Konflikty sú prirodzenou súčasťou nášho života a majú tendenciu vzniknúť všade tam, kde ľudia prichádzajú do vzájomného kontaktu. Keďže sa konfliktom nedá v súkromnom ani verejnom živote vyhnúť, je potrebné naučiť sa s nimi žiť. Čo je však dôležitejšie, treba ich vedieť riešiť. Mediácia je jednou z možností riešenia konfliktov a jej podstatou je riešenie sporu za pomoci tretej neutrálnej osoby – mediátora a za aktívnej a konštruktívnej účasti sporiacich sa strán.

Nakoľko som sa na odbore sociálnych vecí a rodiny dlhodobo venovala sociálnoprávnej ochrane detí a mládeže a ako kolízny opatrovník som ich zastupovala v súdnych konaniach, ďalšie uplatňovanie mediácie vidím najmä v tomto smere. Základný hmotnoprávny rámec náhradnej starostlivosti o maloletých je upravený v Zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a dolpnení niektorých zákonov, na ktorý obsahovo nadväzuje Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle uvedených zákonov chcem chrániť tie subjekty, ktoré sú najviac zraniteľné a chtiac nechtiac vtiahnuté do konfliktov, či sporiacich sa záležitosti svojich rodičov.

Ako je nám známe, v súčasnosti tradičná rodina odzrkadľuje mnohé negatívne spoločenské javy, majúce vplyv najmä na spoločné spolužitie i vzájomnú komunikáciu. Okrem všeobecne vnímaného zhonu a stresu je rodina a jej členovia konfrontovaní modernými komunikačnými technológiami, ako sú mobilné telefóny, či sociálne siete, závislosti a nezamestnanosť, ktoré osobný kontakt potláčajú do úzadia. Tieto faktory sa podieľajú na rastúcom počte nestabilných rodín a stúpajúcom počte rozvodov.

Rozvod je v každom prípade traumatickou realitou. Vzťah, ktorý začal veľkým ideálom a optimizmom sa mení na odpor, nedôveru a hnev. Ak deti žijú v zranenom, či rozbitom manželstve, tento negatívny stav môže v nich zanechať hlboké a trvalé rany.

Na základe niekoľkoročnej praxe si dovolím tvrdiť, že mnoho rozvodov je zbytočných, unáhlených a práve tu môže osoba mediátora slúžiť ako komunikačný most medzi sporiacimi sa stranami. Napriek neľahkej životnej situácii rozvádzajúcich sa partnerov je práve inštitút mediácie možnosťou, aby túto skutočnosť prekonali diskrétne, s rešpektovaním vlastnej dôstojnosti a aby venovali pozornosť ochrane potrieb strán zapojených do konfliktu, s dôrazom na možnosť dosiahnutia dohody, ba dokonca spolupráce medzi stranami v budúcnosti.

Úlohou mediátora je teda napomôcť vytvoriť dostatočný časový priestor a udržať počas priebehu riešenia sporu atmosféru, ktorá umožní stranám komunikovať, konflikt, či sporiacu sa záležitosť dostatočne vysvetliť, pokúsiť sa vzájomne pochopiť a dohodnúť sa tak, aby to bolo prijateľné pre oboch účastníkov, s čím najmenším postihom maloletých detí. Mediátor pritom využíva svoje sociálno-psychologické znalosti a zručnosti a umožňuje tak stranám, aby dokázali presne vyjadriť, čo chcú, v čom vidia svoj problém a aké riešenie by pre nich bolo prijateľné, Vo väčšine prípadov ide o otázky zverenia dieťaťa (detí) do starostlivosti a formy jeho výchovy, kontaktu s druhým rodičom či partnerom a finančného a majetkového vysporiadania Konečným výsledkom mediačného procesu je dohoda, ktorú vnímajú obe strany sporu pozitívne, čiže ako svoju výhru.

Z uvedeného vyplýva, že mediácia ako mimosúdne neformálne riešenie konfliktov pomocou mediátora má pre zúčastnené strany nasledovné výhody:

• V prípade uzavretia dohody a doloženia tejto dohody na súd úspora finančných nákladov, vrátane súdnych poplatkov
• úspora času
• neformálnosť, čo podmieňuje menšiu stresovosť
• zúčastnené strany hľadajú riešenie, ktoré vyhovuje obom stranám, na rozdiel od súdneho konania, ktoré často spočíva v dlhoročných prieťahoch vzhľadom na enormný počet súdnych žalôb a podaní a aj preto, že súd rozhoduje na základe dôkazov.

Mgr. Gabriela Olejníková
mediátor
Námestie slobody 47
Sabinov