Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Vyšla desiata Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR

najpravo.sk • 18.11. 2015, 20:40

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal už v poradí desiatu tohtoročnú Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

Pozrite si právne vety publikovaných rozhodnutí. V závere prehľadu nájdete link na zbierku v plnom znení.

Rozhodnutia vo veciach správnych

96. Stavebný pozemok - Pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností vedený ako orná pôda, ale je územným plánom obce, resp. zóny, určený na zastavanie, je podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebným pozemkom, a preto je stavebným pozemkom aj pre účely zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015, sp. zn. 8 Sžf 5/2014)

97. Správne konanie, odstraňovanie nedostatkov podania - Ak má podanie nedostatky, táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom pre odmietnutie podania správnym orgánom, keďže by to bolo v rozpore s princípom súčinnosti (§ 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov), podľa ktorého sú správne orgány povinné poskytovať pomoc a poučenia, aby účastníci konania pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. augusta 2014, sp. zn. 8 Sžo 41/2013)

98. Daňové konanie - Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. marca 2015, sp. zn. 8 Sžf 6-7/2014)

99. Zodpovednosť fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt

I. Ak ide o zodpovednosť fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt, ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou fyzickej osoby podnikateľa.

II. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015, sp. zn. 8 Sžf 111/2013)

100. Pobyt cudzincov

Účelom ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b) v spojení s § 33 ods. 4 písm. e) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri jeho doslovnom výklade je sankcia – zrušenie prechodného pobytu tomu žiadateľovi, ktorý predloží falošné alebo pozmenené doklady.

Pokiaľ zo strany žiadateľa nedošlo k žiadnej nepoctivosti pri predkladaní dokladov ani len vo forme nevedomej nedbanlivosti, nesprávnosť v postupe prekladateliek, na ktorej nemal žiadateľ žiaden podiel viny, nemôže viesť k zrušeniu prechodného pobytu cudzincovi na účel zlúčenia rodiny podľa § 36 ods. 1 písm. b) v spojení s § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. apríla 2015, sp. zn. 10 Sža 13/2015)

101. Príjmy a výdavky daňovníka nezriadeného na podnikanie - Príjmy daňovníka nezriadeného na podnikanie, plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovník vznikol (hlavná činnosť daňovníka), sú od dane oslobodené. Preto nie je možné daňové výdavky súvisiace s príjmami z hlavnej činnosti priraďovať k príjmom, ktoré dani podliehajú.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. decembra 2014, sp. zn. 4 Sžf 2/2014)

102. I. Konkretizácia vád v zistení skutkového stavu - Ak konajúci správny súd aplikuje zrušovací titul obsiahnutý v ustanovení § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, musí konkretizovať v rámci argumentačných bodov úroveň vadnosti zistení skutkového stavu, t.j. neúplne alebo nedostatočne, za tým účelom, aby správny orgán ako účastník súdneho prieskumu bol zákonným spôsobom poučený o svojich pochybeniach a bol mu naznačený spôsob nápravy.

II. Znalecký posudok - Formálny obsah znaleckého posudku ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonanej za podmienok ustanovených v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znalcom pre zadávateľa tvoria viaceré jeho časti (§ 17 ods. 3), ktoré vo vzájomných súvislostiach a aj ako celok musia zabezpečiť preskúmanie jeho obsahu a overenie odôvodnenosti postupov. Ak účastník chcel spochybniť závery znalca, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. februára 2014, sp.zn. 1 Sžd 4/2014)

103. Nedodanie záznamu vysielania v požadovanej kvalite - Ak má Rada pre vysielanie a retransmisiu nepochybne za preukázané, že vysielateľ jej zaslal na základe jej výzvy v zákonnej lehote príslušné záznamy vysielania a až následne monitorovaním týchto záznamov Radou došlo k zisteniu, že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite a že neobsahujú záznam reálneho vysielania, nie je možné potom vyhodnotiť túto skutočnosť v neprospech vysielateľa, že požadované záznamy vysielania Rade pre vysielanie a retransmisiu vôbec nedoručil a nesplnil tak svoju zákonnú povinnosť (§ 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000Z.z o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov), a že naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu (§ 16 ods.3 písm. l) v spojení s § 67 ods. 2 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii).

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2015, sp.zn. 3 Sž 16/2014)

104. Aplikačná prednosť Aarhuského dohovoru - právo na prístup k informáciám o životnom prostredí

I. Správny orgán nemôže vylúčiť aplikačnú prednosť ustanovení Aarhuského dohovoru, keďže Slovenská republika túto prednosť uznala (Aarhuský dohovor bol publikovaný v Zbierke zákonov SR pod č. 43/2006, pričom Národná rada Slovenskej republiky ho v doložke prednosti označila za medzinárodnú zmluvu, ktorá má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi). Aarhuský dohovor zakotvuje v čl. 4 ods. 3 a 4 možnosti zamietnutia prístupu k informáciám, keď po zhodnotení jednotlivých bodov požadovanú informáciu nemožno subsumovať pod žiadnu z tam uvedených. Zo záveru čl. 4 Aarhuského dohovoru vyplýva, že dôvody pre zamietnutie majú byť vykladané reštriktívne, berúc do úvahy záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slúži a berúc do úvahy, či požadované informácie súvisia s emisiami do životného prostredia. Pokiaľ v zmysle čl. 2 ods. 3 Aarhuského dohovoru obsahom informácie (sprístupnenia dokumentu Predbežnej bezpečnostnej správy) je práve informácia, ktorá sa týka vplyvu činnosti jadrovej elektrárne na jednotlivé zložky životného prostredia, teda vodu, pôdu, krajinu, krajinné prostredie, energie, emisie, je potrebné vychádzať z článku 4 ods. 4 písm. d/ druhá veta Aarhuského dohovoru, podľa ktorého musia byť informácie o emisiách, ktoré sú dôležité z hľadiska ochrany životného prostredia, sprístupnené. Ak žalovaný správny orgán zamietol poskytnutie celej požadovanej informácie, rozhodol tým aj o potvrdení nesprístupnených informácií, ktoré súvisia s emisiami, keď naviac v napadnutých správnych rozhodnutiach neuviedol, z akého dôvodu nebola požadovaná informácia poskytnutá ako celok, a tiež nezdôvodnil ani možnosť jej čiastočného sprístupnenia, s ktorou skutočnosťou počíta aj Aarhuský dohovor v čl. 5.

II. Aarhuský dohovor možno aplikovať aj na zákon č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže samotná definícia pojmu „informácia o životnom prostredí“ bola prebratá z Aarhuského dohovoru a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí do slovenského právneho poriadku, a preto nie je potrebné skúmať priamy alebo nepriamy účinok Aarhuského dohovoru na tento zákon.

III. Ak ide o výstavbu a prevádzku jadrového zariadenia, ktoré predstavuje potenciálne ohrozenie zdravia a kvality života ľudí, ktorých obydlia sa nachádzajú v blízkosti miesta, kde by malo prísť k jeho vybudovaniu, mali by byť obyvateľom zo strany verejných orgánov poskytnuté informácie o možných rizikách, ktoré by pre ne mohla výstavba jadrového zariadenia znamenať, aby sa mohli rozhodnúť, či zotrvajú v mieste svojho doterajšieho bydliska alebo nie. Táto skutočnosť sa preto týka aj žalobcu (Greenpeace Slovensko) ako nezávislej medzinárodnej organizácie, ktorej cieľom je upozorňovať na problémy životného prostredia a hľadať riešenia na propagovanie otvorenej diskusie o životnom prostredí.

IV. Dôvody zamietnutia infožiadosti uvedené v čl. 4 ods. 1 a 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES sa majú vykladať reštriktívnym spôsobom. V každom jednotlivom prípade sa musí zohľadňovať verejný záujem na sprístupnení, to znamená, že sa zvažuje verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie informácií oproti záujmu, ktorému slúži ich zamietnutie, a preto členské štáty v zmysle čl. 4 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES písm. a), d), f), g) a h) nesmú umožniť zamietnutie žiadosti, keď sa žiadosť týka informácií o emisiách do životného prostredia.

V. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES ani Aarhuský dohovor nezakladajú prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí v neobmedzenom rozsahu. Oba predpisy zakotvujú princíp, podľa ktorého možno utajiť iba konkrétne informácie, ktorých zverejnenie by naozaj mohlo ohroziť bezpečnosť, pričom zostávajúce informácie sa majú sprístupniť.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. júna 2015, sp.zn. 3 Sži 22/2014)

105. Dopravný priestupok – predbežná otázka - Pokiaľ vodič motorového vozidla vedie svoje motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia a po tomto zistení dopravnou políciou bol následne uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu uložená peňažná pokuta a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo, tak správny súd nie je oprávnený v preskúmavacom konaní skúmať prejudiciálnu otázku, či žalobcovi bol oprávnene zadržaný vodičský preukaz na základe príslušného exekučného príkazu z dôvodu, že mal mať dlh na výživnom na maloleté dieťa. Námietky žalobcu, že správny súd v tomto smere nezistil riadne skutkový stav veci, hoci mu mal dať žalobca príslušné dôkazy o tom, že nemá dlh na výživnom na maloleté dieťa, sú potom právne irelevantné.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. júna 2015, sp.zn. 3 Sžo 96/2015)

106. Oboznámenie účastníka konania s dôkazmi vykonanými odvolacím správnym orgánom

Pokiaľ odvolací správny orgán účastníčku konania ním novo vykonanými dôkazmi, ktoré zabezpečil v štádiu odvolacieho konania, neoboznámil a nedal jej ani príležitosť vyjadriť sa k takto novo vykonaným dôkazom, tvrdiac, že takúto povinnosť nemá a že účastníčka konania o nahliadnutie do administratívneho spisu nežiadala, porušil potom svojim postupom právo na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého podstatou je garancia zachovania právnych požiadaviek v priebehu konania i pred orgánmi verejnej moci, a to predovšetkým, keď novo vykonané dôkazy vyhodnotil v neprospech účastníčky konania.

Atribúty spravodlivého procesu, ktoré by nebolo možné i z objektívnych dôvodov zaručiť v správnom konaní (hlavne nestrannosť a nezávislosť rozhodujúceho orgánu), musia byť v plnej miere zabezpečené v konaní, v ktorom je rozhodnutie správneho orgánu preskúmavané súdom, a to obzvlášť v prípadoch, kedy orgán verejnej moci formalistickým postupom vrchnostensky zasahuje do procesných práv účastníka konania.

Žalobkyňa ako účastníčka konania mala mať za danej skutkovej a právnej situácie v posudzovanej veci príležitosť predložiť i na odvolacom správnom orgáne svoje argumenty bez toho, aby bola znevýhodnená, a to zvlášť v procesnej situácii, keď žalovaný správny orgán doplnil v priebehu odvolacieho konania dokazovanie novými dôkazmi, s ktorými žalobkyňu neoboznámil a ktoré naviac vyhodnotil ako dôkazy svedčiace v jej neprospech.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2015, sp.zn. 3 Sžo 56/2014)

107. Poskytovanie informácií z operatívno-pátracej činnosti orgánov činných v trestnom konaní

I. Výsledky operatívno-pátracej činnosti môžu obsahovať informácie o formách práce kriminálnej polície a o vyšetrovaní a ich zverejnenie by mohlo mať vplyv na činnosť polície. V takomto prípade existuje potom legitímny záujem na odopretí poskytnutia informácií.

II. Nie je vhodné, aby boli zverejnené informácie o činnosti orgánov činných v trestnom konaní, či iných pracovníkov Policajného zboru SR, a to aj v tých prípadoch, ak nebolo začaté trestné konanie, ak by tým boli ohrozené práva tretích osôb alebo schopnosť orgánov činných v trestnom konaní predchádzať trestnej činnosti, vyhľadávať alebo odhaľovať trestnú činnosť, stíhať trestné činy alebo zabezpečovať bezpečnosť Slovenskej republiky. Utajovanosť operatívno-pátracej činnosti má slúžiť aj na zamedzenie úniku informácií z Policajného zboru Slovenskej republiky.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. apríla 2015, sp .zn. 3 Sži 16/2014)

108. Verejné obstarávanie - priame rokovacie konanie

Inštitút priameho rokovacieho konania v oblasti vereného obstarávania svojím procesným postupom zvyšuje predovšetkým transparentnosť zadávacieho procesu ako celku zo strany verejného obstarávateľa, a preto je potrebné ho chápať ako výnimočný inštitút vo vzťahu k iným postupom aplikujúcim sa vo verejnom obstarávaní v zmysle zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Preukázanie existencie zákonných dôvodov na aplikáciu tohto výnimočného inštitútu spočíva na verejnom obstarávateľovi, ktorý sa rozhodne aplikovať inštitút priameho rokovacieho konania. Navyše, verejný obstarávateľ musí preukázať, že existujú zákonné podmienky na použitie tohto inštitútu už vo vzťahu k Úradu pre verejné obstarávanie, a to v príslušnom oznámení verejného obstarávateľa, ktorým informuje Úrad o príslušnom zámere.

Zákonné dôvody na použitie inštitútu priameho rokovacieho konania musia existovať už v čase, keď sa verejný obstarávateľ rozhodne pre realizáciu tohto výnimočného inštitútu. Ak by sa totiž preukázalo, že verejný obstarávateľ postupoval pri použití tohto inštitútu v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, dopustil by sa svojím konaním správneho deliktu a za také konanie by mu Úrad mohol uložiť finančnú pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. júna 2013, sp.zn. 2 Sžf 37/2012)

Tento rok už vyšli:

Zdroj: nssr.gov.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1914

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: