I.Úvod
Otázky práva, spravodlivosti a morálky sú vždy aktuálne a v poslednej dobe pritiahli aj pozornosť slovenskej verejnosti, či už v dôsledku káuz v podobe Gorily, Sasanky, alebo iných medializovaných prípadov. Treba však poznamenať, že o vzťahu práva a spravodlivosti sa medzi právnymi filozofmi diskutovalo od nepamäti. Ak ľudia chcú mať dôveru v štát, je nevyhnutné sa týmito otázkami zaoberať. Rovnako nevyhnutné je zdôrazniť rozdiel medzi právom a morálkou. Spor práva a morálky sa tak stáva zakukleným sporom medzi prirodzeným právom a právnym pozitivizmom. Tento konflikt sa vyostruje najmä v období po 2. svetovej vojne, kedy silneli ohlasy k prehodnoteniu postulátov právnej vedy.
II. Ius naturalismus versus ius positivismus
Jednou z nosných tém teórie sa od 19. storočia stala dilema medzi právnym pozitivizmom a prirodzeným právom.
Prirodzenoprávna teória práva nepokladá za jediný, posledný zdroj a kritérium práva len zákony určitej spoločnosti, ale uznáva vyššie kritérium správnosti zákonov, ktoré rozhoduje o ich legitimite a platnosti. Takýmito vyššími kritériami môžu byť kritéria spravodlivosti, či správnosti zákonov.
Platí tu zásada : LEX INIUSTA NON SED LEX= NESPRAVODLIVÝ ZÁKON NIE JE ZÁKON
Prirodzený zákon tak nie je prísnym kódexom, ale skôr súbor pravidiel konania, predpísaný akousi autoritou, ktorá je nadradená štátu. Je úzko spojený s pojmom dôstojnosti človeka. Na druhej strane si však nemožno predstaviť, že by mohol nahradiť súdne inštitúcie. Skôr platí, že by prirodzený zákon mal pomáhať formovať úsudok zákonodarcov.
III. Rozbor formuly
IV. Význam a aplikácia Radbruchovej formuly
V. Záver
Zoznam použitej literatúry
Citácie
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium