Právoplatný platobný rozkaz bez vedomia žalovaného

V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 306/2010 zo 8. decembra 2010, Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že „orgánom verejnej moci a predovšetkým súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“ Pri výklade akéhokoľvek právneho pravidla je potrebné brať zreteľ nielen na gramatický text, ale výklad je potrebné prispôsobiťpotrebe zachovania základných práv a slobôd, ako sú právona rovnaký prístup k súdu a právo na súdnu ochranu. Súdy sa pri výklade musia zaoberať ústavnými aspektmi prípadu a je ich povinnosťou vykladať ustanovenia právnych predpisov ako aj právne pravidlá v súlade s ústavnými princípmi a ľudskými právami. Keďže Ústava Slovenskej republiky a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantujú žalovaným okrem iného aj právo na rovnaký prístup k súdu a právo na súdnu ochranu, nemôžu byť dvaja porovnateľní žalovaní postavení do rozdielnej pozície len z dôvodu, že jeden sa musí pre účinné doručenie o platobnom rozkaze dozvedieť a druhý nie. Pritom rozdiel v ich postavení spôsobí len to, kam (resp. akou formou) súd platobný rozkaz žalovaným odošle. Platobný rozkaz, ako vyplýva z ustanovenia § 266 sa doručuje žalovanému (bez rozdielu, či sa jedná o FO alebo PO) do vlastných rúk. V zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) sa do vlastných rúk elektronicky doručujú dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk, t.j. aj platobný rozkaz. Zákon o e-Governmente v § 29 ods. 3 a § 30 ods. 1 a 3 ustanovuje, akým spôsobom sa preukazuje doručenie elektronických dokumentov do vlastných rúk (t.j. elektronická doručenka). Znenie § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente ustanovuje, že elektronický dokument sa považuje za doručený, ak nie je adresátom orgán verejnej moci (t.j. ak ako žalovaný vystupuje FO, PO, atď.)a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Platobný rozkaz, hoci doručovaný do dátovej schránky, vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné považovať za účinne doručený žalovanému na základe „fikcie doručenia“, podľa ktorej by sa platobný rozkaz považoval za doručený bez ohľadu na to, či doručenie bolo reálne vykonané.V opačnom prípade by súd prehliadal ustanovenia § 32 ods. 6 písm. a) zákona o e-Governmente, podľa ktorého ustanovenie odseku 5 písm. b) a c) (upravujúce náhradné doručenie resp. fikciu doručenia) sa nepoužije, ak ide o márne uplynutie úložnej lehoty a osobitný predpis neumožňuje použitie náhradného doručenia. Osobitným predpisom pre účely doručenia platobného rozkazu je tak zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) ako aj zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a doplnená niektorých zákonov (§ 9 ods.4), ktorý výslovne ustanovuje, že platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk, pričom ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (t.j. ustanovenie o fikcii doručenia) sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému nepoužijú. Uvedené zákonné znenie pri platobnom rozkaze vylučuje použitie náhradného doručenia a na uvedenom nezmení nič ani formalistický výklad, že CSP vylučuje náhradné doručenie len pri klasickom doručovaní, keď zákon o e-Governmente odkazuje na osobitný predpis (CSP) a CSP už nemá dôvod spätne vylučovať osobitnú úpravu v zákone o e-Governmente. Uvedené zákonné znenie teda umožňuje súdu doručovať platobný rozkaz žalovanému (FO, PO) do vlastných rúk bez možnosti použitia fikcie doručenia. Následne bude súdu vrátená doručenka s informáciou o dátume a čase doručenia platobného rozkazu, resp. pokiaľ sa platobný rozkaz nepodarí doručiť - informácia o nedoručení platobného rozkazu. Keďže pri doručovaní elektronických dokumentov do vlastných rúk bez fikcie úložná lehota neplynie, súdu po nedoručení platobného rozkazu príde do spisu iba informácia o nedoručení platobného rozkazu a nie informácia, či sa žalovaný prihlásil do elektronickej schránky a správu otvoril, príp. neotvoril. Správnosti uvedeného záveru svedčí aj tá skutočnosť, že v schválenej novele zákona o e-Governmente (číslo parlamentnej tlače 564), ktorá v bode č. 59 v ustanovení§ 32 ods. 6 zákone o e-Governmente vypúšťa písmeno a) a doterajšie písmená b) a c) sa označuje ako písmená a) a b). Až účinnosťou uvedenej úpravy bude možný právoplatný platobný rozkaz aj bez vedomia žalovaného (za predpokladu aktívnej dátovej schránky na doručovanie).