel – manželka nie je regulovaný legislatívou ochrany spotrebiteľa, ale iba všeobecnou občiansko-právnou zákonnou úpravou. (Obr. 1)

Obr. 1

 Ďalším príkladom je mediácia spotrebiteľského sporu – mediátor, maliar (podnikateľ) a zákazník maliara (fyzická osoba - nepodnikateľ). Maliar ako podnikateľ, nie je v rámci zmluvného vzťahu upraveného voči mediátorovi spotrebiteľom, aj keď je mediátorovým klientom. Dohoda o začatí mediácie bude v časti  vzťahu mediátor – maliarov zákazník spotrebiteľskou zmluvou.

A do tretice, vzťah maliar – zákazník maliara je spotrebiteľským iba pri spotrebiteľskej zmluve, z ktorej spor vyplýva. V  časti zmluvného vzťahu maliar – zákazník maliara, vyplývajúceho z Dohody o začatí mediácie, nie je tento vzťah spotrebiteľským, a to napriek tomu, že maliarov zákazník je fyzická osoba – nepodnikateľ, a maliar je v zmluve definovaný ako podnikateľ. V Dohode o začatí mediácie maliar nevystupuje v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Práve preto nemožno ich vzťah považovať za spotrebiteľský. (Obr. 2)

Obr. 2

Uvedené príklady sú opäť iba dôkazom zložitosti identifikácie právneho režimu, pod ktorý zmluvné vzťahy spadajú, pričom len sťažka možno zovšeobecňovať. Vždy je potrebné subjektívne posúdiť každý relatívny vzťah.

V príspevku som obsiahol základný náčrt povinností mediátora voči svojmu klientovi – spotrebiteľovi. V ďalších príspevkoch sa detailnejšie pozrieme na problematiku nekalých obchodných praktík a reklamácie poskytnutých mediačných služieb.

Autor:
JUDr. Martin Biskupič
Mediačná kancelária so sídlom v Bratislave
www.martinbiskupic.sk
mediator@martinbiskupic.sk
+421 908 112 799