Čo sa štatistiky týka - súhlasím, nedá sa to porovnávať len tak, ale, skutočnosť, že úroveň vzdelania VŠ je "katastrofálna" nespočíva vo Vami vymenovaných dôvodoch. Po prvé, neviem kde ste videli na nejakej právnickej fakulte (štátnej) ľahké príjmačky... Osobne ja som ich nespravil a zobrali ma až po 3x (!) odvolaniach, ale fakultu som dokončil v rebríčku prospechu v prvej tridsiadke (a to som nemal v rodine právnikov ani známych na fakulte, ba ani peniaze nazvyš). Síce prešlo 6 rokov, ale pochybujem, že by úroveň prijímacích skúšok až tak klesla. Teraz po 11 mesiacoch na UPSVaR-e som koncipientom (miesto získané vlastným rozumom a schopnosťami) a nechce sa mi makať tzv. "takmer za nič" celých 5 rokov, keď viem, že mám na viac. Po druhé, skúšky sa na VS "kupujú", to je fakt, ale kto si môže dovoliť ich kupovať a hlavne prečo by ich mal kupovať? Odpoveď: to môžu len tí majetní (!) a pravdepodobne s nižším intelektuálnym rozvojom (!), keďže predmetnú skúšku nespravili, alebo ju nechcú robiť "old fashioned way". Čo to znamená? Že nech robíte čokoľvek (znižujete počty fakult/študentov, sťažujete skúšky a pod.) absolútne to neovplyvní "majetných" - zaplatia si to presne tak ako predtým. Ovplyvní to len obyčajných ľudí (ako ja), čo na to doplatia (napr. na príjmačkách a i.) a stav bude v skutočnosti ešte horší, keď sa pracovné miesta po-obsadzujú takýmito ľuďmi (tým bude jedno, či majú byť koncipientmi 1 alebo 10 rokov - majú za čo žiť). Áno bude ich menej, ale na akej budu úrovni? Ešte jednu vec Vám dám za pravdu, popri teórií by mali fakulty poskytovať aj prax, jednoznačne, to by prispelo k úrovni (teda okrem "majetných" / "rodinkárov" - tí si to znovu zaplatia, alebo si ju "odrobia" u známych). P.S.: Nie všetci "majetní" sú takí, ale výnimiek je málo, česť im a nech mi moje slová prepáčia.
Poslanci Národnej rady SR M. Beblavý, Á. Érsek, M. Fronc, M. Poliačik a J. Žitňanská sú podpísaní pod návrhom novely zákona o advokácii a ďalších zákonov, ktorým mienia odstrániť negatívne dôsledky, ktoré sú spôsobené neodôvodneným predĺžením praxe advokátskych koncipientov z troch na päť rokov. V záujme porovnateľnosti právnických profesií navrhujú rovnakú trojročnú prax nielen pre advokátskych, ale aj pre exekútorských a notárskych koncipientov.
Pri zavedení trojročnej praxe advokátskych koncipientov vychádzajú navrhovatelia z relevantných domácich dokumentov, ako aj štatistík zo zahraničia.
Odstránenie limitácií pre vstup na trh
Navrhovatelia chcú v prvom rade zdôrazniť opodstatnenosť správy Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ako dôležitého ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť hospodárskej súťaže, ktorá navrhuje prehodnotenie regulácií pri všetkých profesijných službách (vrátane advokátov) vo forme odstránenia limitácii pre vstup na trh, keďže nepotrebná a neprimeraná regulácia rozširuje bariéru rozvoja hospodárskej súťaže, ktorá sa prejaví zvyšovaním cien alebo znižovaním kvality.
Slovenská republika a Česka republika boli už v roku 2004 (keď bola v Slovenskej republike koncipientská prax 3 roky) hodnotené Európskou komisiou za nové členské krajiny s najvyššou reguláciou. Za najviac regulované povolania sú považovaní advokáti, notári a lekárnici. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že advokátska prax v dĺžke 3 rokov je dostačujúca vzhľadom na európsky kontext.
24 z 28 členských štátov EÚ má kratšiu koncipientskú prax
Navrhovatelia analyzovali právnu úpravu všetkých štátov EÚ a dospeli k záveru, že celkovo 24 členských štátov Európskej únie má prax advokátskych koncipientov ustanovenú v kratšej dobe, ako Slovenská republika. Výnimkou sú iba Rakúsko, Litva a Lotyšsko. V členských štátoch ako Belgicko, Česká republika, Chorvátsko, Dánsko, Holandsko, Maďarsko, Španielsko a Švédsko je v dĺžke troch rokov, v Slovinsku a Fínsku v dĺžke štyroch rokov. Dĺžka praxe v ostatných členských štátoch nepresahuje dva roky. Tieto skutočnosti podľa navrhovateľov dokazujú, že absolventi slovenských právnických fakúlt sú oproti väčšine svojich kolegov v iných členských štátoch znevýhodnení.
Navrhovatelia sa ďalej domnievajú, že na obmedzovanie vstupu budúcich advokátov na trh predlžovaním povinnej koncipientskej praxe nie sú žiadne legitímne dôvody, keďže Slovenská republika má v porovnaní s ostatnými členskými štátmi relatívne malý počet advokátov v pomere k počtu obyvateľov (spomedzi 28 členských štátov je na 18. mieste). Ak by Slovensko chcelo byť na špičke v rámci Európskej únie, muselo by mať o 15 914 advokátov viac, ako v súčasnosti.
Obmedzenie príležitostí pre mladých ľudí na Slovensku
Navrhovatelia sú ďalej presvedčení, že v čase vysokej nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku nie je vyššie regulovanie vstupu do profesijných povolaní správnym krokom, keďže sa ním obmedzujú ich príležitosti a slobodný prístup k výkonu advokátskeho povolania. Nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov je na Slovensku podľa EUROSTATu 33%, čo je jedna z najvyšších hodnôt v Európskej únii.
Jedným z negatívnych efektov zvýšenia koncipientskej praxe je tiež úbytok mladých ľudí ochotných absolvovať päť rokov povinnej koncipientskej praxe na Slovensku. Podľa Martina Vychopeňa, predsedu Českej advokátskej komory, sa po zavedení päťročnej koncipientskej praxe v Slovenskej republike zvýšil počet slovenských koncipientov v Českej republike trojnásobne. V Českej republike je dĺžka koncipientskej praxe na úrovni troch rokov.
Každý budúci advokát musí vykonať advokátsku skúšku
Navrhovatelia sa neobávajú, že sa po vrátení dĺžky koncipientskej praxe na tri roky zníži kvalita advokátov, pretože každý budúci advokát musí úspešne vykonať advokátsku skúšku.
Argumenty pre opätovnú dĺžku praxe advokátskych koncipientov možno podľa poslancov zhrnúť nasledovne:
- 24 z 28 členských štátov Európskej únie majú prax advokátskych koncipientov kratšiu,
- Slovenská republika má v porovnaní s inými členskými štátmi Európskej únie relatívne malý počet advokátov v pomere k počtu obyvateľstva,
- päťročná koncipientská prax vyháňa vzdelaných mladých ľudí do zahraničia,
- neexistujú žiadne štúdie, ktoré by preukazovali, že päťročná koncipientská prax zvyšuje kvalitu advokátov.
3 roky aj pre exekútorských a notárskych koncipientov
Dĺžka praxe advokátskych koncipientov by sa mohla v prípade schválenia poslaneckého návrhu vrátiť späť z piatich rokov na tri roky, pričom zmena by sa mala vzťahovať na všetkých súčasných aj budúcich advokátskych koncipientov rovnako bez potreby osobitných intertemporálnych ustanovení v zákone.
V záujme lepšej porovnateľnosti právnických profesií, uplatnenia absolventov právnických fakúlt a väčšieho výberu v rámci právnických profesií sa trojročná prax navrhuje zaviesť aj pre exekútorských koncipientov a notárskych koncipientov. V oboch prípadoch sa znižuje z piatich rokov. Ani v tomto prípade sa navrhovatelia neobávajú zníženia kvality budúcich exekútorov a notárov, pretože tí musia úspešne vykonať odbornú skúšku, resp. notársku skúšku.
Nakoľko ustanovenia zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov obsahujú oproti iným zákonom upravujúcim právnické profesie špecifikum v podobe notárskeho kandidáta, navrhuje sa, aby dĺžka jeho praxe bola na úrovni dvoch rokov. Prax budúcich notárov v celkovej dĺžke troch rokov by týmto nebola dotknutá.
Navrhované znenie by malo mať podľa navrhovateľov pozitívne sociálne vplyvy najmä v zvýšení zamestnanosti mladých ľudí a v dlhodobom časovom horizonte možno očakávať, že viac advokátov na trhu bude znamenať väčšiu konkurenciu a s tým spojené nižšie ceny ich služieb.
Zdroj: Národná rada SR
Ilustračné foto: najprávo.sk
Súvisiace články
- Nečakané dôsledky zavedenia 5 ročnej koncipientskej praxe
- Novela zavádza novú povinnosť pre advokátov
- Predĺžia koncipientskú prax podľa slovenského vzoru aj Česi?
- NÁZOR: Čierny deň pre advokáciu: 5 ročná koncipientská prax bude realitou
- Predĺženie koncipientskej praxe sa dnes preberalo aj v Brne
- ONDREJ BUKNA: Sťaženie prístupu k advokácii nekvalitných advokátov neodstráni
- Začalo sa rokovanie o novele zákona o advokácii
- Prebehlo rozporové konanie k novele zákona o advokácii
- Protimonopolný úrad: Novela zákona o advokácii obmedzuje hospodársku súťaž
- Považuje MS SR niektoré právnické profesie za druhotriedne?
- Návrh novely zákona o advokácii už napádajú aj advokáti
- Hromadná pripomienka k navrhovanej zmene dĺžky koncipientskej praxe
- Ministerstvo spravodlivosti sprísňuje reguláciu advokácie
- Súdne rozhodnutia nie sú predvídateľné
- Nový skúšobný poriadok na advokátsku skúšku už nadobudol účinnosť
- Predstavitelia Slovenskej advokátskej komory navštívili prezidenta
Nový príspevok
Po prvé, asi ste si nevšimli vetu: "...Slovenská republika má v porovnaní s ostatnými členskými štátmi relatívne malý počet advokátov v pomere k počtu obyvateľov (spomedzi 28 členských štátov je na 18. mieste)." Po druhé, tým, že znížite počet právnických fakúlt, dotyčný právnik upratujúci archív OS, prácu nedostane - toľko o príčinách a následkoch... Zoberte si to tiež z pohľadu koncipienta, ktorý musí robiť prácu advokáta, resp. exekútora/notára za zlomok skutočnej odmeny (min. mzda, často aj menej), ktorá mu umožní, v tých šťastnejších prípadoch, žiť tzv. "spôsobom z ruky do úst"..., a to všetko celých 5 rokov aj viac, lebo advokátom/exekútorom/notárom sa za 1 deň koncipient nestane (nehovoriac o poplatku za skúšku, poplatku za zápis/členstvo v prísl. komore a počiatočného kapitálu na otvorenie kancelárie/úradu, príp. vnesenie vkladu -ak chce vykonávať povolanie vo forme obch. spol. + poistné a i.). Myslím, že by ju mali skrátiť, ak aj len o rok, aj to by bolo lepšie.
Dôvody sú zavádzajúce, nemožno porovnávať situáciu takto hlúpo štatisticky bez akéhokoľvek prihliadania (a zjavne účelového prehliadania) na reálne skutočnosti, ako napr. že úroveň vzdelania právnických fakúlt je katastrofálna, nehovoriac o úrovni tých súkromných, o smiešnych prijímacích skúškach, ktoré úspešne zvládne akýkoľvek dement s priemerom známok 3 a nižšie zo strednej priemyselnej školy, alebo fakt, že školy určia teóriu bez aplikácie do praxe a že skúšky si možno na súkromných VŠ kupovať (t.j. za riadny a zákonný poplatok) donekonečna. Úroveň našich právnických fakúlt sa napríklad absolútne nemôžu porovnávať s odbornou úrovňou tých rakúskych a takto by sme mohli pokračovať donekonečna. Zavedenie 5 ročnej praxe je možno nie práve najšťastnejšie riešenie, ale pri súčasnej situácii asi jediné účinné pre minimalizáciu tých, ktorí majú pri ich minimálnych odborných ambíciách vysoké finančné očakávania.
Netreba znižovať koncipenskú prax, ale počet právnických fakúlt. Je to na posmech ak absolvent právnickej fakulty je v rámci aktivačných prác zamestnaný upratovaním archívu okresného súdu. Pani Žitňanská chce zase riešiť následok a nie príčinu.