TlačPoštaZväčšiZmenši

Z PERA PRÁVNIKA: Trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby

19.10. 2020, 16:03 |  Veronika Miškeová

ÚVOD

Život, zdravie, sloboda, ľudská dôstojnosť či iné práva sú hodnoty spoločnosti, ktoré chráni Trestný zákon. Aj napriek tomu sa často v spoločnosti stretávame so situáciami zlého zaobchádzania s deťmi či inými osobami v domácnosti, ktoré následne potrebujú pomoc a zvýšenú starostlivosť. Jedná sa o vážne narušenie do ich ľudských a osobnostných práv, ktoré je mimoriadne rozsiahlym spoločenským problémom. Aj napriek tomu je problematika násilia vnímaná ako súkromná záležitosť rodiny, ktorá zostáva zahalená mlčaním a na povrch sa dostáva až v štádiu, kedy je pre obeť neznesiteľná. Vo všeobecnosti je jedným z najznámejších, avšak zároveň z najzávažnejších druhov trestnej činnosti násilná kriminalita, kam zahŕňame aj týranie. Podstatným faktom však je, že tento trestný čin je páchaný na blízkej alebo zverenej osobe.

1.  Charakteristika týrania

Novelizácia Trestného zákona z roku 2016 priniesla so sebou podstatnú reformu, na základe ktorej bola pozmenená základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorá je zahrnutá v § 208 zák. č. 397/2015 Z. z. Trestný zákon[1]. Z predchádzajúceho znenia spomínaného trestného činu vypadlo slovo ,,týra“, čo je charakteristický spôsob konania páchateľa, ktoré bolo podrobnejšie popísané v jednotlivých písmenách v uvedenom paragrafovom znení. V aplikačnej praxi tak došlo k rôznym právnym názorom ako vykladať predmetnú skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.[2] Predkladatelia prijatého zákona poukázali na vážnosť spomínaného trestného činu a zároveň sa vyjadrili, že ich ,,zámerom bolo zohľadnenie práv obete v čo najväčšej miere, poskytnutie zadosťučinenia za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a za negatívne dôsledky trestných činov, ktoré často nenapraviteľne poznačujú celý život obete, ako aj zníženie rizika recidívy závažných trestných činov, a to najmä voči detským obetiam.“[3]Hlavným zmyslom ustanovenia § 208 TZ bolo posilnenie ochrany osôb ohrozených javom domáceho násilia, respektíve násilia páchaného medzi blízkymi osobami na základe ich vzájomného vzťahu, pričom vzájomné role sú nemenné v závislosti násilného vzťahu, čo znamená, že sa nejedná o vzájomnú hádku alebo nezhody medzi partnermi.[4]

V odbornej literatúre sa stretávame s rôznym vymedzením daného pojmu, keďže sa jedná o zložitý interdisciplinárny problém. Pojem týranie predstavuje rozsiahlu škálu emocionálneho, fyzického a sexuálneho zaobchádzania jedného člena rodiny proti inému členovi. ,,Pri de­fi­no­va­ní „psy­chic­ké­ho, či fy­zic­ké­ho utr­pe­nia“ je však nut­né od­miet­nuť ta­ké de­fi­ní­cie (kto­ré sa už tak­tiež vy­skyt­li v ap­li­kač­nej praxi), že ob­jek­tív­na strán­ka tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by vy­ža­du­je, aby ob­ťa­žu­jú­ce ko­na­nie pá­cha­te­ľa do­sa­ho­va­lo vy­ššiu mie­ru in­ten­zi­ty a to spô­so­bo­va­nie nez­ne­si­teľ­né­ho utr­pe­nia.“[5] V skratke to teda znamená bezprostredné použitie fyzickej sily, fyzické ubližovanie, taktiež aj psychické ubližovanie, kam zahŕňame verbálne útoky na sebavedomie dieťaťa, ponižovanie, zahanbovanie, zavrhovanie, obmedzovanie, odopieranie emocionálnej podpory, vyvolávanie situácii neustáleho strachu, či ohrozenia a mnohé iné. ,,Nevyžaduje sa, aby týranej osobe vznikli zranenia alebo iné podobné ujmy, ale musí ísť o konanie, ktoré táto osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie.“[6] Z uvedeného nám vyplýva, že pri spáchaní tohto trestného činu je jednou z požiadaviek vyšší stupeň bezcitnosti a hrubosti, ktorá sa týka celkového konania páchateľa, čo následne vedie k fyzickej alebo duševnej bolesti poškodenej (týranej) osoby, ktorá sťažuje a ovplyvňuje jej obvyklý život. Skutková podstata sa tak nevzťahuje len na ojedinelé hádky, či argumentačné konflikty, ktoré nepatrným spôsobom skĺznu do násilnej podoby, ale jedná sa o tvrdú podobu najhrubšieho správania.

Týmto termínom sa zaoberala aj Rada Európy, ktorá v roku 1986 definovala priebeh týrania ako "násilné chovanie v rodine zahŕňajúci akýkoľvek čin alebo opomenutie, spáchané v rámci rodiny niektorým z jej členov, ktoré podkopávajú život, telesnú alebo duševnú integritu alebo slobodu iného člena rovnakej rodiny, alebo vážne poškodzujú rozvoj jeho osobnosti."[7]

Z odborného psychologického hľadiska je potrebné vykladať definíciu týrania[8] na základe štyroch aspektov, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to:

  1. stupňovanie násilia, ktoré vedie od urážok až k závažnému trestnému činu;
  2. periodicita a dlhodobosť;
  3. zreteľná kategorizácia subjektov, resp. určenie obete a páchateľa;
  4. súkromie.[9]

V prípade páchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby ,,ide o také konanie obvineného, ktoré zasahuje do zvlášť významnej sféry práv poškodeného a je vyjadrené aj zákonom ustanovenou trestnou sadzbou, ktorá vlastne tak vyjadruje dôležitosť a mieru záujmu akú spoločnosť má na ich ochrane.“[10] O treste rozhodne súd buď na základe základnej skutkovej podstaty v § 208 ods. 1 TZ, a to trestom odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby 3 roky a hornou hranicou trestnej sadzby 8 rokov. Keďže je ustanovená horná hranica trestnej sadzby vyššia ako 5 rokov už naplnením znakov základnej skutkovej podstaty v zmysle § 11 TZ ide o zločin. Zákon taxatívne vymedzuje jednu základnú skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby a dve tzv. kvalifikované skutkové podstaty daného trestného činu, pri naplnení ktorých sa trestná sadzba zvyšuje.[11] V zmysle kvalifikovaných skutkových podstát sú okolnosťami vyvolávajúcimi prísnejší trestný postih spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti, skutočnosť, že bol páchateľ v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov za taký čin odsúdený alebo prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, osobitný motív, závažnejší spôsob konania alebo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví viacerým osobám alebo smrti viacerým osobám.

2.  Kto je blízka a zverená osoba?

Podstatným faktorom je, že predmetný trestný čin je páchaný na blízkej alebo zverenej osobe. K tomuto rozšíreniu došlo v roku 1999, kedy sa základná skutková podstata spomínaného trestného činu rozšírila aj na osoby blízke. ,,Bola to reakcia na požiadavku medzinárodných organizácii o rozšírenie trestnoprávnej ochrany pred tzv. domácim násilím voči ženám.“[12] Objektom daného trestného činu je teda záujem na ochrane blízkych osôb a osôb, ktoré sú so zreteľom na nedostatok veku alebo plnoleté pre chorobu, starobu, invaliditu, či retardáciu v starostlivosti iných osôb.

Zákon považuje za blízku osobu príbuzného v priamom pokolení, osvojiteľa, osvojenca, súrodenca a manžela, ale aj iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere (teda hocijaký vzťah spĺňajúci ďalej uvedené kritériá, napr. silné kamarátstvo), ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.[13] Obhliadnuc na trestný čin týrania je tento pojem taxatívne rozšírený aj na ďalšie osoby, ktorými sú manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti. Na základe akého vzťahu pôjde o osoby blízke, závisí od hĺbky ich vzťahu. ,,Pritom je potrebné zdôrazniť, že musí ísť o vzájomný, teda obojstranný vzťah medzi osobami navzájom si blízkymi, nestačí ak vzájomnú blízkosť pociťuje výlučne jedna osoba. Samozrejme, vzájomnú blízkosť nemusia obidve osoby pociťovať rovnako, môžu ju prežívať kvalitatívne inak, ale každá z nich ňou musí oplývať.“[14] V prípade spolužitia druhov sa nevyžaduje spoločné žitie v spoločnej domácnosti, ale postačuje to, že chcú byť spolu a táto skutočnosť je určitú dobu stabilná.

Pod pojmom zverená osoba sa rozumie osoba, ktorá sa ,,vzhľadom na svoj vek alebo z iných dôvodov nachádza v starostlivosti alebo výchove iných. Napríklad dieťa v detskom domove, dôchodca v domove pre seniorov, ale aj deti v starostlivosti učiteľov v školskom zariadení.“[15] Ochrana sa neposkytuje len maloletým deťom, ale aj dospelým osobám, ktoré sú odkázané na starostlivosť a pomoc iných pre chorobu, starobu, telesné alebo duševnú zaostalosť. Z právneho hľadiska nie je dôležité, na akom základe je osobe poskytovaná starostlivosť. Mohlo sa tak stať zo zákona, zmluvy alebo konkludentnými činmi, uplatňovanými v medziľudských vzťahoch.

V tomto prípade je potrebné poukázať na pojmy starostlivosť a výchova, pretože často dochádza k situáciám, kedy je dieťa v starostlivosti rodičov, avšak vzhľadom na povinnú školskú dochádzku žije v inom prechodnom pobyte, a tak je na základe súhlasu rodiča vo výchove a starostlivosti iných.[16] Môže ísť o učiteľov, vychovávateľov, či iné osoby, na ktoré sa za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby aplikuje predmetné ustanovenie rovnako. Konkrétny spôsob zverenia týranej osoby páchateľovi nie je znakom skutkovej podstaty tohto trestného činu a teda na jeho naplnenie nie je nevyhnutý zvlášť akt, ktorým by bola týraná osoba výslovne zverená do výchovy alebo starostlivosti páchateľa, a teda nie je vylúčené, aby bol páchateľom aj druh rodiča maloletého dieťaťa.[17]

3.  Dlhodobosť, sústavnosť a opakovanosť

Dlhodobosť, sústavnosť a opakovanosť je ako znak týrania ustálený tak v odbornej verejnosti, ako aj v súdnej praxi. Hlavným a zároveň typickým znakom trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby je to, že má chronický, stupňujúci sa charakter, objavuje sa v cykloch a pretrváva dlhodobo, respektíve pri kvalifikácii týrania v kvalifikovanej skutkovej podstate je dôležité, aby bol tento trestný čin vykonávaný ,,po dlhší čas“.[18] ,,Všeobecne nie je možné stanoviť, aký konkrétny časový úsek sa považuje za dlhší čas, ktorý je možný ešte považovať za závažnejší spôsob konania.“[19] V tejto súvislosti treba poukázať na judikatúru[20] podľa ktorej v prípade, ak pôjde o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, bude „dlhší čas“ kratší ako pri trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou, pričom všeobecne sa za dlhší čas považuje doba 6 mesiacov. Avšak vo vzťahu k týraniu ide o odlišnú situáciu z toho dôvodu, že pri tomto trestnom čine dochádza ku kumulácii viacerých menej závažných, ale stupňujúcich sa čiastkových útokov so značnou intenzitou. ,,To, čo mô­že u jed­né­ho poš­ko­de­né­ho pred­sta­vo­vať tý­ra­nie už po 3-5 čias­tko­vých úto­koch v ob­do­bí 8 me­sia­cov u iné­ho mô­že rov­na­ký nás­le­dok vy­vo­lať až po de­siat­kach úto­kov v prie­be­hu nie­koľ­kých ro­kov,“[21] a teda pre individuálnosť prípadov a situácii je otázne vymedzenie pojmu ,,po dlhší čas“. Dôležité je, že v prípade, ak dôjde k dokonaniu trestného činu týrania, naplní sa aj základný znak dlhodobosť.

Týranie je konanie, ktoré má svoj vývoj a opakovane dochádza k jeho prejavom aj po dlhšiu dobu, a teda sa nejedná o jednorazový a ojedinelý incident, a preto sa o ňom hovorí ako o pokračovacom trestnom čine. Konanie po dlhší čas je dôležité vymedziť nielen pri pokračovacích trestných činoch, ale hlavne pri trvácich trestných činov a najmä vtedy, keď je udržiavaný po určitú dobu protiprávny stav. ,,Táto  podmienka  vyplýva    aj zo samotného pojmu po dlhší čas, pretože je zrejmé, že v tomto časovom období musí byť páchaná  pokračovacia,  opakovacia  alebo  trvajúca  trestným  zákonom  vymedzená protispoločenská  činnosť.“[22] Na posúdenie konania páchateľa ako pokračovacieho trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby spáchaného viacerými čiastkovými útokmi sa vyžaduje, aby jednotlivé poškodené osoby, proti ktorým je útok namierený, spĺňali zákonnú podmienku, že vo vzťahu k páchateľovi sú blízkou a zverenou osobou.[23]

"Trvalosť páchateľovho konania je nutné posudzovať v závislosti od intenzity jeho zlého zaobchádzania.[24] Z uvedeného nám vyplýva, že je potrebné, aby páchateľ konal s určitou intenzitou, ktorej následné objasnenie a ustálenie v odôvodnení skutku je nevyhnutné. Páchateľ svojím zaobchádzaním musí dať najavo hrubší stupeň surovosti a najmä bezohľadnosť k obeti.[25] Na základe intenzity konania obvineného a závažnosti trestného činu je potrebné posudzovať dlhšiu dobu, ktoré je možné považovať za dĺžku časového úseku. Aj keď konanie páchateľa obsahuje znak istej trvalosti, nevyžaduje sa, aby išlo o sústavné konanie.[26]

4. Syndróm týranej osoby

Pri dokazovaní trestného činu týrania sú často do konania pribratí znalci z odboru psychológie alebo psychiatrie za účelom vyšetrenia obete, poprípade obvineného a skúmania ich vnútorného psychického stavu. Súbor príznakov a vzorcov správania, ktoré sú charakteristické pre obeť vystavenú dlhodobému násiliu sa nazýva syndróm týranej ženy.[27] Psychológovia pri svojej činnosti skúmajú 3 kategórie príznakov, kam patria sebazničujúce reakcie, naučená bezmocnosť a posttraumatická stresová porucha. "Z hľadiska právnej kvalifikácie je bez právneho významu aj skutočnosť, ak u poškodenej osoby nie je znalecky zistený syndróm týranej osoby, pretože základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 TZ nevyžaduje, aby páchateľ spôsobil takýto následok, t. j. syndróm týranej osoby nie je znakom základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu.“[28]

ZÁVER

Trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby je špecifický tým, že k nemu dochádza v súkromí medzi najbližšími osobami a hlboko zasahuje celú rodinu. Osoba, ktorá pácha násilie mnohokrát svoju obeť sociálne izoluje a tak to zostáva dlhodobo utajované za múrmi domácnosti, poprípade na miestach, kde nedosahuje verejná kontrola. Obeť je tak počas napádania odlúčená od možnosti akejkoľvek pomoci zvonka. Aj to je dôvod, prečo je týranie považované za súkromnú záležitosť a je často utajované niekoľko rokov. Je ale potrebné zdôrazniť, že týranie patrí medzi jeden z celospoločensky najnegatívnejších javov, ktorý nemožno vnímať len ako súkromnú záležitosť jedinca, či jeho rodiny. ,,Víťazstvo akéhokoľvek týrania je považované za nezvrátiteľné, ak je akceptované ako normálne“ (David Mitchell). Preto nedovoľme, aby sa tento trestný čin bral ako súčasť niekoho domácnosti,  zaujímajme sa viac o svoje okolie a buďme nápomocní tým, ktorí to najviac potrebujú – ľudom, ktorí si prechádzajú tyraniou.

 

Zoznam použitej literatúry:

Bibliografia:

BURDA, E. a kol. : Trestný zákon. Osobitná časť. Komentár – II. Diel. 1. Vydanie. Praha: vyd. C.h.Beck. 2011.

MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. 2011. Tres­tné prá­vo hmot­né. Všeo­bec­ná a oso­bit­ná časť. Pl­zeň: Aleš Čeněk, 2011.

MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. 2019. Tres­tné prá­vo hmot­né. Všeo­bec­ná a oso­bit­ná časť. 3 vyd. Pl­zeň: Aleš Čeněk, 2019.

Internetové zdroje:

ALYASRY, N. 2018. Je zákonným kvalifikačný moment „po dlhší čas“ u trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby? Dostupné na:  http://www.pravnelisty.sk/clanky/a696-je-zakonnym-kvalifikacny-moment-po-dlhsi-cas-u-trestneho-cinu-tyrania-blizkej-a-zverenej-osoby

BISKUPIČ, M. 2019. Týranie blízkej a zverenej osoby. Dostupné na: https://martinbiskupic.sk/tyranie-blizkej-a-zverenej-osoby/

Dôvodová správa k Návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Dostupná na: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=415268

KNÁPKOVÁ, D., TÓTHOVÁ, M. 2010. Deti ako obete domáceho násilia. In Dny práva -Days of Law, 1. ed. Brno: Masaryk University. Dostupné na: https://www.law.muni.cz/sborniky/dny_prava_2010/files/prispevky/07_nasili/Tothova_Marcela_(1795).pdf

MATHÉ, R. IZÁKOVÁ, Ľ. Znalecké posudzovanie novovzniknutých syndrómov z pohľadu súčasnej psychologickej a psychiatrickej praxe. Dostupné na: https://uzcpp.sk/wp-content/uploads/2016/03/Znaleck%C3%A9-posudzovanie-novovzniknut%C3%BDch-syndr%C3%B3mov-z-poh%C4%BEadu-s%C3%BA%C4%8Dasnej-psychologickej-a-psychiatrickej-praxe.pdf

MATHÉ, R. Postavenie znalca v trestnom konaní z pohľadu znalca, osobitne z hľadiska znalca – psychológa. Formulácia otázok na znalca. Syndróm týranej osoby z pohľadu psychológie a z pohľadu trestného práva. Dostupné na: https://www.ja-sr.sk/system/files/Postavenie_znalca_v_trestnom_konani_Mathe.pdf

POLÁK, P. TITTLOVÁ, M. 2017. Kriminologické možnosti riešenia domáceho násilia. In Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej dňa 20. apríla 2017. Dostupné na: https://www.paneurouni.com/wp-content/uploads/2017/03/zbornik_prispevkov_domace_nasilie_bez_orezov.pdf

ŠAMKO, P. 2016. Je možné spáchať trestný čin týrania blízkej osoby bez týrania? Dostupné na: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a435-je-mozne-spachat-trestny-cin-tyrania-blizkej-osoby-bez-tyrania

Judikáty:

Judikatúra Krajského súdu Prešov: Rozsudok zo dňa 16.07.2014 sp. zn. 10To/23/2014

Judikatúra Najvyššieho súdu ČR: Uznesenie zo dňa 07.10.2015 sp. zn. 7 Tdo 1139/2015

Judikatúra Najvyššieho súdu SR: Rozsudok zo dňa 30.04.2017 sp. zn. 4 Cdo 44/2007

Judikatúra Najvyššieho súdu SR: Uznesenie zo dňa 10.06.2020 sp. zn. 6Tdo/51/2019

Judikatúra Najvyššieho súdu SR: Uznesenie zo dňa 17.02.2015 sp. zn. 3 Tdo 89/2015

Judikatúra Najvyššieho súdu SR: Uznesenie zo dňa  07.02.2012 sp. zn. 4 Tdo 6/2012

Judikatúra Najvyššieho súdu SR: Uznesenie zo dňa 22.02.2011 sp. zn. 5 Tdo 49/2011

Judikatúra Ústavného súdu SR: Uznesenie zo dňa 19.01.2017 sp. zn. II. ÚS 46/2017

Právne predpisy:

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

 



[1] Ďalej používané v texte ako ,,TZ“.

[2] ŠAMKO, P. 2016. Je možné spáchať trestný čin týrania blízkej osoby bez týrania? Dostupné na: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a435-je-mozne-spachat-trestny-cin-tyrania-blizkej-osoby-bez-tyrania

[3] Dôvodová správa k Návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Dostupná na: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=415268

[4] Judikatúra Najvyššieho súdu ČR: Uznesenie zo dňa 07.10.2015 sp. zn. 7 Tdo 1139/2015

[5] Judikatúra Ústavného súdu SR: Uznesenie zo dňa 19.01.2017 sp. zn. II. ÚS 46/2017

[6] Judikatúra Krajského súdu Prešov: Rozsudok zo dňa 16.07.2014 sp. zn. 10To/23/2014

[7] KNÁPKOVÁ, D., TÓTHOVÁ, M. 2010. Deti ako obete domáceho násilia. In Dny práva -Days of Law, 1. ed. Brno: Masaryk University. Dostupné na: https://www.law.muni.cz/sborniky/dny_prava_2010/files/prispevky/07_nasili/Tothova_Marcela_(1795).pdf

[8] Jedná sa o všeobecne známe a používané kritéria zostrojené MUDr. Hubálkom.

[9] ALYASRY, N. 2018. Je zákonným kvalifikačný moment „po dlhší čas“ u trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby? Dostupné na:  http://www.pravnelisty.sk/clanky/a696-je-zakonnym-kvalifikacny-moment-po-dlhsi-cas-u-trestneho-cinu-tyrania-blizkej-a-zverenej-osoby

[10] Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: Uznesenie zo dňa 17.02.2016  3 Tdo 89/2015

[11] § 208 zákona č. 300/2008 Z. z. Trestný zákon

[12] MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. 2019. Tres­tné prá­vo hmot­né. Všeo­bec­ná a oso­bit­ná časť. 3 vyd. Pl­zeň: Aleš Čeněk, 2019.

[13] § 127 ods. 4 zákona č. 300/2008 Z. z. Trestný zákon

[14] Judikatúra Najvyššieho súdu SR: Uznesenie zo dňa 22.02.2011 sp. zn. 5 Tdo 49/2011

[16] BISKUPIČ, M. 2019. Týranie blízkej a zverenej osoby. Dostupné na: https://martinbiskupic.sk/tyranie-blizkej-a-zverenej-osoby/

[17] BURDA, E. a kol. : Trestný zákon. Osobitná časť. Komentár – II. Diel. 1. Vydanie. Praha: vyd. C.h.Beck. 2011.

[18] ALYASRY, N. 2018. Je zákonným kvalifikačný moment „po dlhší čas“ u trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby? Dostupné na:  http://www.pravnelisty.sk/clanky/a696-je-zakonnym-kvalifikacny-moment-po-dlhsi-cas-u-trestneho-cinu-tyrania-blizkej-a-zverenej-osoby

[19] Judikatúra Najvyššieho súdu SR: Uznesenie zo dňa 17.02.2015 sp. zn. 3 Tdo 89/2015

[20] Judikatúra Najvyššieho súdu SR: Uznesenie zo dňa  07.02.2012 sp. zn. 4 Tdo 6/2012

[21] ALYASRY, N. 2018. Je zákonným kvalifikačný moment „po dlhší čas“ u trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby? Dostupné na:  http://www.pravnelisty.sk/clanky/a696-je-zakonnym-kvalifikacny-moment-po-dlhsi-cas-u-trestneho-cinu-tyrania-blizkej-a-zverenej-osoby

[22] Judikatúra Najvyššieho súdu SR: Uznesenie zo dňa 17.02.2015 sp. zn. 3 Tdo 89/2015

[23] Judikatúra Najvyššieho súdu SR: Rozsudok zo dňa 30.04.2017 sp. zn. 4 Cdo 44/2007. In  Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Dostupné na : https://www.nsud.sk/data/files/637_stanoviska_rozhodnutia_1_2008.pdf

[24] Judikatúra Najvyššieho súdu SR: Uznesenie zo dňa 10.06.2020 sp. zn. 6Tdo/51/2019

[25] POLÁK, P. TITTLOVÁ, M. 2017. Kriminologické možnosti riešenia domáceho násilia. In Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej dňa 20. apríla 2017. Dostupné na: https://www.paneurouni.com/wp-content/uploads/2017/03/zbornik_prispevkov_domace_nasilie_bez_orezov.pdf

[26] MAŠĽANYOVÁ, D. a kol. 2011. Tres­tné prá­vo hmot­né. Všeo­bec­ná a oso­bit­ná časť. Pl­zeň: Aleš Čeněk, 2011. 256 s

[27] MATHÉ, R. IZÁKOVÁ, Ľ. Znalecké posudzovanie novovzniknutých syndrómov z pohľadu súčasnej psychologickej a psychiatrickej praxe. Dostupné na: https://uzcpp.sk/wp-content/uploads/2016/03/Znaleck%C3%A9-posudzovanie-novovzniknut%C3%BDch-syndr%C3%B3mov-z-poh%C4%BEadu-s%C3%BA%C4%8Dasnej-psychologickej-a-psychiatrickej-praxe.pdf

[28] MATHÉ, R. Postavenie znalca v trestnom konaní z pohľadu znalca, osobitne z hľadiska znalca – psychológa. Formulácia otázok na znalca. Syndróm týranej osoby z pohľadu psychológie a z pohľadu trestného práva. Dostupné na: https://www.ja-sr.sk/system/files/Postavenie_znalca_v_trestnom_konani_Mathe.pdf

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 60
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Zánik vyživovacej povinnosti; ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu

V individualizovanom rámci určovania zániku vyživovacej povinnosti neprichádza do úvahy akékoľvek zovšeobecňovanie, ale práve naopak, súdy ...

Prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu

Ak odvolací súd nad rámec prvoinštančného rozhodnutia niečo podporne doplní pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ...

Pasívna vecná legitimácia v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru riaditeľa školy

V pracovnoprávnych vzťahoch riaditeľa školy koná za zamestnávateľa (v jeho mene, a nie teda v mene jeho zriaďovateľa) starosta obce. Rovnako, ...

Autorizácia podania uskutočneného v elektronickej podobe, autorizácia dovolania

Zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného podania vo veci samej (ktorým je v zmysle § 123 ods. 2 CSP aj dovolanie) je záruka ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Termín výstavby väznice na Sabovej sa opäť posunulhttps://www.rimava.sk/spravy-z-regionu/termin-vystavby-vaznice-na-sabovej-sa-opat-posunul/

Nová väznica na Sabovej pri Rimavskej Sobote mala byť postavená už budúci rok, no nový ...

Prokurátor ÚŠP dal pokyn preveriť údajnú korupciu prokurátorovhttps://www.teraz.sk/slovensko/prokurator-usp-dal-pokyn-preverit-u/510438-clanok.html

O údajnom korupčnom správaní sa prokurátorov hovoril v pléne Národnej rady SR poslanec Alojz ...

Advokáti pod novým vedením: Boreca nahradí Karashttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/569866-advokati-pod-novym-vedenim-boreca-nahradi-karas/

Novým predsedom Slovenskej advokátskej komory (SAK) bude od nového roku bratislavský advokát ...

NR SR: Sudcovia by mohli odísť z funkcie v 67 rokochhttps://www.teraz.sk/slovensko/sudcovia-by-mohli-odist-z-funkcie-v-67/510397-clanok.html

Sudca by sa mohol po novom verejne vyjadrovať k svojim rozhodnutiam.

Skazenosť, predajnosť, úplatkárstvo. Pojem korupcia je podľa polície oveľa širšíhttps://www.webnoviny.sk/skazenost-predajnost-uplatkarstvo-pojem-korupcia-je-podla-policie-ovela-sirsi/

Pojem korupcia je oveľa širší ako úplatkárstvo.

T. Borec končí ako šéf Slovenskej advokátskej komoryhttps://www.teraz.sk/slovensko/t-borec-konci-ako-sef-slovenskej-ad/510164-clanok.html

Predsedníctvo SAK volia všetci advokáti Slovenska na konferencii advokácie s funkčným obdobím ...

Nové časopisy

Súkromné právo 5/2020

Súkromné právo 5/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Justičná revue 10/2020

Justičná revue 10/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 10/2020

Bulletin slovenskej advokácie 10/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Zo súdnej praxe 5/2020

Zo súdnej praxe 5/2020

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Verejné obstarávanie  - právo a prax 5/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 5/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Právny obzor 5/2020

Právny obzor 5/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

PoUtStŠtPiSoNe
: