Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Sloboda prejavu nie je bez hraníc

najpravo.sk • 12.2. 2012, 19:28

Aj uverejnenie pravdivej informácie môže zasiahnuť do osobnostných práv. Ako je to možné?

Dňa 2. februára 2012 vydal Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu rozsudok vo veci Růžový panter, občanské sdružení proti Českej republike, ktorá sa týkala namietaného porušenia práva na slobodu prejavu (článok 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Európsky súd dospel jednohlasne k záveru, že k porušeniu tohoto práva v danom prípade nedošlo.

Sťažovateľom bolo občianske združenie zaoberajúce sa korupciou vo verejnej správe. V roku 2004 publikovalo na svojich internetových stránkach tlačovú správu, v ktorej upozorňovalo na existenciu väzieb medzi vtedajším podpredsedom Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky Ivanom Langerom a pánom T. P, ktorý mal byť určitým spôsobom napojený na podnikateľa V. K. a M. Š., odsúdených za prípravu vraždy v súvislosti s obchodovaním s ľahkými vykurovacími olejmi.

V tlačovej správe konkrétne stálo: „Vyzývame poslanca PSP ČR Ivana Langera, aby [...] uviedol, či sa domnieva, že je spoločensky únosné, aby podpredseda Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR a tieňový minister vnútra prenajímal vo svojom dome kancelárie osobe (mienený T. P.), ktorá sa svojho času spolčila v rámci svojich podnikateľských aktivít s osobami odsúdenými za prípravu vraždy súvisiacej s obchodmi s ľahkými vykurovacími olejmi."

Pán T. P. podal proti združeniu žalobu na ochranu osobnosti, ktorej Krajský súd v Prahe z prevažnej časti vyhovel a uložil združeniu, aby stiahlo spornú tlačovú správu, uverejnilo na svojich internetových stránkach a v celoštátnom denníku ospravedlnenia a zaplatilo žalobcovi čiastku 100 000 Kč a nahradilo trovy konania. Rozsudok súdu prvého stupňa bol neskôr potvrdený Vrchným súdom v Prahe. Združenie následne neuspelo ani s dovolaním, ani s ústavnou sťažnosťou.

V danom prípade nešlo ani tak o pravdivosť skutkových tvrdení uvedených v tlačovej správe, ale najmä o spôsob prezentácie inak v zásade pravdivých informácií. Predmetom sporu bolo predovšetkým použitie slova „spolčila", ktorá má podľa vnútroštátnych súdov trestnoprávnu konotáciu a ktorého použitie v tlačovej správe mohlo vyvolať dojem, že sa pán T. P. podieľal na trestnej činnosti pánov V. K. a M. Š., hoci ho s nimi spájala len skutočnosť, že bol po určitú dobu členom predstavenstva akciovej spoločnosti, v ktorej obidvaja taktiež figurovali; naviac sa ním stal v čase, keď tieto osoby neboli ešte odsúdené (resp. neboli ešte ani obvinené). Európsky súd uviedol, že vnútroštátne súdy vo svojich rozhodnutiach jasne vysvetlili dôvody, ktoré ich viedli k urobeným záverom, ktoré nie sú v rozpore so skutkovými okolnosťami daného prípadu a už vôbec nie svojvoľné. Pri porovnaní jednotlivých navzájom súperiacich záujmov sa podľa názoru súdu opreli o kritériá zlučiteľné s článkom 10 Dohovoru.

V tejto súvislosti Európsky súd najmä zdôraznil, že sloboda prejavu nie je bez hraníc. Sú s ňou spojené aj určité povinnosti a určitá zodpovednosť, ktoré majú význam napríklad vtedy, ak hrozí nebezpečenstvo zásahu do povesti a práv iných osôb. Európsky súd sa stotožil s českými súdmi, podľa ktorých verejnosť má nepochybne tendenciu považovať informácie publikované združením, ktoré ako svoj cieľ prezentuje boj proti korupcii, za vierohodné a seriózne. Aj napriek tomu, že je zrejmé, že k plneniu tohto cieľa musí združenie získavať záujem verejnosti, musí tak robiť obozretne a umiernene. Európsky súd zobral rovnako do úvahy, že cieľom inkriminovanej tlačovej správy bolo upozorniť na väzby poslanca Ivana Langera, avšak tento cieľ mohol byť rovnako dobre dosiahnutý aj inak, bez uvedenia celého mena T. P., alebo použitím vhodnejších výrazov na jeho adresu. Vzhľadom k vyššie uvedenému Európsky súd v súlade s argumentami žalovanej vlády uzavrel, že odsúdenie sťažovateľského združenia spočívalo na relevantných a dostatočných dôvodoch. Pokiaľ ide o uloženú sankciu, nebola podľa názoru Európskeho súdu neprimeraná účelu, ktorý sledovala, aj keď sťažovateľské združenie malo určité problémy, aby povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia domácich súdov splnilo. K porušeniu práva na slobodu prejavu teda v danom prípade nedošlo.

Zdroj: portal.justice.cz
Ilustračné foto: www.sxc.hu 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2248

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: