ÚS ČR zrušil lehotu na podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu

Ústavný súd Českej republiky rozhodnutím zo dňa 16. októbra 2012 zrušil ustanovenie § 175 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v rozsahu slov „do troch dní" a v slovách „v tej istej lehote". Ide tu o trojdňovú lehotu, v rámci ktorej je odporca povinný zaplatiť sumu uloženú v zmenkovom alebo šekovom platobnom rozkaze alebo v rámci ktorej má podať námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Na uvedený nález upozorňujeme z dôvodu, že slovenský Občiansky súdny poriadok má rovnaké znenie ustanovenia § 175 a v ustanovení § 175 ods. 1 má zakotvenú rovnakú trojdňovú lehotu na obranu odporcu proti zmenkovému alebo šekovému platobnému rozkazu.

Ústavný súd Českej republiky stál pred úlohou posúdiť, či dáva trojdňová lehota zmenkovému dlžníkovi, nech už je jeho postavenie v konkrétnom zmenkovom vzťahu akékoľvek, reálnu možnosť, aby mohol, osobitne s ohľadom na špecifiká zmenkového konania, vznášať kvalifikované námietky, t. j., aby v zmysle § 175 OSP uviedol všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta.

Trojdňová lehota ako prejav antagonizmu bipolárneho sveta

Ústavný súd uviedol, že zmenkové právo bolo socialistickým zákonodarcom vnímané skôr ako rezíduum, ktoré bolo používané skoro výhradne len v oblasti zahraničného obchodu. Trojdňová lehota bola rovnako prejavom istého antagonizmu vtedajšieho bipolárneho sveta. Ak vtedy považoval zákonodarca predmetnú lehotu za dostatočnú, nemožno ju zrejme, aj napriek naznačenej ideovej záťaži, považovať za svojvoľne stanovenú. Vychádzala z historickej tradície a s jej aplikáciou sa počítalo najmä pri činnosti mocenských a ekonomických subjektov centrálne plánovanej ekonomiky.

Súd komparoval súčasnú českú úpravu so súčasnou Rakúskou úpravou, a to najmä s ohľadom na historickú a kultúrnu blízkosť, pričom skonštatoval, že Civilný súdny poriadok bol v roku 1979 s prijatím rakúskeho zákona na ochranu spotrebiteľov novelizovaný tak, že zmienená lehota bola predĺžená na štrnásť dní. K tomuto predĺženiu pritom bolo pristúpené v súvislosti so širšou úpravou používania zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch. Cesta, ktorou sa vydal rakúsky zákonodarca, pritom plne zodpovedá postupu aj v iných európskych štátoch.

Obmedzenie uplatnenia práv prostredníctvom lehôt nesmie viesť k ich popretiu

Dnešná realita trhového hospodárstva, kedy je zmenka uplatňovaná aj medzi subjektami, ktoré zásadne nie sú v rovnakom postavení a ktoré nemôžu vznímať zmenkový vzťah v celej jeho šírke a reflektovať tak prípadné riziká pre nich z neho plynúce. Nová lehota, ktorú by stanovil zákonodarca preto napomôže túto disproporciu zmierniť, a to aspoň v procesnej rovine. Ako zmenkový veriteľ, tak zmenkový dlžník budú mať zabezpečenú reálnu možnosť uplatniť svoje práva pred súdom, a tým vo svojom dôsledku, aj v prípade zmenkového dlžníka, chrániť svoje vlastníctvo. Ako konštatoval už ústavný súd vo svojej judikatúre, zmyslom lehoty je obmedzenie entropie napríklad pri uplatňovaní práv a zníženie neistoty v právnych vzťahoch, potom však na druhej strane zmienené obmedzenie uplatnenia práv napríklad prostredníctvom zákonodarcom stanovenej lehoty istotne nesmie viesť k ich popretiu.

K zrušeniu trojdňovej lehoty na podanie námietok proti zmenkovému alebo šekovému platobnému rozkazu by malo dôjsť v Českej republike dňa 30. apríla 2013, pričom počíta sa s tým, že kontinuálne od 1. mája 2013 by mala byť táto lehota predĺžená z troch na osem dní.

Zmenkové právo je určené pre tých, ktorí by mali vedieť, do čoho idú

Sudca Stanislav Balík sa však vo svojom odlišnom stanovisku pýta: „Aká dlhá lehota je ešte ústavne konformná a ktorá už nie? Pred dlhším časom som dospel k vysvetleniu, prečo býva veľmi schopný advokát často najlacnejší. Má tú palmárnu smolu, že nápad, ako vec vyriešiť, dostane bleskove a je mu potom trápne predstierať, že nad takouto, z jeho pohľadu banalitou, musel premýšľať niekoľko hodín či dokonca dní. Mám za to, že v zmenkovom práve, ktoré je povestné svojou prísnosťou a formálnosťou nebýva príliš veľa variánt toho, čo sa dá namietať. Mám pochybnosti, že tomu, kto nedostane nápad do troch dní, pomôže dní osem, pätnásť alebo šesťdesiat... Obávam sa, aby sme dobromyseľným aktivizmom nenarušili celé poňatie a zmysel zmenkového práva." Určenie dĺžky lehoty na podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu malo podľa Balíka zostať úplne v kompetencii zákonodarcu. Sudca tiež dodal, že historická skúsenosť potvrdzuje, že zmenkové právo je súborom právnych noriem určených pre tých, ktorí by mali vedieť, do čoho idú.

Dlhšia lehota slabšiu stranu významnejším spôsobom neochráni

Sudca Jiří Nykodým, ktorý taktiež nesúhlasil s väčšinovým názorom pléna vo svojom stanovisku okrem iného uviedol, že problém, ktorý je podanou ústavnou sťažnosťou nastolený, nie je primárne problémom krátkosti lehoty na podanie námietok proti zmenkovému platobnémlu rozkazu, ale je daný tým, že sa používanie rôznych typov zmeniek, v tomto prípade blanko zmenky, ktorá je koncipovaná ako nástroj profesionálnych obchodníkov, rozšírilo do oblasti spotrebiteľských zmlúv, kde je profesionálnom len jedna strana, ktorá na ich využívanie pristupuje so znalosťou veci, proti ktorej stojí druhá strana, ktorá je v drvivej väčšine prípadov naopak úplne neinformovaná. Pred dôsledkami týchto pomerov, majúcich základ v hmotnoprávnej úprave zmenkového práva, významnejším spôsobom neochráni slabšiu stranu dlhšia lehota na podanie opravného prostriedku. Ochranu je treba hľadať zase len v hmotnoprávnej úprave, napríklad aplikovať na úpravu zmenkového práva, respektíve na niektoré jeho nástroje, akým je napríklad blanko zmenka, ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.

Celé znenie predmetného nálezu si prečítajte TU (KLIKNITE)

Zdroj a foto: ÚS ČR