REKODIFIKÁCIA: Môže súd rozhodnúť súčasne o nároku aj o výške náhrady trov konania?

V rozhodovacej praxi súdov sa dá stretnúť so zaujímavým „riešením“ dvojfázového rozhodovania o náhrade trov konania. Len pre nezainteresovaných pripomíname, že podľa nových ustanovení o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, avšak o samotnej výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, a to aj v prípade, ak by trovy konania predstavoval hoci len zaplatený súdny poplatok.

Sú tieto ustanovenia kogentné? Podľa tvorcov zákona určite áno. Redakciu portálu najprávo.sk ste upozornili na niektoré rozhodnutia, kde v záujme hospodárnosti konania súdy rozhodli zároveň aj o nároku na náhradu trov konania a aj o výške náhrady trov konania.

Podľa § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Teda odvolanie proti rozhodnutiu o výške náhrady trov konania nie je prípustné (prípustná je len sťažnosť, ktorá nemá devolutívny účinok). Čo teda v prípade, ak súd takéto rozhodnutie vydal a strana sporu podá odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov konania (nároku a výške, resp. len výške)?

Podľa prezentovaných názorov niektorých sudcov by v takomto prípade musel odvolací súd rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania a rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške trov konania zruší a vráti mu vec podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. Postup, podľa ktorého súd súčasne rozhodne aj o nároku aj o výške náhrady trov konania, napríklad s poukazom na zásadu hospodárnosti konania je teda nesprávny.

Viacerí sudcovia sa však zhodli v názore, ktorý opierajú aj o niektoré uznesenia Najvyššieho súdu SR, že nie je vylúčené v niektorých prípadoch rozhodnúť súčasne o nároku na náhradu trov konania a aj o výške, spravidla vtedy, ak je nepochybné, že strane sporu žiadne trovy nevznikli a ani nemohli resp. nemôžu vzniknúť. V takýchto prípadoch sa javí byť hospodárne nepriznať strane sporu nárok na náhradu trov konania z dôvodu, aby sa nemuselo rozhodovať následne o výške trov konania, ktorá by bola nulová.

Zdroj a foto: najprávo.sk