Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

REKODIFIKÁCIA: Rozhodovanie o trovách konania

najpravo.sk • 7.4. 2015, 20:57

Rekodifikácia civilného procesného práva sa blíži. Preto sa kolektív portálu najprávo.sk ako aj naši spolupracovníci rozhodli prezentovať niektoré navrhované zmeny, ktoré sa v nových kódexoch plánujú zaviesť. Pracujeme s návrhmi zákonov, ktoré boli predložené do Národnej rady, a teda ich finálne znenie sa v legislatívnom procese ešte môže zmeniť. Radi uvítame aj vaše názory, príspevky a hodnotenia.

Dnešnou témou je: Rozhodovanie o trovách konania

Naposledy sme k téme uverejnili: Všeobecný súd fyzickej osoby

Analyzované ustanovenie:

Podľa navrhovaného § 255 Civilného sporového poriadku:

(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Z citovaného navrhovaného ustanovenia vyplývajú dve zásadné zmeny v tejto oblasti. Prvou je znovuzavedenie oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania a druhou je presun právomoci pri rozhodovaní o výške trov konania zo sudcov na vyšších súdnych úradníkov.

Znovuzavedenie oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania

Od zásady oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania upustila novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 428/2004 Z. z. Ako konštatuje predkladateľ v dôvodovej správe k návrhu Civilného sporového poriadku, „upúšťa sa od doterajšej koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, čím má ambíciu tento procesný inštitút zjednodušiť a zhospodárniť.“ Ako konkrétne by sa malo zavedením oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania zjednodušiť a zhospodárniť konanie, to už predkladateľ neuvádza.

Už zo samotnej povinnosti súdu „nahrádzať vôľu“ úspešného účastníka logicky vyplýva ďalšie zaťaženie súdneho aparátu, ktorý bude fakticky vykonávať advokáta úspešnej strane sporu a je otázne, či v súlade s jeho vôľou. V súdnej praxi nie je zriedkavým, že v rámci mimosúdnych rokovaní účastníkov počas prebiehajúceho súdneho konania dôjde aj k úhrade vynaložených trov konania, pričom si ich náhradu už z tohto dôvodu účastník neuplatní. Ak sa však súd o tomto nedozvie, vyhotoví aj proti vôli účastníka rozhodnutie o náhrade trov konania, keďže bude povinný o náhrade trov rozhodnúť aj bez návrhu.

Pripomeňme si, prečo zákonodarca v roku 2004 prijal novelu OSP, ktorou odstránil oficialitu pri rozhodovaní o náhrade trov konania. „Zodpovednosť účastníkov sporového konania za jeho výsledok a zásadný vplyv účastníkov konania aj na jeho vedenie predkladaním potrebných návrhov viedla predkladateľa k predloženiu návrhu zmeny § 151 OSP v tom smere, aby súd rozhodoval o náhrade trov konania na návrh a nie bez návrhu. Je bežné, napriek povinnosti uloženej v tomto ustanovení, že advokát je povinný vyčísliť trovy, ktorých náhradu uplatňuje, že tak neurobí, požiada o predĺženie lehoty na ich vyčíslenie a ani predĺženú lehotu nedodrží. Súd, ktorý je viazaný lehotou na vyhotovenie písomného rozhodnutia je nútený aj bez návrhu sám zisťovať a vypočítavať náhradu trov. Účastník, ktorý sa domáha poskytnutia ochrany svojho práva na súde, môže bez problémov návrhom uplatniť aj právo na náhradu trov konania. Racionálne odôvodnenie novely OSP č. 428/2004 Z. z. teda dáva odpoveď na otázku, prečo sa pred desiatimi rokmi upustilo v civilnom procesnom práve od zásady oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Ak na jednej strane predkladatelia civilného sporového poriadku mienia zavádzať koncentrované kontradiktórne konanie (viď články 8 a 9 CSP ako základné princípy novej úpravy) a zároveň chcú zrýchliť, zefektívniť a skvalitniť súdne konanie, javí sa zavedenie oficiality pri rozhodovaní o trovách konania ako kontraproduktívny krok.

O výške náhrady trov konania sa rozhodne až po právoplatnosti

Predkladateľ ďalej v dôvodovej správe uvádza, že súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov konania podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru vyjadrenému percentom alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka.

Tým, že rozhodnutie súdneho úradníka prichádza do úvahy až po právoplatnom skončení veci, sa podľa predkladateľa konanie zefektívni a zhospodárni. Predkladateľ ďalej uvádza, že proti rozhodnutiu súdneho úradníka by mala byť prípustná sťažnosť, ktorej vybavenie však bude zjednodušené tým, že vec je právoplatne skončená, vrátane právoplatne ustáleného pomeru, podľa ktorého sa konkrétna výška náhrady trov vyčísľuje.

Čiže, ak sme dobre pochopili zámer zákonodarcu z predloženého návrhu ako aj z jeho stručného odôvodnenia, súd v rozhodnutí uvedie pri plnom úspechu účastníka v meritórnom rozhodnutí okrem veci samej len výrok o tom, že napríklad: „Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania.“ alebo napríklad „Žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 30% uplatnených trov konania.“, pričom po právoplatnosti tohto rozhodnutia sa vec predloží vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý sa po oboznámení s vecou bude zaoberať vyčíslením konkrétnej výšky trov konania, o ktorej bude rozhodovať osobitným uznesením.

Súčasná platná právna úprava v ustanovení § 151 ods. 1 OSP upravuje, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Odsek 3 tohto ustanovenia upravuje, že v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Čiže možnosť nerozhodnúť o náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí je v súčasnosti viazaná na zložité prípady, kde by presné skontrolovanie uplatnených trov bolo časovo náročné, preto pochopiteľne prevažuje záujem na rýchlom rozhodnutí v merite veci. 

Má však racio nerozhodnúť o náhrade trov konania v konečnom meritórnom rozhodnutí, ak jedinými uplatnenými trovami je napríklad súdny poplatok za podanú žalobu alebo trovy právneho zastúpenia za dva právne úkony právnej služby? Podľa navrhovanej právnej úpravy sa však o výške náhrady trov konania nebude rozhodovať v žiadnom, teda ani jednoduchom spore a vo všetkých prípadoch sa bude rozhodovať o ich výške osobitným uznesením až po právoplatnosti konania vo veci samej, resp. aby sme boli exaktní, až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, ktorým môže byť napríklad aj uznesenie o zastavení konania. Čiže pri späťvzatí návrhu bude nevyhnutné konanie zastaviť, počkať na právoplatnosť uznesenia o zastavení konania a následne vyhotoviť ďalšie uznesenie o výške náhrady trov konania. Obdobne to bude platiť tiež pri uznaní nároku vrátane uznania nároku na náhradu trov konania zo strany žalovaného a podobne.

Hodnotenie tejto navrhovanej zmeny portálom najprávo.sk

Pozitíva:

  • O určitých pozitívach môžeme polemizovať vo vzťahu k účastníkom s nízkym právnym vedomím, ktorí by mohli opomenúť uplatniť si napríklad nárok na náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku alebo zaplatenom znalečnom a podobne. Z dôvodu širokého zákonného oslobodenia fyzických osôb od súdnych poplatkov (väčšina rodinných a pracovnoprávnych vecí, spotrebiteľské veci a i.) ako aj možností individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov však pôjde o minimum prípadov.

Negatíva

  • Neodôvodnené zaťažovanie súdneho aparátu. Pokiaľ každá právoplatne skončená vec bude musieť byť znovu „otvorená“ za účelom osobitného rozhodnutia o výške náhrady trov konania, budú vyšší súdni úradníci zaťažovaní úkonmi, ktoré už mohli byť vybavené v konečnom rozhodnutí. Ich vyťažovaním takýmito úkonmi tu neostane priestor pre vybavovanie iných úkonov. Spomenúť treba tiež náklady súvisiace s doručovaním uznesenia vyššieho súdneho úradníka o náhrade trov konania.
  • Právna úprava v navrhovanom ustanovení § 255 CSP neupravuje lehotu, v rámci ktorej by mal vyšší súdny úradník o výške trov konania rozhodnúť. Keďže bude musieť vypracovávať uznesenie o náhrade trov v každej jednej skončenej veci, nie je vylúčené, že rozhodnutie o výške trov sa k úspešnému účastníkovi dostane po viacerých mesiacoch od právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.
  • V navrhovanom ustanovení § 255 CPP sa tiež neuvádza lehota pre advokáta na vyčíslenie trov právneho zastúpenia.
  • Odpovede na množstvo otázok, ktoré sa pri tak stručnej právnej úprave, aká je navrhovaná v ustanovení § 255 vynárajú, by pri prípadnom schválení takéhoto znenia, musela dať až súdna prax, v čom vidíme možné riziko nejednotnosti a z toho vyplývajúcej nepredvídateľnosti súdnych rozhodnutí.

Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2821

Nový príspevok

Krok späť

1) Suhlasim s namietkou zatazovania sudneho aparatu. Namiesto jedneho jednoducheho rozsudku (merito + trovy) budu potrebne rozhodnutia dve. Zatazenie VSU, naklady na dorucovanie... uspora casu ani penazi ziadna. 2) Z praxe - mnohokrat su rozhodnutia SUDCOV vo veci trov chybne, a preto sudna kontrola odvolacim sudom je v takychto pripadoch ziaduca. Spoliehat sa na to, ze sudca zmeni /skoriguje rozhodnutie SVOJHO sudneho uradnika - neviem, neviem. 3) Naozaj NEVERIM, ze pre priemerneho obcana je tento zakon zrozumitelny a ze je v sulade s § 4 Legislativnych pravidiel. Je to zakon pre pravnikov, nie pre obcanov.. 4) pred prijatim ustanoveni o koncentracii konania navrhujem predkladatelovi nazriet do statistik, kolko sporov (okrem platakov a zrusenych platakov pre nedorucenie a rozvodov) konci na prvom pojednavani. Upozornujem na ustanovenie § 114 existujuceho OSP. Zo zivota - rozhodnutie na jedinom pojednavani za 20 rokov aktivnej praxe menej ako 10. Teda - ak to nefunguje teraz, a 114tka je hluchy paragraf, ideme to nanutit silou? Prezumujem, ze bezny obcan, ktory sa ocitne prvykrat na sude, sa prijatim sporoveho poriadku zmeni na vysokokvalifikovaneho odbornika, ktory na vyzvu sudu zhromazdi vsetky dokazy, ujasni si pravny ramec hmotnopravny aj procesny a brilantne odovodni svoj narok tak, aby sud rozhodol na prvom pojednavani? 5. Iste, precizovat procesny predpis treba, ale nie zakonom pre zakon samotny a pre ciarku za splnenie planu. A hlavne - smerom k LUDOM, a nie k SYSTEMU.

ES | 09.04.2015 13:01
PoUtStŠtPiSoNe
: