Cesta za sezónnym zamestnávaním zo/do Slovenska v podmienkach opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19
(článok písaný 15.04.2021, upravený 20.04.2021 a 23.04.2021)
Blížia sa letné mesiace a s tým spojené aj sezónne zamestnávanie pre mnohých zamestnávateľov na Slovensku, ako aj hľadanie si privyrobenia pre potencionálnych letných zamestnancov.
Sezónny zamestnanec v zmysle základných definícií Nariadenia Rady EÚ č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, znamená akéhokoľvek zamestnanca, ktorý odchádza na územie iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom má bydlisko, vykonávať prácu sezónneho charakteru pre podnik alebo zamestnávateľa z tohto štátu na dobu, ktorá v žiadnom prípade nesmie presiahnuť osem mesiacov a ktorý zostáva na území uvedeného štátu počas trvania tejto práce; za prácu sezónneho charakteru sa považuje práca, ktorá je závislá na striedaní ročných období a pravidelne sa každý rok opakuje.
Rovnako slovenský Zákonník práce definuje sezónnu prácu ako prácu, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a nepresahuje osem mesiacov v kalendárnom roku.
Podobne to vymedzuje aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), ktorý za sezónne zamestnanie považuje činnosť, ktorej vykonávanie nepresahuje 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a je viazané na určité obdobie roka opakujúcou sa udalosťou alebo opakujúcim sa sledom udalostí spojených so sezónnymi podmienkami, počas ktorých sa vyžaduje podstatne vyšší objem práce.
Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR stanovuje vyhláškou zoznam odvetví sezónnych zamestnaní. V súčasnosti sú to tieto odvetvia, v ktorých je možné sezónne zamestnanie:
a) sekcia A - Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov,
b) sekcia C - Priemyselná výroba,
c) sekcia F - Stavebníctvo,
d) sekcia I - Ubytovacie a stravovacie služby.
Občania Slovenskej republiky alebo inej krajiny, ktorá je členským štátom Európskej únie môžu na území Slovenska pracovať v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „zákonník práce“) bez zvýšenej administratívnej záťaže, na rozdiel od zamestnancov z tretích krajín, ktorí musia splniť podmienky stanovené slovenskými právnymi predpismi (najmä zákon o službách zamestnanosti a zákon o pobyte cudzincov).
Čo sa týka sezónnych zamestnancov z tretích krajín, tí v zmysle § 23 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti, môžu pracovať na území druhého členského štátu pri zamestnávaní na účel sezónneho zamestnania len na základe platného povolenia na zamestnanie, ktoré udelí úrad najviac na 90 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov po splnení všetkých podmienok stanovených zákonom o službách zamestnanosti a zákonom o pobyte cudzincov.
Je už však na uvážení zamestnávateľa, akou formou bude zamestnávať takýchto zamestnancov a aká forma je najvyhovujúcejšia práve pre jeho typ zamestnávania: či to už bude pracovná zmluva na dobu určitú alebo niektorá z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Nie je účelom tohto článku zamerať sa na výhody a nevýhody jednotlivých zmluvných typov výkonu zamestnania ani podrobnejšie sa zaoberať sezónnym zamestnaním či už z pohľadu splnenia podmienok zákona o službách zamestnanosti, zákona o pobyte cudzincov či iných právnych predpisov z tejto oblasti, nakoľko k tejto téme už vyšlo viacero článkov či iných odborných publikácií.
Naopak cieľom tohto článku je pozrieť sa na novovznikajúce problémy a potencionálne problémy, ktoré vzniknú zamestnávateľovi, ktorý chce zamestnať sezónnych zamestnancov, a to v súvislosti s opatreniami vydávanými v súvislosti s ochorením COVID-19.
Vstup na územie Slovenskej republiky
Práve s prihliadnutím na sezónnych zamestnancov prichádzajúcich z cudzích krajín, či už je to z krajín Európskej únie alebo tretích krajín (napríklad Ukrajina, Srbsko a pod.), treba prihliadať na momentálne platnú legislatívu týkajúcu sa režimu na hraniciach. V zmysle momentálne platnej a účinnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 176/2021 V. v., ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie Slovenskej republiky (ďalej len „Vyhláška o vstupe“) sa všetky osoby, ktoré v posledných 14 dňoch navštívili akúkoľvek krajinu mimo Slovenskej republiky musia podrobiť povinnej izolácii v domácom prostredí alebo karanténnom ubytovacom zariadení (ďalej len „karanténa“).
Tieto osoby prichádzajúce zo zahraničia na Slovensko za prácou však musia splniť viacero podmienok v zmysle Vyhlášky o vstupe. Jednou z týchto podmienok je v zmysle § 2 Vyhlášky o vstupe aj povinnosť oznámiť umiestnenie do karantény svojmu všeobecnému lekárovi. Sezónny zamestnanec však nebude mať na území Slovenskej republiky uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v takom prípade sa v zmysle Vyhlášky o vstupe má obrátiť na miestne príslušného lekára samosprávneho kraja a následne tomu oznámiť túto skutočnosť.
Karanténa sezónnym zamestnancom, ktorí prišli zo zahraničia, končí najskôr obdržaním negatívneho výsledku RT-PCR testu na ochorenie COVID-19, pričom laboratórnu diagnostiku na ochorenie
COVID-19 je možné vykonať najskôr na ôsmy deň izolácie.
Príklad: Občan tretej krajiny prišiel pracovať na leto do poľnohospodárske podniku na juhu Slovenska. Na územie Slovenskej republiky prišiel 01.06.2021. Karanténa sa začne počítať deň nasledujúci, a teda ôsmy deň izolácie prípadne na 09.06.2021, kedy sa zamestnanec má podrobiť RT-PCR testu a v prípade obdržania negatívneho výsledku testu (čakanie na výsledok zaberie 1-3 dni) môže tento zamestnanec nastúpiť do práce.
Z tohto dôvodu treba počítať s istým omeškaním medzi časom príchodu zamestnanca na naše územie a jeho možným nástupom do práce.
Výnimka z tohto opatrenia sa pre niektorých zamestnancov prichádzajúcich z inej krajiny Európskej únie nachádza aj v § 6 ods. 1 písm. b), podľa ktorého sa povinná karanténa nevzťahuje na osoby, ktoré majú trvalý pobyt alebo prechodný pobyt mimo územia Slovenskej republiky, a to v niektorej z krajín Európskej únie, Islandu, Nórskeho kráľovstva, Lichtenštajnského kniežatstva, Švajčiarskej konfederácie alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, a ak súčasne spĺňajú podmienky, ktorými sú (i) uzatvorený pracovnoprávny vzťah, obdobný pracovný vzťah alebo miesto výkonu práce na území Slovenskej republiky, (ii) sú držiteľmi potvrdenia od zamestnávateľa o takomto výkone práce alebo o potvrdení o takomto výkone práce, (iii) vstupujú na a opúšťajú územie krajiny uvedenej v bode 1 výhradne za účelom potreby výkonu práce.
Rovnako sa budú musieť vedieť preukázať pri vstupe na územie Slovenskej republiky potvrdením o negatívnom výsledku antigénového testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 48 hodín alebo negatívnym výsledkom RT-PCR testu nie starším ako 72 hodín a následne potom na území Slovenskej republiky sa podrobiť ďalšiemu RT-PCR testu, po ktorého negatívnom výsledku nebudú musieť byť naďalej v povinnej karanténe.
Uvedené sa týka momentálne platných opatrení v čase platnosti predmetnej vyhlášky s účinnosťou od 19. apríla 2021. Pri klesajúcom trende pozitívnych osôb na ochorenie COVID-19, ako aj v prípade budúceho uvoľnenia opatrení, sa dá prihliadnuť na opatrenie Úradu verejného zdravotníctva, OLP/5455/2020, zo dňa 03.07.2020, ktoré nás sprevádzalo minulým letom a bude pravdepodobne možné predpokladať podobný režim aj tento rok, kedy sa stanovia krajiny s podobnou situáciou, aká bude u nás na Slovensku a občanom týchto krajín sa umožní vstup na územie Slovenskej republiky bez povinnosti ísť do karantény alebo prípadne sa bude dať povinná karanténa nahradiť preukázaním sa negatívnym či už RT-PCR alebo antigénovým testom. Obdobná úprava, ako platila minulý rok v lete, však zatiaľ nebola prijatá.
Zákaz vychádzania a s tým súvisiaca povinnosť testovať sa
V zmysle Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 203 k návrhu na aktualizáciu opatrení, ktoré bolo vydané v Zbierke zákonov pod číslom 138/2021 Z. z. (ďalej len „Uznesenie vlády“) sa na území Slovenskej republiky obmedzuje sloboda pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 19. apríla 2021 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa, do odvolania, najneskôr však do konca núdzového stavu opakovane predĺženého týmto uznesením, teda uplynutím 28. apríla 2021 (ďalej len „zákaz vychádzania“).
Samozrejme, z tohto zákazu vychádzaniu platí viacero výnimiek, medzi ktoré v zmysle článku 2 Uznesenia vlády, patrí cesta do a zo zamestnania zamestnanca, ktorý nemôže vzhľadom na povahu práce vykonávať túto ako prácu z domácnosti, ak sa preukáže potvrdením zamestnávateľa s určením pracovnej doby a miesta výkonu práce a cestu späť.
Zároveň musia mať takíto zamestnanci pri sebe aj negatívny výsledok RT-PCR alebo antigénového testu nie staršieho 7, 14 alebo 21 dní v závislosti od územia, kde pracujú a to v súvislosti s tzv. „COVID Automatom“.
Z povahy práce väčšiny sezónnych zamestnancov nevyplýva možnosť pracovať z domácnosti a z tohto dôvodu budú mať takíto zamestnanci po udelení potvrdenia od zamestnávateľa výnimku zo zákazu vychádzania, a to v tomto prípade na cestu do a zo zamestnania.
V zmysle uvedeného je preto nevyhnutné, aby aj sezónny zamestnanec mal potvrdenie o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19, ako aj potvrdenie od zamestnávateľa pri sebe v prípade, že dôjde k náhodnej kontrole od príslušníkov Policajného zboru, mestskej polície alebo iného na to príslušného orgánu.
Povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest zamestnancami
V prípade povinnosti nosiť prekrytie horných dýchacích ciest zamestnancami treba rozlišovať dve situácie, a to (i) prácu v interiéri a (ii) prácu v exteriéri. V oboch prípadoch však reguláciu nachádzame najmä vo Vyhláške Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 175/2021 V. v., ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest (ďalej len „Vyhláška o prekrytí“).
Na účely tejto vyhlášky o prekrytí sa všetkým osobám nariaďuje riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti vo všetkých priestoroch interiérov budov a prostriedkoch verejnej dopravy.
To znamená, že aj zamestnanci majú povinnosť nosiť na pracovisku v interiéri respirátor potrebnej kvality a len rúško či šatka nebude postačovať. Toto neplatí v prípade, že sa zamestnanec nachádza na vnútornom pracovisku sám alebo zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu, pri ktorej sú vystavení záťaži teplom alebo fyzickej záťaži, zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie.
Opačná situácia nastáva v exteriéri, kde vyhláška o prekrytí nariaďuje riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora alebo inej preventívnej ochrannej pomôcky, a to rúška, šálu alebo šatky, čiže je už na zamestnancovi či pri práci vonku využije respirátor alebo rúško. Ak sa okolo takéhoto zamestnanca najbližšia osoba nachádza vo vzdialenosti viac ako 5 metrov, môže si dať túto ochrannú pomôcku dole úplne.
Záver
Podobne, ako je uvedené vyššie, však musíme konštatovať, že všetky tieto povinnosti a opatrenia sa môžu z týždňa na týždeň meniť, a preto je potrebné neustále sledovať najnovšie legislatívne akty vydávané v Zbierke zákonov, ako aj opatrenia vydávané formou vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva, ktoré sú zverejňované vo Vestníku vlády.