Otázka zaručenej konverzie splnomocnenia na zastupovanie v súdnom konaní sa stáva v intenciách povinného elektronického doručovania do schránok súdov v praxi čoraz aktuálnejšou. Kým niektorým súdom donedávna postačovalo, ak splnomocnenie autorizoval advokát ako právny zástupca oprávneného svojím elektronickým podpisom (mandátnym certifikátom), a to hlavne interpretáciou § 82l ods. 4 zákona o súdoch, v poslednom čase sa začína situácia vzhľadom na rozhodnutia našich najvyšších súdnych autorít meniť.

Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 422/2018 zo dňa 13. novembra 2018 (avšak obdobne aj v uzneseniach I. ÚS 353/2018, I. ÚS 180/2019, III. ÚS 271/2018, IV. ÚS 342/2018 a iných) v odôvodnení konštatoval, že „Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať ustanovenia zákona e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene účastníka konania sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo, ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente. Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal.“

Podľa konštantného názoru Ústavného súdu SR uvedeného už vo viacerých jeho rozhodnutiach „transformáciou listinného dokumentu – splnomocnenia podpísaného sťažovateľom – do elektronickej podoby bez podpisu zaručeným elektronickým podpisom a vykonania zaručenej konverzie došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako ako pri vyhotovení fotokópie z originálu listinného splnomocnenia." (pozri o. i. II. ÚS 535/2018).

Aj Najvyšší súd SR vo veci 1Cdo/100/2019 pri vrátení veci prvoinštančnému súdu bez rozhodnutia uviedol, že „Splnomocnenie je jednostranný právny úkon zastúpenej strany, ktorým sa súdu a iným subjektom konania preukazuje existencia vzťahu zastúpenia a jeho rozsah. Bez predloženia riadneho splnomocnenia nekoná súd so stranou ako so zastúpeným subjektom a neprihliada ani na úkony zástupcu urobené v mene zastúpeného. Pre účely dovolacieho konania bude preto potrebné s poukazom na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2018 č. k. IV. ÚS 342/2018-17 predložiť dovolaciemu súdu udelené splnomocnenie buď v listinnej podobe (originál) alebo v elektronickej podobe autorizované splnomocniteľkou podľa § 23 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), keďže iba autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Ak splnomocniteľka nedisponuje možnosťou autorizácie podľa § 23 zákona o e - governmente, bude potrebné vykonať v zmysle § 35 ods. 2 v spojení s § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente zaručenú konverziu splnomocnenia opatreného vlastnoručným podpisom splnomocniteľky z listinnej podoby do elektronickej s pripojením osvedčovacej doložky. Inak nemôže dovolací súd úkony právneho zástupcu považovať za úkony urobené osobou na to oprávnenou.“.

Obdobne aj vo veci 3 Cdo 249/2018 Najvyšší súd SR pri vrátení veci prvoinštančnému súdu ako predčasne predloženému uviedol, že „sa v súdnom spise nachádza iba kópia (v elektronickej verzii) plnomocenstva tvoriaceho súčasť elektronického podania, z ktorého (v súčasnom štádiu) nie je zrejmé, či bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom a kým bolo uvedené podanie elektronicky podpísané, resp. či nebola vykonaná zaručená konverzia. Vzhľadom na vyššie uvedené bude zákonne konformný iba taký postup, ak pre účely dovolacieho konania bude predložené:

- písomný originál plnomocenstva preukazujúceho oprávnenie advokáta konať v mene dovolateľa v dovolacom konaní (§ 92 CSP), alebo

- plnomocenstvo v elektronickej podobe, a to buď na základe ustanovenia § 23 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente, v zmysle ktorého sa vyžaduje na dokumente preukazujúcom oprávnenie konať v mene inej osoby autorizáciu splnomocniteľom, keďže iba autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila alebo ustanovenia § 35 ods. 2 v spojení s § 36 ods. 3 citovaného zákona (ak splnomocniteľ nedisponuje možnosťou autorizácie) vykonaním zaručenej konverzie splnomocnenia opatreného vlastnoručným podpisom splnomocniteľa z listinnej podoby do podoby elektronickej.