Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Veľká novela Občianskeho súdneho poriadku je schválená

najpravo.sk • 10.2. 2012, 11:53

Aj napriek pretrvávajúcej vládnej kríze došlo v parlamente k schváleniu viacerých právnych noriem. Jednou z nich je aj novela Občianskeho súdneho poriadku, o ktorej sme vás informovali ešte v júli a ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2012, samozrejme, len ak ju podpíše prezident. Pozrime sa na to, aké zmeny prinesie do občianskeho súdneho konania.

Zavedenie lehôt na vykonanie procesných úkonov

Jedným z hlavých cieľov novely bolo zakotvenie lehôt, v ktorých má súd vydať niektoré procesné rozhodnutia. Podľa úplne nového § 58a OSP tieto zákonom určené lehoty, v ktorých má súd rozhodnúť o návrhoch účastníka, začínajú plynúť od podania návrhu, ktorý spĺňa zákonom ustanovené náležitosti (samozrejme ak nie je určené inak, napríklad pri vadných podaniach, ktoré by mohli byť návrhmi na začatie konania plynie lehota od doručenia takéhoto vadného podania). Nuž a lehoty, ktoré sú určené odvolaciemu súdu, začínajú plynúť najskôr od predloženia veci odvolaciemu súdu.

  • Uznesenie, ktorým sa vyzýva na opravu podania, ktoré by mohlo byť návrhom na začatie konania (§ 43 ods. 1 OSP) musí byť odoslané do 60 dní od doručenia takéhoto podania
  • Návrh na začatie konania, ktorý spĺňa náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 a jeho prílohy bude súd povinný odoslať ostatným účastníkom do 60 dní od doručenia návrhu.
  • Ak je potrebný súhlas účastníkov alebo toho, kto má vstúpiť do konania (súhlas navrhovateľa), súd ich vyzve na vyjadrenie do 15 dní od doručenia návrhu na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania alebo návrhu na zmenu či zámenu účastníkov.
  • O návrhu na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania, návrhu na zmenu či zámenu účastníkov musí súd rozhodnúť do 30 dní od ich doručenia a ak je potrebný súhlas dotknutej osoby (spravidla ak má vystupovať v pozícii navrhovateľa) tak do 30 dní od vyjadrenia dotknutej osoby (nový § 92 ods. 5 OSP).
  • O zmene návrhu by mal súd rozhodnúť spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Ministerstvo spravodlivosti je toho názoru, že ak je súd s návrhom na zmenu návrhu resp. s vecou oboznámený, dokáže pružne reagovať na pojednávaní, na ktorom ku zmene došlo. Ak to však nebude možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania a ak ide o zmenu návrhu mimo pojednávania, súd o nej musí rozhodnúť do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu (nový § 95 ods. 3 OSP).
  • V prípadoch, ak by bol nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu neúčinný (§ 96 ods. 3 OSP), musí súd rozhodnúť o zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu do 30 dní od späťvzatia návrhu (nová posledná veta v § 96 ods. 3 OSP).
  • Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, alebo účastník postúpenie namieta do 15 dní od doručenia upovedomenia o postúpení, predloží vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu. Tento nadriadený súd bude musieť rozhodnúť do 30 dní od predloženia veci.
  • O znalečnom súd rozhodne do 30 dní od vykonania tohto dôkazu. Ak bolo potrebné vykonať doplnenie alebo opravu znaleckého posudku, lehota 30 dní plynie odo dňa vykonania dôkazu doplneným alebo opraveným znaleckým posudkom.
  • Ak súd rozhoduje o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, musí tak urobiť do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
  • O návrhu na opravu rozsudku, opravu odôvodnenia alebo návrhu na doplnenie rozsudku (§ 164, § 165, § 166 OSP) súd rozhodne do 30 dní od ich podania. Ak súd prvého stupňa nevyhovie návrhu na opravu odôvodnenia podľa § 165 ods. 2 OSP, predloží vec do 30 dní od podania návrhu odvolaciemu súdu, ktorý má na rozhodnutie 60 dní od predloženia veci.

Odročovanie pojednávaní

Už aj advokát začiatočník či zbehlejší podnikateľ vie, ako naťahovať súdne konanie a vyhýbať sa účasti na pojednávaní. Postačuje zaslať súdu lekárske potvrdenie a žiadať o odročenie, pričom úplne „najideálnejšie" je zaslať súdu žiadosť o odročenie pojednávania bezprostredne pred začatím pojednávania. Toto štandardné obštrukčné správanie účastníkov sa snaží eliminovať po vzore novely Trestného poriadku aj novela Občianskeho súdneho poriadku.

Po 1. januári 2012 bude musieť účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel, alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať minimálne:

Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní, alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod pre odročenie sa uvedie v zápisnici, alebo poznamená v spise.

To však nie je všetko. Novela zavádza do oblasti odročovania pojednávaní aj sankčný mechanizmus. Ak teda súd rozhodne o odročení nariadeného pojednávania, na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, pričom je irelevantné, či dôvod odročenia účastník zavinil, alebo bol výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, bude mať účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15 eur. To však nebude platiť, ak bude informovať včas súd a návrh na odročenie bude obsahovať požadované náležitosti a zároveň žiadosť o odročenie bude doručená súdu najneskôr tri dni pred termínom pojednávania. Právo požadovať 15 eur je limitované 15-dňovou lehotou, v ktorej si ho musí uplatniť na súde. Toto právo vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia bude neospravedlnená neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Mierne iná situácia bude pri zastúpení advokátom. Účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bude odročené z dôvodu na strane zástupcu protistrany z radov advokátov, bude mať právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur.

O nárokoch na obe uvedené sumy rozhodne súd bez zbytočného odkladu na návrh. Takéto rozhodnutie súdu nebude mať vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania.

V intenciách odročovania pojednávaní mení novela aj doterajší fakultatívny mechanizmus rozhodovania o trovách konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili účastníci svojim zavinením, alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila, (§ 147 ods. 1 a 2 OSP) na obligatórny, a teda súd bude povinný uložiť účastníkom, svedkom, znalcom, či iným osobám úhradu trov konania, ktoré by inak neboli vznikli.

Náhrada trov štátu

Novela precizuje znenie § 148 ods. 1 OSP, ktoré upravuje postup pri náhrade trov, ktoré vznikli v konaní štátu, pričom explicitne ustanovuje, že ak sú u niektorého účastníka predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Teda, ak súd priznal oslobodenie úplné, štát nemá proti účastníkovi právo na náhradu trov, ktoré platil, ak súd priznal oslobodenie v rozsahu jednej polovice, štát má právo len na polovicu trov, ktoré platil a pod.

Doručovanie elektronickými prostriedkami

Doručovanie písomností elektronickými prostriedkami, ak o to účastník konania požiada je vylúčené pri doručovaní súdnych rozhodnutí a písomností, ktoré sa doručujú do vlastných rúk (§ 45 ods. 5 OSP). Od 1. januára 2012 sa zákaz doručovania touto formou bude vzťahovať aj na predvolania na pojednávanie.

Predbežné opatrenia

Novela zakotvuje, že ak sa má konať vo veci samej v cudzine, alebo ak ide o zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia, príslušným na nariadenie predbežného opatrenia je všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje. Ak takýto súd nie je známy, na konanie je príslušný súd, v obvode ktorého je majetok účastníka, proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje.

V nadväznosti na to novela v samostatnom § 77a upravuje osobitne problematiku predbežných opatrení týkajúcich sa cudzích rozhodnutí vrátane spôsobov zániku predbežného opatrenia.

Explicitne sa ustanovuje, že predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby odovzdal dieťa nielen do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, ale aj do striedavej osobnej starostlivosti.

Ohľadom predbežných opatrení týkajúcich sa maloletých detí novela zavádza medzi povinné náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa taktiež predloženie dokladu preukazujúceho zapísanie osoby v zozname žiadateľov o pestúnsku starostlivosť a osvojenie. Cieľom je zabránenie obchádzania zoznamu žiadateľov, ako aj zabránenie vzniku situácií, kedy sa dieťa môže dostať do starostlivosti nepreverenej cudzej osoby.

V záujme maloletého dieťaťa môže po účinnosti novely súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Táto zmena sa prijala z dôvodu, aby bolo jednoznačne zrejmé, že je možné predbežným opatrením upraviť aj pomery maloletého dieťaťa, ktoré je umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu, nakoľko je to v jeho záujme, napríklad v prípade, ak bol podaný návrh na zrušenie ústavnej starostlivosti rodičom, ak bol podaný návrh na zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti a podobne.

Doručovanie návrhu odporcovi vo veciach starostlivosti o maloletých

Ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Vo veľkom množstve prípadov starostlivosti o maloletých je odporca, teda rodič v cudzine a získanie vyjadrenia vo veci od neho môže byť problematické. Novela teda zavádza, že ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.

Lehota na rozhodnutie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých

Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých s cudzím prvkom novela zavádza trojmesačnú lehotu, v ktorej musí súd rozhodnúť. Taktiež sa určuje, že súd musí rozhodnúť do jedného mesiaca, ak koná o určení mena alebo priezviska maloletého dieťaťa a o ustanovení poručníka.

Miestna príslušnosť súdu

V úprave príslušnosti súdu na konanie vo veciach ochrany osobnosti sa navrhuje návrat k právnej úprave príslušnosti podľa všeobecného súdu odporcu.

Podľa platnej právnej úpravy na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Novela však vkladá dodatok, podľa ktorého ak je navrhovateľom spotrebiteľ, je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko.

Podpora mediácie ako prostriedku mimosúdneho riešenia sporov

Vzhľadom na potrebu podpory a lepšieho presadenia mediácie ako prostriedku mimosúdneho riešenia sporov, Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR navrhol do zákona výslovne zakotviť, ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, aby súd mohol pred prvým pojednávaním a kedykoľvek počas konania účastníkov vyzvať, aby sa pokúsili o zmier mediáciou a odporučiť im účasť na informatívnom stretnutí u mediátora. Súd sa má tak v každom štádiu pokúsiť o dosiahnutie zmierlivého riešenia sporu. V súlade s uvedenou filozofiou sa zavádza úprava, ktorá ustanovuje prioritu rozhodovaniu o mediačnej dohode ako súdnom zmieri.

Preddavky na trovy konania

Inštitút preddavkov na trovy konania bude v Občianskom súdnom poriadku nový. Jeho prijatie sa odôvodňuje tým, že v sporoch, v ktorých je uplatňovaná vyššia peňažná suma je strana vystupujúca ako odporca často v situácii, že je voči nej uplatňovaný návrh, ktorý sa javí ako šikanózny. Odporca platí trovy konania (napr. odmena advokáta) zo sumy, ktorá je voči nemu uplatňovaná s rizikom, že ak bude v bránení práva úspešný, navrhovateľ jej trovy nenahradí, keďže ešte počas konania podľa vývoja konania napr. postúpi pohľadávku na inú osobu, u ktorej nie je zabezpečená vymožiteľnosť tejto pohľadávky. Inštitút preddavkov na trovy konania má za cieľ eliminovať tieto šikanózne návrhy v čo najväčšej miere.

Kedy sa budú platiť preddavky na trovy konania? Navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na trovy konania. Na zloženie preddavku vyzve súd súčasne s uložením povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví. Výška preddavku bude päť percent z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada.

Proti rozhodnutiu o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania podľa nového § 141a OSP nebude prípustné odvolanie.

Oslobodenie od súdnych poplatkov

Do ustanovenia § 138 OSP novela vkladá tri nové odstavce. V novom odstavci 2 zakotvuje povinnú prílohu návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorým je buď vyplnené tlačivo, ktorého vzor uverejní ministerstvo na svojom webe alebo rozhodnutie o hmotnej núdzi. Táto zmena sa odôvodňuje snahou o odbremenenie účastníkov od opráv, či následného dopĺňania neúplných návrhov, avšak nerieši, čo v prípade, ak tieto povinné prílohy k návrhu nie sú pripojené. Zrejme v takomto prípade účastníci nebudú odbremenení od opráv a dopĺňania neúplných návrhov. Prakticky sa však nemení nič, nakoľko žiadatelia aj doteraz predkladali tzv. tlačivo vz.6 alebo rozhodnutie príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o hmotnej núdzi.

V novom odstavci 3 sa zakotvuje, že o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov sudca upovedomí ostatných účastníkov na najbližšom pojednávaní a v novom odstavci 4 sa rieši vplyv rozsahu priznania nároku na bezplatnú právnu pomoc na oslobodenie od súdnych poplatkov. Ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu pomoc, takéto rozhodnutie bude mať účinky oslobodenia od súdnych poplatkov len v rozsahu, v ktorom mu bola právna pomoc priznaná.

Pojednávanie na odvolacom súde

Zmeny sa dotkli aj právnej úpravy pojednávania na odvolacom súde. Rozšíril sa okruh vecí, v ktorých odvolací súd musí nariadiť pojednávanie o veci súvisiace s porušením zásady rovnakého zaobchádzania (podľa antidiskriminačného zákona) a naopak vypustilo sa povinné nariaďovanie pojednávaní pri drobných sporoch, ak súd prvého stupňa rozhodol bez nariadenia pojednávania.

S cieľom spružniť komunikáciu účastníka a odvolacieho súdu sa zavádza povinnosť odvolacieho súdu upovedomiť účastníka alebo jeho zástupcu, ktorý požiadal o doručovanie elektronickými prostriedkami, ak bude súd rozhodovať rozsudkom bez nariadenia pojednávania, o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami. Ak odvolací súd verejne vyhlási rozsudok bez nariadenia pojednávania, doručí ho prítomným účastníkom hneď po jeho vyhlásení a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní.

Rozšírenie dôvodov obnovy konania

Novela rozširuje aj dôvody obnovy konania ustanovené v § 228 odsek 1 o nové písmeno f/. Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania od januára aj vtedy, ak možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Ministerstvo spravodlivosti túto zmenu odôvodňuje tým, že rastúci počet nariadení EÚ upravujúci cezhraničný výkon rozhodnutí zavádza ako protiopatrenie k zrušeniu konania o vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné možnosť preskúmania právoplatného rozhodnutia v štáte pôvodu. Toto preskúmanie má umožniť napraviť vady konania spôsobené nezabezpečením dostatočnej procesnej ochrany práv odporcu. Obsahovo to zodpovedá v podmienkach Slovenskej republiky inštitútu obnovy konania. Nakoľko informácia o spôsobe preskúmania právoplatného rozhodnutia je predovšetkým určená pre odporcu žijúceho v cudzine, ktorý nie je orientovaný v právnom poriadku štátu, ktorého súd rozhodnutie vydal, sa javí ako vhodné v záujme právnej istoty výslovne ustanoviť, že opravným prostriedkom, ktorý má v Slovenskej republike v týchto prípadoch k dispozícii, je obnova konania.

Slobodný prístup k informáciám

V správnom súdnictve novela rieši problémy vyvstávajúce v súvislosti so slobodným prístupom k informáciám. Novou úpravou sa má posilniť účel efektívneho súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí; v danom prípade zavedením prieskumu tzv. fiktívnych rozhodnutí.

Keďže zákon č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií je založený na princípe „čo nie je tajné, je verejné", t.j. na princípe, že ak neexistuje zákonný dôvod pre nesprístupnenie informácie (ak nemožno uplatniť zákonnú výnimku zo sprístupnenia informácie), informácia sa musí sprístupniť, aj ustanovenie o súdnom prieskume rozhodnutia o nesprístupnení informácie by malo vyjadrovať konštrukciu, že súd môže uložiť povinnosť sprístupniť informácie, ak neexistujú dôvody pre nesprístupnenie informácie (t.j. ustanovenie by malo obsahovať negácie). Ustanovenia by preto nemalo byť formulované pozitívne – teda tak, že ak „sú tu dôvody pre sprístupnenie informácie" - pretože informácia sa v zmysle zákona sprístupní nie vtedy, ak sú dôvody pre jej sprístupnenie, ale vtedy, ak nie sú dôvody pre jej nesprístupnenie. Súd v súdnom konaní neskúma, či existujú dôvody pre sprístupnenie, ale skúma, či existujú dôvody pre nesprístupnenie.

Zavádza pre súd možnosť vyzvať žalovaný správny orgán, aby v súdom určenej lehote uviedol aj ostatné dôvody, pre ktoré nie je možné požadovanú informáciu sprístupniť – teda aj tie dôvody, ktoré nie sú uvedené v rozhodnutí o nesprístupnení informácie, proti ktorému bola podaná žaloba. Tieto dôvody uvedené správnym orgánom by boli pre súd podkladom pre rozhodovanie o tom, či existujú zákonné dôvody pre nesprístupnenie požadovanej informácie a či súd nariadi alebo nenariadi sprístupnenie informácie.

V súčasnosti súd nemá možnosť nariadiť správnemu orgánu, aby informáciu sprístupnil, čo má negatívny vplyv na včasnosť a efektívnosť súdneho prieskumu a na včasnosť prístupu k informáciám. Na Slovensku sa aj pri súdnom preskúmavaní rozhodnutí o nesprístupnení informácií (vrátane informácií o životnom prostredí) uplatňuje iba výlučne tzv. kasačný princíp, čo znamená, že súd môže nezákonné rozhodnutie správneho orgánu iba zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie, avšak nemôže správnemu orgánu prikázať sprístupniť informáciu. V novom konaní síce musí správny orgán rešpektovať právny názor súdu, ale stáva sa, že správny orgán znovu rozhodne o nesprístupnení informácie, a to z iného dôvodu, ktorý nebol predmetom súdneho prieskumu.

Problém predstavuje aj zrušovanie rozhodnutí iba z formálnych dôvodov – napríklad pre „nedostatok dôvodov" (nepreskúmateľnosť). Možno sa stretnúť s praxou, že správne orgány v „citlivých" prípadoch vedome vydávajú nepreskúmateľné rozhodnutia – a to aj opakovane, po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia súdom. Ešte problematickejšia je rozšírená prax, kedy správny orgán nechá uplynúť zákonnú lehotu na rozhodnutie o odvolaní, v dôsledku čoho vzniká v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií tzv. fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Ak sa chce žiadateľ o informácie domôcť nápravy, musí podať žalobu proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu, ktoré však logicky neobsahuje žiadne odôvodnenie a súdy ho zrušujú pre nepreskúmateľnosť, pričom sa vyjadria iba k formálnej stránke rozhodnutia (t.j. že neobsahuje odôvodnenie), avšak nevyjadria sa k podstate veci (t.j. či požadovanú informáciu možno alebo nemožno utajovať).

Ak správny orgán vydá nepreskúmateľné rozhodnutie resp. fiktívne rozhodnutie a súd sa z toho dôvodu v súdnom konaní zaoberá iba nepreskúmateľnosťou rozhodnutia (t.j. iba formálnou stránkou - tým, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené alebo že neobsahuje žiadne odôvodnenie), správny orgán konajúci nezákonne „získa" ďalší dlhý čas, počas ktorého nebude informácia prístupná. Správne orgány teda niekedy počítajú s dlhotrvajúcim a neúčinným súdnym prieskumom, ktorý v takomto prípade môže trvať aj niekoľko rokov.

Novela teda zavádza ustanovenie (nové znenie § 250j ods. 6 OSP) podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu, súd môže vyzvať žalovaný správny orgán, aby v súdom určenej lehote uviedol dôvody, pre ktoré nie je možné požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov pre nesprístupnenie informácie, súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.

Niektoré ďalšie zmeny v skratke

  • Novela zásadným spôsobom mení právnu úpravu výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, ktorá bola dlhodobo kritizovaná ako nedostatočná, avšak pre jej rozsiahlosť ide už o tému na osobitný článok.
  • Pri možnosti ukladať poriadkovú pokutu novela explicitne zavádza možnosť uložiť poriadkovú pokutu nielen za rušenie pojednávania či neospravedlnenú neúčasť na pojednávaní, ale aj za nesplnenie inej povinnosti, ktorú súd účastníkom v konaní uložil a ktorej nesplnenie môže spôsobiť prieťahy v konaní. V praxi súdov sa však v tomto smere nemení nič, keďže si nedostatok zákonného textu nahrádzali jeho extenzívnym výkladom.
  • Novela zavádza možnosť podať návrh na začatie konania aj na tlačive, ktoré uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojej internetovej stránke. Cieľom je uľahčiť prácu súdu, najmä odbremeniť od výziev na odstránenie vád návrhov a zjednodušiť účastníkovi prístup k súdu v prípadoch, ak nemá právneho zástupcu. Podanie návrhu na tlačive však nebude povinné, ide len o možnosť podať návrh na takomto zverejnenom tlačive. Naviac, tlačivá budú dostupné len pre niektoré vybrané návrhy.
  • Aj vzor platobného rozkazu a zmenkového platobného rozkazu bude uvedený na webovej stránke ministerstva (§ 172 ods. 8 OSP). Predloženie návrhu zmenkového platobného rozkazu na tlačive ministerstva spolu so zaplateným súdnym poplatkom a splnením ostatných podmienok založí povinnosť súdu vydať zmenkový platobný rozkaz najneskôr do 10 pracovných dní.
  • Uznesenie o priznaní čiastočného oslobodenia od súdnych poplatkov musí vždy obsahovať odôvodnenie (nové znenie § 169 ods. 2 druhá veta OSP)
  • Súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa bude vzťahovať aj na odvolacie konanie, avšak o tejto skutočnosti musia byť účastníci konania poučení.
  • Novela rieši aj problémy pri konaniach o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do starostlivosti budúceho osvojiteľa, keď ustanovuje, že podmienku zapísania do zoznamu žiadateľov je potrebné splniť ku dňu začatia týchto konaní.
  • Nové ustanovenie § 179a rieši situácie, ak sa rodič domáha na základe Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí návratu dieťaťa z cudziny
  • Odvolanie nebude prípustné, ak súd rozhodoval o vylúčení zapisovateľa alebo iného pracovníka súdu, ako aj znalca alebo tlmočníka
  • Výslovne sa dopĺňa, že aj trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí sa vymáhajú z úradnej moci ako súdne pohľadávky, teda v režime Občianskeho súdneho poriadku.
  • Drobné úpravy novela zavádza aj do konania o spôsobilosti na právne úkony, v správnom súdnictve odstraňuje niektoré legislatívne nedostatky (§ 250j ods. 3 OSP) a interpretačné problémy (§ 250j ods. 4 OSP), upravuje náhradu trov konania ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu v správnom súdnictve (§ 250k ods. 1 OSP), umožňuje uložiť žalovanému v správnom súdnictve poriadkovú pokutu do výšky 1640 eur za nepredloženie spisov a i.

Zmena iných predpisov

Novela mení vo svojich ďalších článkoch aj:

  • Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, kde rieši otázku platnosti manželstiev uzavretých v cudzine, otázku rozhodného práva pri určení rodičovstva, osvojenia, konania o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom a i.
  • Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, pričom ich zmeny sú reakciou na zmeny v nútenom výkone rozhodnutí (zastavenie výplaty týchto príspevkov na základe výzvy súdu)
  • Zákon č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon, kde sa sleduje cieľ skvalitniť existujúce ustanovenia umožňujúce mimovládnym a iným organizáciám podávať v prípadoch vážnych porušení zásady rovnakého zaobchádzania tzv. verejné žaloby vo vlastnom mene.
  • Zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov, kde sa mení určenie súdu s agendou starostlivosti o maloletých. Doteraz na konanie vo veciach vrátenia maloletého dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané bol príslušný len Okresný súd Bratislava I, pričom jeho obvodom bolo celé územie Slovenskej republiky. Teraz mu budú vypomáhať aj Okresný súd Banská Bystrica pre obvody BB, ZA, TN a Okresný súd Košice I pre obvody KE a PO.

Zdroj: www.nrsr.sk
Ilustračné foto: www.najpravo.sk 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1898

Nový príspevok

áno

presne to som si všimol aj ja, že znenie § 115 a ods. 2 (doteraz znelo: Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch) sa nahradilo novým znením (nové znenie: Súhlas účasníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahue aj na odvolacie konanie. O tejto skutočnosti musia byť účastníci poučení). V dôvodovke sa vysvetľuje len to nové znenie, ale dôvod, preto neostala pôvodná možnosť rozhodnúť drobné spory bez pojednávania tam chýba. Ak to bol úmysel, tak dôvod by som chcel počuť, pretože toto bola dobrá vec a zrýchľovala konania a ak to nebolo úmyselné, teda ide len o nedokonalosť novelizácie, tak gratulujem tvorcom k ďalšiemu "kvalitnému" kroku späť (viď rodinní sudcovia, zverejňovanie rozhodnutí, hodnotenia sudcov....)

daniel | 27.12.2011 08:06
drobné spory 115a

hlavne zmizla možnosť nenariadovania pojednavani pri drobnych sporoch. z dovodovky, ako i z tohto clanku sa domnievam, že nechtiac, nakolko o tom tam nie je ani zmienka.

www | 27.12.2011 07:00
PoUtStŠtPiSoNe
: