Sudcovia: Finančná stabilita je nevyhnutnou zárukou nezávislej a nestrannej justície

Pred pár dňami prebehla médiami správa o pláne vlády siahnuť v rámci riešenia deficitu verejných financií aj na štrnáste platy sudcov. Na tieto majú nárok v zmysle zákona o sudcoch, ktorý uvádza, že sudcovi patrí v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za mesiac máj alebo za mesiac november, ak v príslušnom polroku do 31. mája a do 30. novembra vykonával funkciu sudcu aspoň 75 pracovných dní, osobitný vzťah sudcu k štátu trvá a nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie za závažné disciplinárne previnenie. Tento tzv. ďalší plat je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za mesiac máj a za mesiac november.

Na predmetný zámer vlády zareagovala Nezávislá sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu, ktorá tento zámer kritizuje.

„Cez médiá prenikli informácie o zámere vlády riešiť deficit verejných financií odobratím 13. a 14. platu sudcom. Na Ústavnom súde SR pritom doposiaľ nebolo rozhodnuté o ústavnej sťažnosti skupiny poslancov strany SMER z roku 2011 (ktorí boli v tom čase v opozícii) proti zákonu č. 500/2010 Z.z., ktorým bol sudcom znížený funkčný plat o takmer 10 %. Poslanci v súčasnosti vládnej strany SMER v tom čase považovali tieto platové reštrikcie proti sudcom za porušenie ústavného princípu nezávislosti súdnej moci." uvádza sa v úvode vyjadrenia sudcovskej iniciatívy.

Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/05-116 plat sudcu by mal byť stabilnou a nemanipulovateľnou veličinou, a nemal by byť pohyblivým faktorom, s ktorým môže kalkulovať aktuálne vládne zoskupenie, tvrdí združenie. Podľa združenia zásahy zákonodarcu do oblasti materiálneho zabezpečenia sudcov, za ktoré možno považovať aj platové reštrikcie, resp. zmrazenie platov, či odopieranie zákonom ustanovenej zložky platu, narúšajú právnu istotu sudcov.

Medzinárodné štandardy na nezávislosť súdnej moci v demokratických krajinách pripúšťajú odobrať sudcom už raz priznané platové náležitosti inak ako z disciplinárnych dôvodov len za výnimočnej ekonomickej situácie štátu, ktorá objektívne neumožňuje udržateľnosť verejných financií a postihuje všetky kategórie obyvateľstva. Tento princíp je dôležitou garanciou nezávislosti súdnej moci, ktorej súčasťou musí byť materiálna nezávislosť samotných sudcov, predstavovaná systémom ich hmotného zabezpečenia.

„Ak spoločnosť pripustí voľnú manipuláciu výkonnej moci s hmotným zabezpečením sudcov kedykoľvek jej to vyhovuje, nezávislosť súdnej moci bude len na papieri. Sudcovia budú rozhodovať spory, účastníkom ktorých je proti občanovi štát, s vedomím, že ak rozhodnú v neprospech štátu, môže sa to kedykoľvek prejaviť na výške ich platu. V súčasnosti nie sú splnené ekonomické ukazovatele, ktoré by objektívne umožňovali siahnuť sudcom Slovenskej republiky na plat. Slovensko je na tom v ekonomickom raste najlepšie zo všetkých krajín V4 a lepšie ako vyspelé demokracie Francúzska či Nemecka." dodáva vo vyjadrení Katarína Javorčíková, prezidentka ZOJ.

Zníženie štátnych výdavkov nemôže byť na ujmu nezávislosti súdnictva

Úvahy o odobratí 13. a 14. platov sudcom prichádzajú bezprostredne v čase, keď bola prijatá tzv. Sofijská deklarácia o nezávislosti a zodpovednosti súdnictva. Táto bola prijatá 7. júna 2013 na Valnom zhromaždení Európskej siete súdnych rád v Sofii. Prinášame vám jej plné znenie.

Sofijská deklarácia o nezávislosti a zodpovednosti súdnictva

• Nezávislé a zodpovedné súdnictvo je základom pre účinný a efektívny justičný systém v prospech občana a je dôležitým prvkom právneho štátu v demokratických spoločnostiach.
• Súdnictvo musí byť zodpovedné, v súlade s etickými pravidlami a musí podliehať nestrannému disciplinárnemu systému.
• Zníženie štátnych výdavkov nemôže byť na ujmu nezávislosti súdnictva.
• Finančná stabilita, istota funkčného obdobia a administratívna nezávislosť sú nevyhnutnými zárukami nezávislej a nestrannej justície [1].
• Ochranu sudcovskej nezávislosti možno dôkladne dosiahnuť prostredníctvom riadneho fungovania súdnej rady alebo podobného nezávislého orgánu, ktorý zváži, určí alebo vypracuje odporúčania vláde v súvislosti so všetkými relevantnými záležitosťami týkajúcimi sa odmeňovania a podmienok v súdnictve.
• Je zásadnou úlohou ENCJ a súdnych rád udržiavať a posilňovať nezávislosť justície, najmä ak je táto ohrozená.
• V prípade, keď je ohrozená integrita a nezávislosť súdnictva by sa nemal uplatňovať obozretný zvyk, že sudcovia by sa nemali vyjadrovať k politicky kontroverzným otázkam. Teraz je úlohou európskej justície, aby jasne a presvedčivo určila svoju opozíciu proti návrhom vlády, ktoré vedú k ohrozeniu nezávislosti jednotlivých sudcov alebo súdnych rád.
• Za týchto okolností a s prihliadnutím na vyjadrenia členov a pozorovateľov valného zhromaždenia ENCJ v Sofii 6. a 7. júna 2013, ENCJ vyzýva k nezávislému mechanizmu právneho štátu, uznávajúc rôznorodosť súdnych systémov, čo medzi iným pomôže pri ochrane nezávislosti súdnictva a pri zabezpečení podpory efektívneho justičného systému a rastu v prospech všetkých ľudí.

[1] Odporúčanie Rady Európy CM/rec (2010) 12 Výboru ministrov do pozornosti členským štátom o nezávislosti, efektívnosti a zodpovednosti sudcov stanovuje, že:

- „Každý štát musí poskytnúť dostatočné zdroje, zariadenia a vybavenie súdov, aby súdy mohli fungovať v súlade so štandardmi ustanovenými v článku 6 Dohovoru a tiež aby sa umožnilo sudcom efektívne pracovať,

- a odmeňovanie sudcov musí byť úmerné ich povolaniu a zodpovednosti, a musí byť zároveň dostatočné, aby ich chránilo pred úplatkami, zameranými na ovplyvňovanie ich rozhodnutí,

- a ochrana pred znižovaním platov sudcov musí byť predmetom špeciálnej právnej úpravy".

Zdroj: sudcovia.sk, sudnarada.gov.sk, ASPI
Ilustračné foto: najprávo.sk