TlačPoštaZväčšiZmenši

Právne stanovisko k rozhodnutiu Veľkého senátu NS SR vo veci kumulácie prípustnosti dovolacích dôvodov

21.3. 2018, 06:14 |  František Wágner

Autor zverejňuje v plnom znení právne stanovisko, ktoré bolo doručené Najvyššiemu súdu SR v aktuálne prebiehajúcom dovolacom konaní vo veci kumulácie prípustnosti dovolacích dôvodov, v nadväznosti na rozhodnutie Veľkého senátu sp. zn.: 1 V Cdo 2/2017.

Nakoľko podľa § 48 ods. 3 C.s.p. je právny názor veľkého senátu pre senáty najvyššieho súdu záväzný, z dôvodu, že rozhodnutie veľkého senátu sp. zn.: 1 V Cdo 2/2017 považujeme za nesprávne a aj nesúladné s Ústavou SR, podávame na Najvyšší súd právne stanovisko k podanému dovolaniu a žiadame senát Najvyššieho súdu, aby preskúmal všetky dôvody prípustnosti dovolania, tak ako ich dovolateľ svojím dovolaním napadol.

Odôvodnenie právneho stanoviska 

Nesúlad s Ústavou SR

K veci je na úvod potrebné uviesť relevantný právny názor Ústavného súdu SR:

Podľa platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi sú ich závažné procesné pochybenia (predstavujúce porušenie základných práv účastníkov konania podľa čl. 46 a nasl. ústavy) dôvodom jednak pre podanie odvolania, ako aj dovolania. Riadne a mimoriadne opravné prostriedky umožňujú účastníkom súdneho konania namietať závažné procesné  pochybenia, a tým aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy” 1.

Rozhodovacia činnosť Ústavného súdu zastáva právny názor, že závažné procesné pochybenia všeobecných súdov, a to akékoľvek závažné pochybenia, ktoré v súdnom konaní nastanú, predstavujú porušenie základného práva na súdnu ochranu a sú dôvodom na uplatnenie opravného prostriedku. Opravný prostriedok, ako účinný právny prostriedok nápravy, má predstavovať efektívny nástroj ochrany a odstránenia porušenia procesných vád (predstavujúce základné práva). Nakoľko dodržiavanie ústavnosti a zákonnosti patrí predovšetkým do pôsobnosti všeobecných súdov a nie Ústavného súdu, ochrana základných práv Ústavným súdom nastupuje v prípade, ak ústavou zaručené základné práva boli porušené a všeobecný súd porušenie základného práva v účinne uplatnenom právnom prostriedku nápravy neodstránil. Ústavný súd tak v konaní o sťažnosti zjednáva nápravu porušených základných práv, a to po zlyhaní ochrany základných práv všeobecným súdom.

1. Popretie princípu materiálneho právneho štátu a práva na spravodlivý proces

Postup súdu, ktorým sa len prísne a formalisticky posúdi vec, bez naplnenia samotnej podstaty (matérie) dovolacích dôvodov a riadneho preskúmania ich prípustnosti, je popretím materiálneho právneho štátu. Prílišný formalizmus, ktorý je nad rámec zákona a založený na účelových dôvodoch, buď sudcovskej tvorby práva, alebo na úkor prípadnej dostupnosti práva na súdnu ochranu, ktorý navyše popiera samotnú podstatu uplatnených dovolacích dôvodov dovolania, je v rozpore (nielen) s ústavným princípom materiálneho právneho štátu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu: “Prvoradou podmienkou dostupnosti práva na súdnu ochranu je také správanie súdu, pri ktorej sa zdrží akejkoľvek svojej činnosti, ktorou by oprávnenej osobe bez právneho dôvodu sťažoval, či dokonca maril možnosť konať pred súdom, v medziach platného právneho poriadku uplatňovať svoje hmotné aj procesné práva2.

Ústavný súd SR ďalej zaujal v oblasti prílišného formalizmu nasledovné právne stanovisko: “Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu3. Ústavný súd SR uviedol, že: “Materiány právny štát sa nezakladá na zdanlivom dodržiavaní práva či na formálnom rešpektovaní jeho obsahu spôsobom, ktorý predstiera súlad právne významných skutočností s právnym poriadkom. Podstata materiálneho právneho štátu spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so základnými hodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti a následne v dôslednom uplatňovaní platného práva bez výnimiek založených na účelových dôvodoch4.

Prísnym formalistickým prístupom a postupom súdu, keď len formálne s odkazom na rozhodnutie veľkého senátu sp. zn.: 1 V Cdo 2/2017 nepreskúma všetky nami uplatnené dôvody prípustnosti dovolania, ako ich uplatnil dovolateľ, je podľa nášho právneho názoru marením možnosti konať pred súdom v medziach platného právneho poriadku (nie len C.s.p.) a dochádza k zmareniu možnosti uplatňovať pred súdom všetky procesné práva dovolateľa. Uplatnené dôvody prípustnosti dovolania, tak ako ich uplatnil dovolateľ, sú závažné procesné vady, ktoré predstavujú porušenie základných práv podľa čl. 46 a nasl. ústavy. V takomto prípade má súd povinnosť, uplatnené závažné procesné vady preskúmať, a to všetky bez výnimky, nakoľko predstavujú zásah do základného práva (čl. 46 a nasl. ústavy). Ako ďalej vyplýva z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, prílišný formalizmus, je nielen popretím princípu materiálneho právneho štátu, ale je popretím aj princípu spravodlivého súdneho procesu.

V prípade rozhodnutia veľkého senátu sp. zn.: 1 V Cdo 2/2017, ide o reštriktívny výklad prípustnosti opravných prostriedkov (nie pozitívny - v prospech dovolateľa). K reštriktívnemu výkladu prípustnosti opravných prostriedkov sa Ústavný súd ČR 5 vyjadril nasledovne: "Ústavní soud taktéž mnohokrát prohlásil, že netoleruje orgánům veřejné moci a především obecným soudům přehnaně formalistický postup za použití v podstatě sofistikovaného odůvodňování zřejmé nespravedlnosti. Ústavní soud připustil, že právo na dovolání, resp. mimořádný opravný prostředek sice není ústavně zaručeno [srov. usnesení sp. zn. III. ÚS 298/02 ze dne 18. června 2002 (U 18/26 SbNU 381)], ovšem pokud již jej zákonodárce do právního řádu jako opravný prostředek zakomponoval, je nezbytné, aby se na řízení o něm vztahovala ochrana práv jednotlivce zaručená ústavním pořádkem. Existují-li pak určitá omezení práva na přístup k dovolacímu soudu, ať už se vyskytují přímo v samotném zákonném textu (jako v daném případě) 6, anebo jsou dovozována soudy jeho interpretací, je třeba sledovat, zda tato omezení jsou proporcionální ochraně základního práva, a to nikoliv pouze v rovině normativní, ale též při posuzování konkrétního případu v rovině výkladu a aplikace takových omezení. Jak Ústavní soud také ustáleně judikuje, základní práva nevytvářejí pouze rámec normativního obsahu jednoduchého práva, nýbrž i rámec jeho interpretace a aplikace”.

Súd je základným právom na spravodlivý proces viazaný nielen v tom zmysle, že je povinný nebrániť uplatneniu práva na spravodlivý proces, ale zároveň má pozitívny záväzok vytvárať predpoklady pre uplatnenie tohto práva a v rozsahu zásady iura novit curia súd tiež sám (vo vlastnej činnosti, vo svojich úkonoch) musí postupovať v medziach platnej právnej úpravy. Konanie výlučne v medziach zákonom ustanovenej právomoci je základom a nevyhnutným predpokladom plnenia pozitívneho záväzku súdu, zabezpečiť dodržiavanie základného práva na spravodlivý proces v prospech účastníka konania 7 aj 3.

Dovolateľ zastáva právny názor, že prísne formalistické dodržiavanie rozhodnutia veľkého senátu sp. zn.: 1 V Cdo 2/2017 má za následok popretie základného práva na spravodlivý proces, nakoľko takýmto postupom, kedy by nepripustil kumuláciu dôvodom podaného dovolania, by súd porušil pozitívny záväzok vytvoriť všetky predpoklady na uplatnenie práva, nakoľko nie je naplnený predpoklad zachovania ústavne akceptovateľnej proporcionality medzi formalistickým prístupom k výkladu práva (sudcovský výklad práva) k ochrane základného práva na spravodlivý proces (rámec interpretácie a aplikácie práva ústavne konformným spôsobom).

2. Odopretie prístupu k súdu

Podľa ústavného súdu ako aj ESĽP, právo na prístup k súdu je nevyhnutnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Základné právo na prístup k súdu a na spravodlivý proces treba vykladať vždy tak, aby v konaní pred súdom nedochádzalo k nedôvodnému obmedzeniu strany na prejednanie jej veci. Zákon je potrebné vykladať tak, aby sa naplnil jeho zmysel a účel. Účelom zákonnej úpravy dovolania, ako účinného prostriedku nápravy, je poskytnúť ochranu porušeným právam. Pokiaľ obmedzenia na prejednanie veci a poskytnutie ochrany práv nevyplývajú priamo z textu zákona a zároveň ich nemožno vyvodiť ani z výkladu, je potrebné prikloniť sa k interpretácii, ktorá právo strany nespochybňuje a nijako neobmedzuje (toto vyplýva aj z pozitívneho záväzku súdu vytvárať predpoklady na prejednanie veci, nie na jej odmietnutie).

Z rozhodovacej činnosti Ústavných súdov SR a ČR vyplýva:

Za porušení práva na soudní ochranu je třeba považovat nejen situaci, kdy je jednotlivec zcela zbaven možnosti k soudu přistoupit, nýbrž i situaci, kdy stanoveným postupem své právo před obecným soudem uplatnil, avšak tento soud výkladem procesních předpisů dospěl k závěru, že jednotlivci ochrana práv v takovém rozměru a šíři nenáleží a formalisticky se odmítl námitkami účastníka řízení zabývat. Takový postup obecného soudu je třeba považovat za odepření spravedlnosti (denegatio iustitiae) 5".                                  

Pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania má pochybnosti o ich splnení, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale túto otázku musí riešiť pozitívne, teda vec musí prejednať. Opačným výkladom by bol porušený princíp zákazu denegatio iustitiae, spočívajúci v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo. K odmietnutiu spravodlivosti dochádza, ak súd bez zákonného dôvodu rozhodne, že neposkytne právnu ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany8.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej ako “ESĽP”):

"Bolo by nemysliteľné, aby článok 6 ods. 1 Dohovoru detailne popisoval procesné záruky poskytované stranám prebiehajúceho sporu a aby primárne nechránil to, čo samo osebe umožňuje mať prospech práve z týchto záruk, teda prístup k súdu. Zásady spravodlivosti, verejnosti a rýchlosti súdneho konania totiž nemajú žiadnu hodnotu, ak žiadne konanie neprebieha. Ak zhrnieme tieto vyslovené úvahy, dospejeme k záveru, že právo na prístup k súdu tvorí esenciálny prvok práva na spravodlivý proces” (ESĽP v rozsudku Golder proti Spojenému kráľovstvu).        

"Právo na prístup k súdu môže podliehať rôznym procesnoprávnym obmedzeniam a formalitám, no iba pri zachovaní jeho podstaty a pri rešpektovaní primeranosti obmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej miery, že by bol narušený jeho účel. Okrem uvedených kritérií je nevyhnutné, aby konkrétne obmedzenie sledovalo legitímny cieľ, t.j. aby nebolo svojvoľné." (ESĽP v rozsudku Ashigdane proti Spojenému kráľovstvu).

Vzhľadom na uvedené dovolateľ trvá na tom, že nepreskúmaním všetkých dovolateľom uplatnených dôvodov prípustnosti dovolania by došlo k odopretiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).

3. Arbitrárnosť

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania. Ak najvyšší súd v rozhodnutí veľkého senátu, sp. zn. 1 V Cdo 2/2017 aplikoval čl. 4 ods. 2 C.s.p. na vyplnenie medzery v zákone, čím vlastne došlo k dotváraniu práva veľkým senátom, tak je potrebné upozorniť, že v rozhodnutí aplikácia čl. 4 ods. 2 C.s.p. nie je odôvodnená. Nie je teda jasné, či Najvyšší súd skutočne aplikoval čl. 4 ods. 2 C.s.p. Absencia riadneho odôvodnenia, z akého dôvodu a či vôbec došlo k dotvoreniu práva použitím čl. 4 ods. 2 C.s.p. má za následok, že v tejto časti je rozhodnutie veľkého senátu nepreskúmateľné a arbitrárne (ľubovoľné, svojvoľné).

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny 9.

Dovolateľ s poukazom na uvedené má za to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu pri preskúmaní dovolania postupom  podľa rozhodnutia sp. zn.: 1 V Cdo 2/2017, kedy kumuláciu prípustnosti dovolacích dôvodov nepripustí, bude vykazovať znaky arbitrárnosti.

4. Porušenie práva na súdnu ochranu

Právo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje ústava každému právu, ktoré je v právnom poriadku SR upravené a ktorého sa možno zákonom ustanoveným postupom na súdnom alebo inom orgáne SR domáhať 10.

Podstata základného práva na súdnu ochranu spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedná povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať, tak aby bolo právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Súčasne ma každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (III. ÚS 236/2014-22, Uznesenie z 01. apríla 2014, s. 8). Súčasťou obsahu tohto práva (čl. 46 ods. 1, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, t.j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07) 11.

Právo na súdnu a inú právnu ochranu má veľmi široký rozsah. Obsahom tohto základného práva je o.i. aj právo na prístup k súdu, zákaz odopretiu spravodlivosti, právo na spravodlivý proces, ale aj právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na výklad práva ústavne súladným spôsobom, právo na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia a pod.

Zastávame právny názor, že rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 1 V Cdo 2/2017 s poukazom na už uvedené, porušuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené čl. 46 a násl. Ústavy SR.

Je totiž nepochybné, že ústavou zaručená súdna ochrana sa poskytuje aj procesným právam podľa ust. §§ 420 a 421 C.s.p. Závažné procesné pochybenia sú dôvodom na podanie opravného prostriedku, v tomto prípade dovolania, ktorý predstavuje účinný prostriedok nápravy, a ktorý umožňuje strane súdneho konania namietať závažné procesné pochybenia, a tým aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 a násl. ústavy. Mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie) je teda účinným právnym prostriedkom nápravy, poskytnúť možnosť ochrany základným právam v konaní pred Najvyšším súdom SR. Je nepochybne dané, že pre poskytnutie ochrany základného práva na súdnu ochranu ústavnokonformným spôsobom je potrebné, aby dovolanie Najvyšší súd preskúmal v celom rozsahu jeho podania. Ak sa teda dovolateľ domáha v podanom dovolaní viacerých dôvodov prípustnosti dovolania a viacerých dovolacích dôvodov, kumuláciu dôvodov prípustnosti dovolania je nevyhnutné pripustiť.

V tomto konkrétnom prípade, vzhľadom na uplatnené kumulované dôvody prípustnosti dovolania, ak by Najvyšší súd v tomto dovolacom konaní prísne formalisticky postupoval len podľa rozhodnutia veľkého senátu sp. zn.: 1 V Cdo 2/2017, vôbec by nebolo Najvyšším súdom preskúmané porušenie práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania (prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. c) C.s.p.), ani porušenie práva na prístup k súdu a vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom (prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C.s.p.), o preskúmanie a ochranu ktorých sa dovolateľ pred súdom domáha. Ide o tak závažné procesné vady, ktoré majú za následok porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

 Nesprávny výklad práva 

1. Nedôvodná sudcovská tvorba práva

Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn.: 1 V Cdo 2/2017 dotvoril právo spôsobom, ktorý nie je v súlade s Ústavou SR. Vyplnenie medzery v zákone nemôže Najvyšší súd vykonať takým spôsobom, že strane obmedzí jej základné práva, konkrétne právo na prístup k súdu a obmedzí právo dovolateľa účinne uplatniť pred súdom právny prostriedok nápravy. Odmietne tak vykonať spravodlivosť a v prípade pochybností rozhodovať pozitívne12.

Medzeru v zákone sa Najvyšší súd rozhodol riešiť aplikáciou čl. 4 ods. 2 C.s.p. (bod 21 a bod 26 rozhodnutia veľkého senátu). Ak určitá otázka nie je explicitne upravená v zákone (C.s.p.) automaticky, či skôr mechanicky to neznamená, že je zistená medzera v zákone. Navyše z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých úvah súd k aplikácii čl. 4 ods. 2 C.s.p. na vyplnenie “údajnej” medzery v zákone pristúpil, Najvyšší súd v rozhodnutí riadne aplikáciu čl. 4 ods. 2 C.s.p. neodôvodnil.

Medzera v práve je protiplánová neúplnosť zákona. Preto treba hľadať protiplánovosť tejto neúplnosti. A práve podmienka protiplánovosti je v zásade hlavným kritériom riešenia otázky, kedy použiť analógiu (argument per analogiam), resp. teleologickú redukciu a kedy argument a contrario, resp. e silentio legis13.

Podľa profesora Števčeka (komentár k čl. 4 ods. 2 C.s.p., 2016) pri posudzovaní medzery v zákone podstatnou otázkou je, či medzera v zákone je chcenou a plánovanou medzerou, alebo zákonodarca nemal v úmysle určitú právnu situáciu z normatívneho pôsobenia zákona vylúčiť. Odpoveď na túto otázku nájdeme vo vyabstrahovaní úmyslu zákona a zákonodarcu. Treba pritom zdôrazniť, že účel zákona je širší ako ratio legis, úmysel zákonodarcu 14. Z dôvodovej správy k čl. 4 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že: “ide o interpretačné pravidlo, ktoré nemá byť zamieňané so sudcovskou normotvorbou, ale ide len o osobitné vyjadrenie zákazu odopretia spravodlivosti a umožňuje sudcovi vec rozhodnúť, ak znenie zákona neexistuje”. Profesor Števček k danej problematike ďalej uvádza, že: “pôjde o situácie tak extrémne a zriedkavé, že obavy z prílišného dotvárania práva zo strany aplikačnej praxe (predovšetkým justičnej) nie sú na mieste”.

S prihliadnutím na účel zákona a úmysel zákonodarcu sa v tomto prípade nejedná o medzeru v zákone. V prospech takéhoto výkladu hovorí právna úprava ust. § 419 C.s.p.: “Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa”. Prichádza teda do úvahy argument e silentio legis, t.j. zákonodarca nechcel kumuláciu vylúčiť, inak by ju v zákone výslovne upravil. V tejto súvislosti je potrebné ešte upozorniť na ústavný princíp “každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané (čl. 2 ods. 3 Ústavy)” teda to, o čom zákon mlčí, nutne konať možno. Argumentum e silnetio tak implikuje tzv. “legálnu licenciu15.

Najvyššiemu súdu vo veci sudcovskej tvorby práva, dávame do pozornosti ešte nález Ústavného súdu ČR sp. zn.: I. US 190/15 z 13.09.2016 bod 32 nálezu.

2. Prípustnosť kumulácie dôvodov dovolania

Civilný sporový poriadok s kumuláciou dôvodov prípustnosti, a aj dovolacích dôvodov počíta. Právna úprava C.s.p. totiž používa viac pojem “dôvody”, a nie “dôvod”, teda množné číslo (napr. § 428, § 434, § 440 C.s.p.).

Civilný sporový poriadok v §§ 420 a 421 neupravuje, či možno dôvody prípustnosti dovolania uplatniť kumulatívne. Najvyšší súd však z tohto nemôže vyvodiť záver, že dovolateľ túto možnosť nemá. Naopak Civilný sporový poriadok neukladá dovolateľovi povinnosť, podať dovolanie len z jedného dôvodu prípustnosti. Toto platí o to viac, ak naozaj nastanú reálne viaceré dôvody prípustnosti dovolania, ktoré je potrebné pred súdom uplatniť a preskúmať. Je totiž nesporné, že rozhodnutie môže byť zaťažené kumulatívne viacerými vadami.

V prípade, ak reálne v praxi nastane kumulatívna existencia vád rozhodnutia, dovolateľ má legitímne právo všetky takéto vady, ktoré rozhodnutie má, pred súdom uplatniť. Súd má zase povinnosť, všetky dovolateľom uplatnené vady preskúmať a zistiť, či sú splnené dôvody prípustnosti dovolania, a či je dôvod na zjednanie nápravy. Jedine Najvyšší súd môže v rámci svojho prieskumu dovolania v dovolacom konaní preskúmať, či dovolateľom uplatnené vady naozaj nastali, a ak nastali, rozhodnúť (vadami zaťažené rozhodnutie zrušiť). Dovolateľ a jeho advokát podľa platného právneho poriadku SR (súdna moc je podľa ústavy zverená všeobecným súdom) nemôžu “suplovať” a robiť prieskum namiesto Najvyššeho súdu. Dovolateľ a advokát môžu len poukázať na skutočnosť, že rozhodnutie je zaťažené viacerými vadami, ktoré majú za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu a vzhľadom na ich existenciu je preto potrebné v dovolaní kumulovať dôvody prípustnosti dovolania (§§ 420 a 421 C.s.p.) a aj dovolacie dôvody (§§ 431 a 432 C.s.p.) a je potrebné tieto dôvody súdom preskúmať.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 440 C.s.p.: “Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný”. Základná právna úprava dovolacích dôvodov je obsiahnutá v §§ 431 a 432 C.s.p.  Ak dovolateľ  pred súdom uplatní kumulatívne viac dovolacích dôvodov (v spojení s §§ 420 a 421 C.s.p.) kumuluje aj dôvody prípustnosti dovolania, je Najyvšší súd s poukazom na § 440 C.s.p. vymedzenými a uplatnenými dovolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť dovolacieho súdu treba chápať tak, že Najvyšší súd nemôže preskúmať napadnuté rozhodnutie z dôvodov, ktoré neboli vymedzené, naopak ale musí preskúmať dovolateľom uplatnené dovolacie dôvody, a to aj keď sú vymedzené kumulatívne.Prípustnosť dovolania v podmienkach dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 C.s.p. dovolateľ vymedzuje v rámci, v spojení s dovolacími dôvodmi podľa § 431 C.s.p.. Súd je síce dôvodmi dovolania viazaný (§ 440 C.s.p.), avšak aj v dovolacom konaní platí, že súd musí skúmať ex offo procesné podmienky dovolacieho konania (§ 438 v spojení s § 161 C.s.p., t.j. aj kumulatívne vymedzených dôvodov prípustnosti dovolania). Potreba skúmať všetky vymedzené dovolacie dôvody a podmienky prípustnosti dovolacích dôvodov vyplýva aj z povahy závažnosti procesných vád a z potreby zabezpečiť ochranu základných práv dovolateľa.

Je potrebné si uvedomiť, že akýkoľvek dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. a) až f) C.s.p. je závažným procesným pochybením, ktorý predstavuje porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. ústavy (viď. II. ÚS 78/02, uznesenie z 09. mája 2002, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2002 - I. polrok, s. 292).

3. Prípustnosť kumulácie dôvodov zmätočnosti podľa § 420 C.s.p.

Rozhodnutie veľkého senátu sp. zn.: 1 V Cdo 2/2017 nad rámec veci, ktorú prejednával, riešil aj prípustnosť kumulácie dôvodov dovolania podľa § 420 písm. a) až f) C.s.p. ako hypotetickú otázku. Vyjadril právny názor, že kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. a) až f) C.s.p. nie je prípustná. Právny názor veľkého senátu Najvyššieho súd v rozhodnutí sp. zn.: 1 V Cdo 2/2017 patrí do odôvodnenia len ako “obiter dicta16.

Považujeme však za potrebné, dať do popredia samotný charakter jednotlivých dôvodov prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 C.s.p. písm. a) až f). Každý jeden dôvod zmätočnosti má jedinečný, odlišný charakter a má závažný charakter. Ako už bolo spomenuté, vady zmätočnosti predstavujú závažné procesné pochybenia, ktoré majú za následok porušenie základných práv. Nie je teda možné vady zmätočnosti podľa § 420 C.s.p. akýmkoľvek spôsobom kategorizovať podľa ich priority, ktorá z nich je viac alebo menej závažná a podobne.

Z dôvodu, že aj Najvyšší súd je viazaný postupovať tak, aby nebolo zasiahnuté do základných práv dovolateľa (právo na prístup k súdu, právo na vyjadrenie k dôkazom, právo na ústavne komformný výklad a pod. -  teda mať právo na súdnu ochranu), je akákoľvek forma kategorizácie alebo priorizácie dôvodov zmätočnosti v § 420 C.s.p. absolútne vylúčená a nemožná.

Civilný sporový poriadok v § 420 taxatívne stanovuje zoznam vád zmätočnosti. Každá jedna z nich, bez rozdielu, v konečnom dôsledku vedie k zrušeniu rozhodnutia, ktoré je postihnuté takouto vadou a to najmä s prihliadnutím na ich charakter.

Najvyšší súd má tak povinnosť, a to vzhľadom na to, aby konal podľa a v medziach ústavy a zákonov, preskúmať každú vadu zmätočnosti, ktorá bola dovolateľom pred súdom uplatnená, má povinnosť každú uplatnenú vadu v dovolacom konaní nielen preskúmať, ale aj rozhodnúť a riadne odôvodniť preskúmanie uplatnených vád. V opačnom prípade, ak by čisto formalisticky postupoval podľa rozhodnutia veľkého senátu sp. zn.: 1 V Cdo 2/2017 a nepreskúmal riadne všetky uplatnené vady zmätočnosti, konal by protiústavne a zasiahol by do základných práv dovolateľa.

Toto podanie nie je rozšírením dovolania podľa § 430 C.s.p., ale je právnym stanoviskom dovolateľa, podaného z dôvodu poukázania ochrany dovolateľom uplatnených práv pred Najvyšším súdom, do ktorých bolo zasiahnuté v predchádzajúcich súdnych konaniach a predchádzať tak prípadnej ústavnej sťažnosti.

Autor: Bc. František Wágner
študent 2. ročníka Mgr. štúdia na PraF UK
spolupracovník advokátskej kancelárie
JUDr. Miroslav Ňuňuk, advokát so sídlom
Cintorínska 22, 811 08 Bratislava

 


 

1 II. ÚS 78/02, uznesenie z 09. mája 2002, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky2002 - I. polrok, s. 292,DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky, Komentár 3. vydanie, HEURÉKA 2012, ISBN 80-89122-73-8,EAN 9788089122738, s. 706-707

2 DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava: C. H. Beck, 2015, s. 855.

3 nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV ÚS 1/02 z 26.09.2002

4 PL. ÚS 17/08, Zbierka zákonov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2009, s. 176

5 Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 3199/12 z 19.11.2013

6 V nami posudzovanom prípade obmedzenie, naopak, nevyplýva priamo z textu zákona

7 DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky, Komentár 3. vydanie, HEURÉKA 2012, ISBN 80-89122-73-8,EAN 9788089122738, s. 713

8 uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 31/2013 z 31.3.2014

9 nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 zo 4.2.2009

10 I. ÚS 26/94

11 Komentár doc. JUDr. J. Drgonec, Ústava SR, C.H. Beck, 2015, ISBN 978-80-89603-39-8, s. 845

12 primerane nález ÚS ČR sp. zn.: I. ÚS 190/15 z 13. septembra 2016

13 MELZER, F. Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. 2 vydání. Praha: C. H. Beck, 2011, s. 227

14 ŠTEVČEK, M. In ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ,

S., BAJÁNKOVÁ, J.,TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 38

15 pozri tiež článok K argumentu e silentio, JUDr. Mgr. Martin Turčan Ph.D.

https://www.pravniprostor.cz/clanky/ostatni-pravo/k-argumentu-e-silentio-a-argumentu-ex-dicto

16 K tomu pozri aj HLUŠÁK, M. Glosa k uzneseniu veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 VCdo 2/2017z 19.4.2017. In Súkromné právo. 2017, č. 3, s. 128

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 242
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

 
Súhlas!

Aj mňa to zarážajúce rozhodnutie prekvapilo, vnímam ho ako denegationis iustitiae. Zrelé na ústavnú sťažnosť. Ak som v tejto konkrétnej rozhodovanej kauze nezaujatá, a napriek tomu sa ľahšie stotožním s názorom študenta, než s názorom Veľkého senátu NS SR, vypovedá to o nedostatku mojej odbornosti, nadhľadu alebo...?

 
Eli | 03.04.2018 21:39

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Aktívna vecná legitimácia správcu majetku obce, náhrada škody na obecnom majetku

Keďže správca majetku obce koná v mene obce pred súdmi, ako i pred inými orgánmi v tých veciach, ktoré sa týkajú majetku obce v jeho ...

Neprípustnosť preformulovania navrhovaného výroku v časti konkretizácie právneho úkonu

Súd nemôže preformulovať výrok navrhovaného neodkladného opatrenia v časti konkretizácie právneho úkonu tak, aby zodpovedal objektívnemu ...

Právo novôt v mimosporových konaniach

Civilný mimosporový poriadok na rozdiel od všeobecnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku je postavený na koncepcii úplného apelačného ...

Odpustenie zmeškania lehoty, práceneschopnosť počas plynutia lehoty na podanie odporu

Prekážka nemusí trvať počas celej lehoty, ale môže nastať aj na jej konci, t. j. aj deň pred skončením lehoty na podanie odporu proti ...

Zobraziť všetky Nové pracovné ponuky

Ponúkam

Advokátsky koncipient

Sme malá advokátska kancelária s mladým kolektívom, ale i bohatými skúsenosťami, ktorá na trhu pôsobí v rôznych podobách ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Práca v polícii neláka, zboru chýbajú stovky ľudíhttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/477252-praca-v-policii-nelaka-zboru-chybaju-stovky-ludi/

Práca v polícii neláka a v zbore chýbajú stovky ľudí. Zatiaľ nepomáha ani zvyšovanie ...

Post předsedy nejvyššího správního soudu? Zeman prý už svého kandidáta máhttps://www.denik.cz/z_domova/post-predsedy-nejvyssiho-spravniho-soudu-zeman-pry-uz-sveho-kandidata-ma-20180718.html

Prezident Miloš Zeman už má téměř jistě vybraného nástupce Josefa Baxy v čele ...

Fico: Vystúpenie Čižnára bolo dobre načasované, robí si svoju robotuhttp://www.teraz.sk/ekonomika/r-fico-vystupenie-j-ciznara-bolo-dobre-n/337447-clanok.html

Čižnár na pondelkovej tlačovej konferencii oznámil, že z celkovo preskúmaných 36 spisov vo ...

Rezort vnútra sa snaží zlepšovať situáciu na oddeleniach dokladovhttp://www.teraz.sk/slovensko/mv-sr-rezort-sa-opatreniami-snazi-zle/337438-clanok.html

Dovolenky pracovníčok plánujú tak, aby neohrozili letnú sezónu alebo vydávanie dokladov.

Mohli sme byť trochu ďalej, hovorí o vyšetrovaní vraždy Kuciaka Čižnárhttps://domov.sme.sk/c/20871770/pri-prvotnych-ukonoch-po-vrazde-kuciaka-boli-chyby-pripustil-ciznar.html

Pochybenia podľa generálneho prokurátora je možné odstrániť.

Rezort vnútra plánuje v Policajnom zbore ďalšie personálne zmenyhttp://www.teraz.sk/slovensko/mv-sr-rezort-planuje-v-policajnom-zbor/337173-clanok.html

Šéfka rezortu vnútra tak reagovala na výsledky prieskumu Eurobarometer, podľa ktorého má ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 6/2018

Bulletin slovenskej advokácie 6/2018

Časopis Slovenskej advokátskej komory.

Právny obzor 3/2018

Právny obzor 3/2018

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Bulletin slovenskej advokácie 5/2018

Bulletin slovenskej advokácie 5/2018

Časopis Slovenskej advokátskej komory.

Justičná revue 4/2018

Justičná revue 4/2018

Časopis pre právnu prax.

Právny obzor 2/2018

Právny obzor 2/2018

Teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Verejné obstarávanie – právo a prax 2/2018

Verejné obstarávanie – právo a prax 2/2018

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

PoUtStŠtPiSoNe
: