Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

REKODIFIKÁCIA: Zvukové a obrazové záznamy a zápisnice

najpravo.sk • 8.7. 2016, 11:53

Podľa dosluhujúceho Občianskeho súdneho poriadku o úkonoch, pri ktorých súd konal s účastníkmi alebo vykonával dokazovanie, sa spisovala zápisnica. Samotné pojednávanie sa však po novele 353/2014 Z. z. zároveň zaznamenávalo aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku (diktafón). Spisovanie zápisnice pri úkonoch s účastníkmi alebo pri vykonávaní dokazovania (pojednávanie, vykonanie dôkazu výsluchom, obhliadka a i.) teda bolo obligatórne, rovnako ako zvukový záznam, avšak ten bol súd povinný vyhotovovať len na pojednávaniach súčasne so zápisnicou. Nebolo potrebné ho vykonávať, pokiaľ sa dokazovanie vykonávalo mimo pojednávania.

Nová právna úprava v tomto smere prichádza z radikálnou zmenou.

Podľa novej právnej úpravy o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený. Ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica. Takže si to zhrňme, nová právna úprava preferuje zvukový záznam, ktorý je súd povinný vykonať ak koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie a „klasickú“ papierovú zápisnicu súd vyhotoví len vtedy, ak to považuje za vhodné a účelné. V obsahu zápisnice nie sú žiadne podstatné zmeny, úprava náležitostí zápisnice (§ 99 ods. 1 druhej vety CSP) oproti doterajšej úprave (§ 40 ods. 1 druhej vety) je len terminologická. K zmenám v úprave zápisníc by nemalo dôjsť ani v novele Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy (§ 52 až § 54).

Problematické miesta

Prvým miestom, ktoré môže vyvolávať interpretačné problémy je otázka zadefinovania okruhu procesných úkonov, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie. Nepochybné je vyhotovenie zvukového záznamu celého procesného úkonu, pri ktorom je prítomná strana alebo jej zástupca (predbežné prejednanie sporu, pojednávanie, verejné vyhlásenie rozsudku a i.).

Podľa nášho názoru nemožno v súlade s článkom 3 ods. 2 základných princípov ustanovenie § 98 vykladať tak, že zvukový záznam nie je potrebné vyhotovovať v prípade, ak sú prítomní len zástupcovia strán (nie strana samotná) a súd nevykonáva dokazovanie. Takýto formalistický výklad by popieral zmysel samotného záznamu. Prečo však zákonodarca napríklad v ustanovení § 175 ods. 3 explicitne uvádza, že „ ...priebeh pojednávania si môže strana alebo jej zástupca zaznamenať...“ alebo v § 97 „Strany a ich zástupcovia majú právo nahliadať....“ a v § 98 ods. 1 zvolil len uvedenie strany čoby relevantnej určujúcej osoby. Pôjde skôr len o legislatívno-technický nedostatok ako zámer.

Zadefinovanie procesného úkonu, pri ktorom sa vykonáva dokazovanie by nemalo byť vzhľadom k § 187 problematické.

Verejné vyhlásenie rozsudku je bezpochyby procesným úkonom a pokiaľ je na ňom prítomná strana alebo jej zástupca, súd je povinný vyhotoviť zvukový záznam. Pokiaľ by išlo len o samotné verejné vyhlásenie rozsudku, na ktorom sa samozrejme nevykonáva dokazovanie a nebola by na ňom prítomná ani jedna strana sporu a ani jej zástupca, možno podľa nášho názoru skonštatovať, že nie sú naplnené predpoklady pre vyhotovenie zvukového záznamu. Netreba však zabúdať na ustanovenie § 219 ods. 4 CSP, podľa ktorého len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. K viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom by fakticky nemuselo dôjsť, ak by z vyhlásenia rozsudku nebol vyhotovený ani zvukový záznam ani písomná zápisnica. Preto pri verejnom vyhlásení rozsudku, pri ktorom nie je prítomná žiadna strana ani jej zástupca, je vhodné a účelné spísať o vyhlásení zápisnicu. Ak by neboli prítomné na vyhlásení strany sporu ani ich zástupcovia, avšak bola by prítomná verejnosť, nemá to na uvedený záver žiaden vplyv. Verejnosť tu má (akokeby namiesto strán) možnosť kontroly, či došlo k vyhláseniu rozsudku, a teda aj viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom a ak áno, akými výrokmi rozsudku. Je preto aj v záujme súdu mať vyhlásenie rozsudku zaznamenané zápisnične. Vyhotovenie zvukového záznamu aj nad rámec ustanovenia § 98 nie je určite v rozpore s právami strán sporu (resp. účastníkmi konania v mimosporových veciach a správnom súdnictve).

Ďalšou otázkou je, či je súd povinný vyhotovovať zvukový záznam v prípade, ak pojednávanie nebolo otvorené a nedošlo k prednesu žaloby (pozri § 180 a § 181 CSP), teda bolo odročené, napríklad sa nedostavila strana alebo svedok, v neprítomnosti ktorých súd nemôže konať a pod. Môže sa zdať, že pokiaľ nedôjde k otvoreniu pojednávania a pojednávanie je pred otvorením odročené, nemá záznam tohto úkonu relevanciu. Takýto úkon však musí byť zaznamenaný či už zvukovo alebo v písomnej zápisnici, napríklad aj pre prípad uplatnenia tzv. separátnych trov podľa § 256 ods. 2  CSP (Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane). Ak by teda takýto úkon súd nezaznamenával zvukovo, keďže je toho názoru, že nie sú naplnené predpoklady podľa § 98, je vhodné a účelné vyhotoviť o tomto procesnom úkone písomnú zápisnicu.

Ďalšou otázkou je otázka rozsiahleho dokazovania. Pokiaľ by v prípadoch rozsiahlych výsluchov svedkov súd vyhotovil len zvukový záznam a paralelne by nevykonával zaznamenávanie prostredníctvom diktovanej písomnej zápisnice, podstatne by sťažil prieskum rozhodnutia v odvolacom konaní, kde by odvolací súd musel počúvať častokrát viachodinový zvukový záznam. Pokým sa nevykonávajú doslovné prepisy zvukových záznamov alebo dokým nie je zvukový záznam technicky vyhotovovaný so stopami s popisom, je v takýchto prípadoch vhodné a účelné spolu so zvukovým záznamom aj súčasné spísanie zápisnice.

V praxi sa tiež môžu vyskytnúť prípady, kedy sa vec zo začiatku javí ako skutkovo jednoduchá a súd pri prvom pojednávaní nepovažuje za účelné vyhotovovať zápisnicu, avšak v priebehu pojednávania vyvstane potreba rozsiahlejšieho dokazovania. Ak časť pojednávania alebo prvé pojednávanie nebolo zapísané v zápisnici, zákon nevylučuje začatie spisovania zápisnice v priebehu pojednávania alebo pri nasledujúcich pojednávaniach.

Vydávanie zápisnice

CSP ustanovuje, že ak strana požiada súd o kópiu zápisnice, súd ju vydá bezodkladne. Doposiaľ platilo, že ak účastník pred začatím alebo v priebehu súdneho pojednávania požiadal o kópiu zápisnice o súdnom pojednávaní, súd mu ju vydal bezodkladne po jej spracovaní technickými prostriedkami bezodplatne.

Aj v tomto smere nastane zmena, ktorú možno hodnotiť ako mimoriadne pozitívnu. Táto síce nevyplýva priamo z CSP, ale zo zmeny Spravovacieho a kancelárskeho poriadku. Rozlišovanie momentu, kedy účastník konania požiada o kópiu zápisnice (teda pred, v priebehu alebo po skončení pojednávania) nemá žiadne opodstatnenie. Podľa novej právnej úpravy ak bola zápisnica o pojednávaní vyhotovená a účastník konania alebo stranu požiada o jej kópiu, súd mu ju vydá bezodplatne bezodkladne po jej spracovaní technickými prostriedkami. Inak povedané, požiadať o kópiu zápisnice je možné kedykoľvek a súd je povinný kedykoľvek zápisnicu v požadovanej forme odovzdať alebo zaslať (v písomnej alebo elektronickej forme). Čo znamená „po jej spracovaní technickými prostriedkami“? Môže o ňu požiadať až vtedy, keď je už zápisnica dopísaná a ukončená a je technicky možná jej tlač alebo odoslanie elektronickou poštou. O vydaní zápisnice musí byť urobený úradný záznam. Zákon nevylučuje ani opätovné vyžiadanie si tej istej kópie zápisnice tou istou stranou. Stále pôjde o bezplatný úkon!

Treba zdôrazniť, že o kópiu zápisnice môže požiadať len strana resp. účastník konania alebo ich zástupcovia. Pokiaľ by zákonodarca mienil toto právo rozšíriť aj na iné subjekty, vyjadril by to v normatívnom texte.

Vydávanie zvukového záznamu

Rovnako, ako pri zápisnici o procesnom úkone aj pri zázname z procesného úkonu ak strana požiada súd o kópiu záznamu, súd ju vydá bezodkladne, teda ihneď ako je to časovo a technicky možné. Podrobnosti upravuje § 56 Spravovacieho poriadku, ktorý by nemal prejsť zásadnými zmenami ani po novele Spravovacieho poriadku okrem rozšírenia jeho aplikácie aj na iné procesné úkony, nie len na záznam pojednávania, ako tomu bolo do účinnosti novej úpravy.

Spôsob vydania záznamu nie je ustanovený. Ak by v súvislosti s vydávaním záznamu vznikli súdu náklady, napríklad na CD nosič, kópia sa odovzdá po zaplatení nákladov na vyhotovenie. Strana sporu však môže tieto náklady eliminovať dodaním vlastného nosiča (vlastné čisté CD, USB flash disc). Predpokladáme aj vznik situácie, kedy súd nosiče dodané stranou odmietne vzhľadom k potrebe ochrany počítačovej siete pred škodlivým softvérom. Súd môže zvukový záznam zaslať aj elektronickou poštou, pokiaľ to dovoľujú limity veľkosti pripájaných súborov. Strana sporu alebo účastník konania musia rátať aj so situáciou, kedy súd opomenie vyhotoviť zvukový záznam. Takáto situácia by sa v praxi nemala stávať, avšak aj diktafóny obsluhujú ľudia, ktorý môžu nechtiac opomenúť stlačiť tlačidlo „REC“.

Vlastný zvukový záznam pojednávania

Riešenie vyššie naznačených problémov pri vydávaní kópie zvukového záznamu je však jednoduché, strana si môže zvukový záznam vyhotoviť sama. Záznamník na zaznamenávanie zvuku obsahuje už každý mobilný telefón resp. smartfón, alebo je k dispozícii bezplatná aplikácia určená na záznam zvuku, príp. si môže strana alebo jej zástupca zaobstarať samostatný diktafón. Podľa § 175 ods. 3 CSP priebeh pojednávania si môže strana a jej zástupca zaznamenať pomocou technických zariadení určených na zaznamenávanie zvuku. Podmienkou je len predchádzajúce oznámenie tejto skutočnosti súdu. Strana teda na začiatku pojednávania súdu len oznámi, že priebeh pojednávania v zvukovej stope si bude zaznamenávať. Súd nesmie ničím podmieňovať vyhotovenie zvukového záznamu (výnimku tvoria len pojednávania, kde sa prejednávajú utajované skutočnosti, kde sa záznam musí vykonávať len v súlade so zák. 215/2004 Z. z.), súd vyhotovenie zvukového záznamu stranou ani neschvaľuje, ani o tejto skutočnosti nerozhoduje, len ju berie na vedomie a právo na vyhotovenie záznamu nesmie obmedzovať. Skutočnosť vyhotovovania zvukového záznamu stranou alebo účastníkom môže súd poznamenať v zápisnici, pokiaľ ju vyhotovuje, a to napríklad tak, že „Žalobca pred otvorením pojednávania súdu podľa § 175 ods. 3 CSP oznámil, že priebeh pojednávania si bude zaznamenávať pomocou technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku.“ Nie je to však nevyhnutné.

Otázkou je, prečo zákonodarca možnosť vyhotovenia zvukového záznamu viaže výlučne na pojednávanie. Prečo by si strana nemohla zaznamenať napríklad priebeh výsluchu svedka na dožiadanom súde alebo priebeh obhliadky? Aký je rozdiel medzi situáciou, kedy si strana lege artis vyhotoví výsluch svedka na pojednávaní a situáciou, kedy by si ho vyhotovila na dožiadanom súde, kde prebehne len výsluch svedka a nie samotné pojednávanie? Túto situáciu treba riešiť aplikáciou článku 4 základných princípov a ustanovenie § 175 ods. 3 CSP analogicky aplikovať aj na záznam iných procesných úkonov stranou.

Zdôrazňujeme, že právo podľa § 175, teda na vyhotovenie zvukového záznamu priebehu pojednávania sa viaže výlučne na subjekt v procesnom postavení strany alebo jej zástupcu. Nevidíme však racionálny dôvod, prečo by si napríklad osobitný subjekt (§ 95 CSP), ktorý bol pribratý do konania na základe rozhodnutia súdu (súd bol toho názoru, že jeho účasť je potrebná na ochranu práv strany) nemohol taktiež vyhotoviť zvukový záznam pojednávania.

Obrazový záznam pojednávania

Súčasná doba smartfónov s kamerami prináša aj možnosť požiadavky strany, zástupcu, inej zúčastnenej osoby alebo verejnosti vyhotoviť si nielen zvukový, ale aj obrazový záznam z pojednávania (video záznam, alebo fotografie), prípadne obrazový prenos alebo zvukový prenos (online vysielanie) z pojednávania. Ustanovenie § 176 ods. 5 CSP je kópiou ustanovenia § 34 ods. 4 Zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Obrazový záznam, obrazový prenos alebo zvukový prenos musí schváliť súd podľa § 176 ods. 5 CSP, teda nestačí len ohlásiť, súd musí zhodnotiť, či vyhotovenie takéhoto záznamu alebo prenosu môže pomôcť k lepšiemu uplatneniu práv účastníkov alebo strán sporu alebo iných práv (napríklad právo verejnosti na informácie). Súd takéto úkony neschváli, pokiaľ by rušili pojednávanie a nesledovali účel spravodlivej, rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv a ani naplnenie iných práv resp. by zasahovali do práv (právo na ochranu osobných údajov). Vychádzajúc zo zaradenia ustanovenia § 176 ods. 5 pod názov „verejnosť pojednávania“ ním zákonodarca pravdepodobne mienil upraviť vyhotovovanie obrazových záznamov, prenosov, alebo zvukových prenosov zo strany verejnosti, spravidla médií. Súd môže v rámci rozhodnutia o povolení obrazového záznamu alebo prenosu limitovať vyhotovenie fotografií, kamerových záberov určitým časom (napríklad do otvorenia pojednávania), pričom je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 34 ods. 7 Zákona o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho tvár ako aj na ustanovenia zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v kontexte § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zaujímavé je, že prítomná verejnosť nie je povinná vyhotovovanie samotného zvukového záznamu vopred oznámiť súdu, tak ako je uložené strane a jej zástupcovi.

Kým sme pri obrazových záznamoch, pozastavme sa pri obhliadke. Táto sa v praxi robí z dôvodu, aby súd sám svojimi zmyslami vnímal daný stav, a to spravidla na mieste samom, napríklad nehnuteľnosť, plot medzi susednými pozemkami a podobne. Práve v týchto situáciách je vyhotovenie obrazového záznamu (video záznamu alebo fotografií) mnohokrát žiaduce. Súd je podľa § 98 povinný z obhliadky vyhotoviť povinne zvukový záznam a fakultatívne písomnú zápisnicu podľa § 99. Vyhotovenie obrazového záznamu zákon výslovne nezakazuje, a teda ak súd posúdi, že je vhodné, aby daný skutkový stav zaznamenal obrazovo, môže vyhotoviť aj obrazový záznam a tento sa stane súčasťou spisového materiálu. Súd však musí rešpektovať ustanovenia iných právnych predpisov, napríklad zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov (súhlas zúčastnených).

Čo ešte vedieť o zázname a zápisnici z procesných úkonov

  • Notár nebude vyhotovovať zvukové záznamy z procesných úkonov, keďže ustanovenia Civilného sporového poriadku o zázname procesných úkonov technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku sa v konaniach vykonávaných notármi ako súdnymi komisármi nepoužijú.
  • Treba však dodať, že v mimosporových konaniach sa podľa § 2 ods. 1 CMP aplikujú rovnako ustanovenia o zázname z procesných úkonov a zápisnici o procesných úkonoch, keďže CMP nemá v tomto smere inú úpravu.
  • Pre správne súdnictvo je ustanovená rovnaká úprava ako obsahuje CSP, a to v ustanoveniach § 117 a § 118 SSP, samozrejme so zohľadnením použitej terminológie.

Autor: Kolektív portálu najprávo.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 3982

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: