Ústavný súd Českej republiky vydal dňa 30. mája 2014 nález (sp. zn. I. ÚS 1506/13, predsedníčka I. senátu Kateřina Šimáčková), ktorý môžeme zaradiť medzi zásadnejšie rozhodnutia týkajúce sa striedavej osobnej starostlivosti o dieťa a ktorého citácia sa bude pravdepodobne často objavovať vo vyjadreniach rodičov v súdnych konaniach o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

Sťažovateľka - matka vytýkala krajskému súdu, že tento porušil zásadu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, keď zmenil rozsudok okresného súdu, ktorým bola maloletá zverená do výlučnej starostlivosti matky, bol upravený styk otca s maloletou v rozsahu od každej druhej soboty každého mesiaca po dobu 11 dní a bola stanovená otcovi vyživovacia povinnosť a na novo rozhodol, že sa maloletá zveruje do striedavej výchovy obidvoch rodičov s intervalom 14 dní a o vzájomnej povinnosti rodičov platiť výživné.

Matka tiež namietala, že model striedavej starostlivosti nie je pre maloletú vhodný, a to predovšetkým s ohľadom na vzdialenosť bydlísk obidvoch rodičov (Olomouc a Česká Lípa), nejednotnú výchovu rodičov a nestabilné bytové pomery otca.

Ústavný súd sa vysporiadal s námietkou nepredvídateľnosti súdneho rozhodnutia a uviedol, že samotná skutočnosť, že odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel na základe ním doplneného dokazovania k záveru, že tu sú splnené zákonom stanovené podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov a že tento výchovný model je rovnako v záujme maloletej, tak nie je v žiadnom prípade skutočnosťou, ktorý by mohla založiť záver o nepredvídateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov

Ústavný súd sa zaoberal definovaním záujmu maloletého dieťaťa s ohľadom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu, o. i. zdôraznil, že záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov.

Ak súd rozhoduje o osude dieťaťa musí zohľadniť aj jeho ďalší vývoj

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (rovnaké znenie aj v ČR aj v SR) pre rozsudok je rozhodujúci stav v dobe jeho vyhlásenia. Súd v prípade, keď rozhoduje o osude dieťaťa musí zobrať do úvahy rovnako jeho ďalší vývoj (v danom prípade aj blížiacu sa školskú dochádzku), a to napriek tomu, že je viazaný ustanovením § 154 ods. 1 OSP. Ústavný súd zdôraznil, že by nemohol považovať také rozhodnutie, ktorým by dieťa, ktoré bolo doposiaľ v starostlivosti jedného z rodičov (pričom styk s druhým rodičom by bol vymedzený len veľmi úzko) zverené do striedavej výchovy obidvoch rodičov za situácie, kedy by bolo zrejmé, že v krátkom časovom horizonte bude tento novonastolený výchovný model opäť opustený (nakoľko nebude naďalej zlučiteľný so školskou dochádzkou dieťaťa či jeho ďalšími vzdelávacími aktivitami), za rozhodnutie majúce na zreteli záujem dieťaťa, nakoľko v záujme dieťaťa je nepochybne aj stabilita výchovného prostredia, ktorá by však práve naznačeným rozhodnutím bola vážne narušená. O takéto rozhodnutie sa však v posudzovanej veci nejednalo.

Ústavný súd ČR uviedol, že nie je vopred vylúčené, že by model striedavej výchovy nemohol pretrvať aj potom, čo maloletá nastúpi do prvej triedy základnej školy, pričom poukázal na možnosť individuálneho vzdelávania, plnenia základnej školskej dochádzky v dvoch základných školách, prípadne na presťahovanie otca bližšie bydliska matky.

Veľká vzdialenosť medzi bydliskami obidvoch rodičov nespôsobuje nevhodnosť striedavej starostlivosti

Záver rozhodnutia (bod 34 odôvodnenia) znel, že veľká vzdialenosť medzi bydliskami obidvoch rodičov nie je sama o sebe dôvodom, ktorý by a priori vylučoval vhodnosť striedavej výchovy maloletého dieťaťa. Pri posudzovaní tohto hľadiska je naopak treba prihliadnuť k ďalším okolnostiam daného prípadu, najmä potom k tomu, či dieťa nie je prevozom a pobytom v úplne odlišnom prostredí príliš fyzicky či psychicky zaťažované a či je v možnostiach rodičov v stanovenom intervale túto vzdialenosť prekonávať.

Ústavný súd sa tiež vyrovnal s námietkou nezistenia názoru maloletej súdom, pričom uviedol, nepovažuje procesný výsluch maloletej pred súdom za vhodný a potrebný s ohľadom na nízky vek dieťaťa a jeho hlboké citové väzby k obidvom rodičom. Treba tiež dodať, že v konkrétnom posudzovanom prípade maloletá už pred rozhodnutím o striedavej osobnej starostlivosti ostávala u každého z rodičov určitú časť mesiaca a jej výchovný režim sa zmenil len v tom ohľade, že došlo k predĺženiu pobytu u otca z 9 na 14 dní, preto stabilita doposiaľ fungujúceho výchovného režimu bola zachovaná.

Dočasne utíšené ego jedného z rodičov nestojí za škody, ktoré môžu byť takto napáchané

Sudca Ludvík David s väčšinovým názorom sudcov ÚS ČR nesúhlasil, pričom poukázal na to, že hoci striedavá starostlivosť o maloletú už niekoľko rokov fakticky prebieha, deje sa tak v dobe umiestňovania dieťaťa do predškolského či predškolských zariadení. Maloletá má však od septembra 2014 nastúpiť na základnú školskú dochádzaku resp. dochádzky.

„Na rozdiel od materskej školy, kde ešte dosť dobre nemožno hovoriť o detskom kolektíve v plnom slova zmysle, na základnej škole sa už takýto kolektív tvoriť začína, a to so všetkými výchovnými prednosťami aj detskými necnosťami, ktoré ho doprevádzajú. Napriek tomu, že dnešné deti už považujú máločo za prekvapivé, dokáže maloletá zvládnuť fakt permanentného striedania školského prostredia, ktorý sa jej bude nutne pripomínať alebo jej bude pripomínaný? Dokáže zvládnuť napríklad aj rozdielne učebné nároky, ktoré na ňu budú mať zo situácie nepochybne rozpačití učitelia? Ako sa dokáže skutočne tešiť z mimoškolských aktivít, keď za nimi bude musieť každých 14 dní prechádzať z miesta na miesto? Verím tomu, že dieťa potrebuje lásku a starostlivosť obidvoch rodičov. Predsa len si ale myslím, že dočasne utíšené ego jedného z nich nestojí za škody, ktoré môžu byť takto realizovanou striedavou výchovou na psychike maloletej napáchané" uviedol vo svojom disente sudca Ludvík David.

Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti by malo byť pravidlom

Vyššie spomínaný nález Ústavného súdu Českej republiky nie je jediný z posledného obdobia týkajúci sa striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Aj nález sp. zn. I. ÚS 2482/13 z 26. mája 2014 analyzoval aspekty tohto inštitútu. Zaujímavým sa javí tiež poukaz na posun vo vnímaní role otca a matky pri výchove detí, zvýšené zapojenie otcov do starostlivosti o dieťa aj v jeho najmladšom veku, narastajúci počet mužov odchádzajúcich s deťmi na rodičovskú dovolenku a snahu umožniť „dvojkariérne" manželstvo. Súd uviedol, že výchova dieťaťa už nie je výhradne ani prevažne v rukách matky, čomu musí zodpovedať aj riešenie situácie, kedy sa manželstvo rozpadne a je nevyhnutné zabezpečiť následnú výchovu maloletých detí.

Zdroj: usoud.cz
Ilustračné foto: najprávo.sk