Štyridsiate výročie svojho vzniku oslavuje v týchto dňoch Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach. "Za 40 rokov svojej existencie si Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach neodškriepiteľne zabezpečila stabilné miesto v čele slovenských právnických fakúlt, aj keď jej začiatky neboli vôbec ľahké. Bolo treba vynaložiť veľa úsilia na to, aby získala vlastné priestory a asistentov, z ktorých neskôr postupne vyrastali docenti a profesori budujúci meno fakulty," hovorí v tejto súvislosti rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach prof. MUDr. Ladislav Mirossay, DrSc., ktorý vyjadruje veľkú vďaku všetkým jej zakladateľom aj ich nasledovníkom, ktorí urobili maximum pre to, aby sa meno fakulty stalo ‚značkou', a podieľali sa, či sa stále podieľajú, na výchove kvalitných právnikov pre jednotlivé právnické profesie, verejnú správu aj podnikateľskú sféru v tomto regióne.
Podľa dekanky fakulty doc. JUDr. Gabriely Dobrovičovej, CSc., smeruje úsilie pedagogických pracovníkov k poskytovaniu ucelených poznatkov z jednotlivých disciplín verejného aj súkromného práva pre študentov tak, aby sa dokázali dobre orientovať v právnom poriadku Slovenskej republiky a judikatúre súdov a boli spôsobilí aplikovať získané teoretické poznatky v praxi. Cenné praktické skúsenosti nadobúdajú už počas štúdia vďaka implementácii právnych kliník do vzdelávacieho procesu. „Po neľahkých začiatkoch pred štyrmi desiatkami rokov je dnes Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach stabilizovaná vzdelávacia a výskumná inštitúcia s kvalitným personálnym obsadením, ktorá pripravuje svojich študentov na úspešné uplatnenie v právnej praxi. Počas svojej existencie vychovala už 1446 bakalárov, 6275 magistrov a titul doktor práv bol udelený vyše 5 000 jej absolventom, z ktorých sú dnes mnohí renomovaní právnici pôsobiaci ako notári, advokáti, prokurátori alebo sudcovia," zdôrazňuje doc. JUDr. Gabriela Dobrovičová, CSc.
Fakultu tvorí 8 katedier (Katedra dejín štátu a práva, Katedra finančného práva a daňového práva, Katedra občianskeho práva, Katedra obchodného práva a hospodárskeho práva, Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, Katedra ústavného práva a správneho práva, Katedra trestného práva a Katedra teórie štátu a práva) a Ústav európskeho práva a oddelenie medzinárodného práva.
Činnosť fakulty zabezpečuje 89 zamestnancov, z toho 58 pedagógov v skladbe 8 profesori, 16 docentov, 32 odborných asistentov a 3 asistenti. Počet študentov v akademickom roku 2013/2014 predstavuje 1207, z toho 898 študentov v dennom a 220 v externom štúdiu a 34 doktorandov v dennom štúdiu a 55 v externom štúdiu.
Výsledky fakulty dosahované v oblasti vedy a výskumu sú kvantitatívne i kvalitatívne merateľné a sú predmetom porovnávania s ostatnými právnickými fakultami v Slovenskej republike. V rebríčku hodnotenia rankingovou agentúrou ARRA zaznamenala fakulta v roku 2012 oproti predošlému obdobiu mierne zlepšenie a celkovo skončila na druhom mieste medzi slovenskými právnickými fakultami. Prvé miesto si udržiava Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave.
História právnického štúdia na východnom Slovensku je veľmi bohatá a siaha svojimi prvopočiatkami až do obdobia feudalizmu. Počiatky vzniku a formovania sa právnickej vzdelanosti na východnom Slovensku sú bezprostredne späté s mestom Košice. Tu biskup jágerskej diecézy Benedikt Kisdy listinou vydanou v neďalekom Jasove dňa 6. februára 1657 založil podľa vzoru trnavskej univerzity Akadémiu a dal ju k dispozícii jezuitom. O tri roky neskôr (27. augusta 1660) vydal Leopold I. Zlatú bulu, ktorou povýšil košickú akadémiu "Academia Cassoviensis" na univerzitu s takými privilégiami, aké prináležali univerzitám v Kolíne, Viedni, Olomouci, Grazi, Trnave a Ingolstadte.
Košická univerzita mala pri svojom založení dve fakulty - filozofickú a teologickú a v roku 1712 sa na nej zriadila katedra cirkevného práva, predstavujúca základ budovania právnickej fakulty, ktorá sa však až do roku 1777 neotvorila. Po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 museli jeho členovia 23. júla 1773 opustiť mesto Košice a majetok univerzity spolu s majetkom rehole sa odviedol do štátnej krajinskej školskej základiny, pričom samotná univerzita sa prechodne premenila na biskupskú univerzitu (Universitas Cassoviensis Episcopalis). V roku 1777 sa významnou reorganizáciou školstva v Uhorsku zmenila na kráľovskú Akadémiu v Košiciach (Academia Regia Cassoviensis), ktorá sa stala pobočkou jedinej celouhorskej univerzity so sídlom v Budíne. Kráľovská Akadémia v Košiciach pozostávala z dvojročnej filozofickej a dvojročnej právnickej fakulty a táto organizačná podoba akadémie a štúdia na jej právnickej fakulte sa zachovala až do roku 1850, kedy sa z bývalých dvojročných právnických fakúlt kráľovských akadémií v Uhorsku konštituovali samostatné právnické akadémie. Preto od akademického roka 1850/1851 vystupovala Košická kráľovská akadémia ako Cisársko-kráľovská právnická akadémia v Košiciach (Caesareoregia Iuris Academia) so zachovaným dvojročným štúdium zahrnutým do ôsmich predmetov na štyroch katedrách. Táto štrukturálna podoba sa zmenila rozhodnutím rakúskeho cisára a vykonávacím nariadením rakúskeho ministerstva školstva v roku 1855, kedy sa zaviedlo trojročné štúdium na šiestich zriadených katedrách pri absolvovaní už celkovo dvanástich predmetov.
Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 bola Právnická akadémia v Košiciach spolu s ostatnými právnickými akadémiami v Uhorsku spravovaná uhorským ministerstvom školstva. Ani po reforme školstva z 1874, ktorá predĺžila štúdium na Právnickej akadémii v Košiciach na štyri roky však nedošlo k zjednoteniu a zrovnoprávneniu vysokoškolského štúdia práva a právnické akadémie nemali na rozdiel od univerzitných právnických fakúlt právo promócie a habilitácie.
V záujme zachovania a stabilizovania vysokoškolského štúdia v Košiciach dali mestské orgány v rokoch 1891-1894 vybudovať pre košickú právnickú akadémiu novú budovu na Kováčskej ulici č. 26, kam sa presťahovala zo starej budovy bývalej košickej univerzity na Kováčskej ulici č. 28 a kde sa v súčasnosti nachádza hlavná budova a sídlo dekanátu Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. V roku 1894 došlo k poštátneniu Právnickej akadémie v Košiciach, ktorá ako jediná z dvanástich právnických akadémií v Uhorsku už nebola financovaná z prostriedkov študijného fondu, ale z rozpočtu uhorského ministerstva školstva.
Po vzniku samostatnej Československej republiky 28. októbra 1918 pokračovala Právnická akadémia v Košiciach naďalej vo svojej činnosti a riadila sa príslušnými uhorskými organizačnými, študijnými a skúšobnými predpismi. No keďže časť profesorského zboru košickej akadémie zaujala k vzniku a existencii Československej republiky krajne negativistické stanovisko, prispelo to v konečnom dôsledku k zániku jej existencie. Koncom septembra 1919 došlo rozhodnutím Ministerstva školstva a osvety v Prahe najprv k zastaveniu činnosti košickej právnickej akadémie, no po interpelácii profesorského zboru u ministra školstva a osvety v Prahe sa rozhodlo o predĺžení jej existencie do školského roku 1921/1922.
Následne Právnická akadémia v Košiciach vládnym nariadením zanikla. Záverečné slávnostné zhromaždenie profesorského zboru a poslucháčov Právnickej akadémie v Košiciach sa konalo dňa 31. júla 1922 a týmto dňom mesto Košice prestalo byť vysokoškolským mestom až do roku 1938, kedy bola založená Vysoká škola technická Milana Rastislava Štefánika so sídlom v budove bývalej Právnickej akadémie v Košiciach.
Výrazným medzníkom v systéme vysokoškolského vzdelávania na východnom Slovensku sa stal rok 1959, kedy bola založená Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach s Lekárskou a Filozofickou fakultou. Už v prvých rokoch jej existencie sa objavili aj úvahy o založení právnickej fakulty, ktorá by dokompletizovala košické univerzitné štúdiá. Výchovu vysokoškolsky vzdelaných právnikov pre potreby východného Slovenska v tom čase plnila Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave prijímaním poslucháčov z východného Slovenska formou denného štúdia aj na štúdium popri zamestnaní. Neskôr však už jej kapacitné možnosti nevyhovovali, preto vedenie Právnickej fakulty UK v Bratislave odporúčalo v roku 1968 zabezpečiť prípravu zvýšenej potreby právnikov čo najrýchlejším vybudovaním právnickej fakulty v Košiciach.
Vedecká rada UPJŠ na svojom zasadnutí 18. februára 1969 súhlasila so zriadením Právnickej fakulty pri Univerzite Pavla Jozefa Šafárika počnúc dňom 1. júla 1969 a v návrhu rektora UPJŠ na zriadenie právnickej fakulty a jej pričlenenie k UPJŠ adresovanému Ministerstvu školstva SSR sa predovšetkým zdôrazňovala funkcia tejto fakulty pre dosiahnutie celospoločensky rovnomerného rozmiestňovania právnikov na Slovensku. Zdôvodňovací návrh podporoval jeho nosnú koncepciu spočívajúcu v snahe vedenia univerzity dokompletizovať zriadením Právnickej fakulty Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika a vytvoriť tak z Košíc druhé centrum rozvoja kultúry a vzdelanosti na Slovensku.
Návrhu na založenie právnickej fakulty sa dostalo plnej podpory aj zo strany krajských a mestských štátnych orgánov. 18. apríla 1969 sa ním zaoberal Slovenský výbor pre vysoké školy, ktorý súhlasil so zriadením novej fakulty v rámci zväzku UPJŠ v Košiciach s tým, že poveril rektora UK v Bratislave, rektora UPJŠ v Košiciach a dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave vypracovaním personálneho, priestorového a materiálneho vybudovania tejto fakulty. Zároveň odporúčal ministrovi školstva SSR, aby predložil návrh na zriadenie Právnickej fakulty pri UPJŠ v Košiciach na prerokovanie vláde SSR. Výsledkom rokovaní oboch rektorov a dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave bola dohoda začať výučbu na Právnickej fakulte v Košiciach od 1. septembra 1970 s tým, že k jej založeniu dôjde na základe rozhodnutia vlády SSR ešte na jeseň roku 1969. Následne vydal minister školstva SSR 26. júna 1969 súhlas so zriadením pobočky Právnickej fakulty UK so sídlom v Košiciach od 1. októbra 1969 podmienený zabezpečením priestorových, materiálnych a personálnych podmienok.
Ku konštituovaniu pobočky v stanovenom termíne však nedošlo, výučba sa na nej začala realizovať až v akademickom roku 1970/71 a to v budove na Kováčskej 26 pod vedením prodekana pre pobočku. Následne pokračovali prípravy na zriadenie samostatnej právnickej fakulty vo zväzku s UPJŠ. Ukončením celého procesu prípravy konštituovania druhej právnickej fakulty na Slovensku bolo vydanie nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 88/1973 Zb. z 9. júla 1973 „O zriadení Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach" s účinnosťou jej pôsobenia od školského roku 1973/1974. Slávnostné otvorenie prvého akademického roka Právnickej fakulty UPJŠ spolu s inauguráciou jej prvého dekana sa uskutočnilo 28. septembra 1973 v Štátnom divadle v Košiciach.
Právnická fakulta sídli od svojho vzniku v budove na Kováčskej ulici č. 26, no vzhľadom na nárast študentov a nedostatok priestorových kapacít pre výučbu a pre prácu katedier jej dal Mestský národný výbor v Košiciach v roku 1975 k dispozícii aj budovu na Zbrojničnej 5 a v roku 1987 došlo k výmene tejto budovy za budovu bývalého Gymnázia na Kováčskej 30. Túto budovu užívala Právnická fakulta do októbra 1995 spoločne s Ľudovou školou umenia, ktorej boli ponúknuté náhradné priestory a fakulta tak získala do správy celú budovu na Kováčskej 30. Postupne boli priestory na Kováčskej ulici 26 i Kováčskej 30 zrekonštruované a vybavené nevyhnutnou audiovizuálnou technikou a poskytujú tak dobré zázemie pre pedagógov a študentov Právnickej fakulty.
Zdroj: www.pravo.upjs.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk
Najhoršia fakulta vôbec. Veľmi ľutujem, že som na nej míňala čas. Sú tam povahovo zlí ľudia, ktorí nič nevedia naučiť. Spomínam si na toľkých ľudí, ktorí vôbec nezvládali pedagogické remeslo a utilitaristicky sa starali len o seba, boli vulgárni, hrubí, drzí, bez záujmu o študentov... Požiadavky ako v Oxforde, ale tie podmienky, prístup... no aj niekde na Kaukaze majú lepší. Nikomu tam neprajem ísť.
... Táto právnická fakulta je skostnatelá, stredoveká inštitúcia, ktorá sa špecializuje na šikanovanie svojich študentov. Niet právnickej fakulty v SR, kde by vládla mrazivejšia nálada a väčšie nepriateľstvo na báze "každý proti každému." Jedna vec je, že v rámci štúdia sa musíte vzdať celého súkromného života a nepoznať nič iné, než učenie. Neľútostný dril je každodennou realitou. Druhá vec je celková atmosféra, ktorá tam vládne. U viacerých tamojších pedagógov absentujú ľudské city. K študentom pristupujú podľa vzorca "Ja som Boh, vy ste hovädá." Aj k dobrým študentom pristupujú bez akejkoľvek úcty. Vybočenie z radu sa neodpúšťa. Za prejavenie názoru Vás neminie trest. Slová "dobré spomienky" sa s touto fakultou trvalo vylučujú.
Skončila som dávnejšie na košickej PF s vyznamenaním, ale keby som si mala spomenúť na niektorého z vyučujúcich, ktorý vo mne zanechal niečo pozitívne, tak ako rozmýšľam, tak rozmýšľam... len dril a čísla zákonov naspamäť (hlavne na práve sociálneho zabezpečenia) v čase, keď sa dá všetko nájsť na nete alebo aspi. Najhoršie bolo povedať svoj názor, alebo skúsenosť. To sa neodpúšťalo.
Mohlo sa v príspevku spomenúť aj to, prečo je táto fakulta tak zaťažená na správne právo, prečo vyučujúci na katedre ústavného a správneho práva rozhodujú o osudoch študentov, keďže štátna skúška zo správneho práva je podľa fakulty tým najpodstatnejším, najdôležitejším a jediným, čím môže študent dokázať svoje vedomosti pri ukončení Bc. štúdia. Vysvetlil by mi to niekto? Predmet, kde sa zákony menia z hodiny na hodinu je alfou a omegou pre túto fakultu? Veď to nie je fakulta verejnej správy, ale právnická fakulta! Držím palce páni, poriadne vyduste tých študákov z nejakého dôležitého zákona o vodných hlodavcoch.... Zachvíľu sfúknete PF TU z prvého miesta, paráda!
Ako to funguje? Jednoducho. Ak vás zaujme niektorý z našich článkov alebo niektorá zo sekcií a pri ďalšej návšteve nášho portálu ho nechcete zložito vyhľadávať, stačí kliknúť na Pridať k obľúbeným a aktuálna stránka sa pridá do vášho zoznamu obľúbených liniek. Potom sa jednoduchým preklikom z hociktorej časti portálu dostanete k svojim obľúbeným článkom alebo sekciám.
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
|---|---|---|---|---|---|---|