TlačPoštaZväčšiZmenši

Otázniky okolo minimálneho výživného

28.1. 2011, 21:18 |  Edmund Horváth

Dňa 1. júla 2010 vstúpilo do účinnosti opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 18. júna 2010 číslo 300/2010 Z. z. o úprave súm životného minima, čo malo vplyv aj na výšku tzv. minimálneho výživného podľa Zákona o rodine (ďalej aj „ZR“).

V článku si rozoberieme, ako sa zmena výšky súm životného minima premietla do výšky minimálneho výživného, ako sa sumy minimálneho výživného doteraz vyvíjali, prečo bol tento inštitút prijatý a zodpovieme zopár frekventovaných otázok, ktoré sa týkajú minimálneho výživného.

 

  1. Minimálne výživné v rodinnom práve
  2. Dôvody zavedenia minimálneho výživného
  3. Zmena výšky minimálneho výživného
  4. Vývoj súm minimálneho výživného
  5. Otázky a odpovede z praxe

 

1. Minimálne výživné v rodinnom práve

Nový Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. zaviedol od apríla roku 2005 do oblasti rodinného práva viacero nových inštitútov. Aj keď od jeho prijatia už prešlo viac ako 5 rokov a možno by už Zákon o rodine nemal nosiť prívlastok „nový“, niektoré inštitúty, ktoré do života priniesol, ešte stále nie sú v právnom povedomí širokej verejnosti dostatočne známe, čo je vidieť z každodennej súdnej praxe, kde množstvo rodičov o inštitúte minimálneho výživného vôbec nevie a ak áno, nevedia aká je výška tohto minimálneho výživného resp. od čoho sa výška minimálneho výživného odvíja.

Aktuálne znenie § 62 ods. 3 ZR znie tak, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.

Z uvedeného znenia vyplýva okrem iného záver, že aj ten z rodičov, ktorého majetkové pomery neumožňujú platenie žiadneho výživného (napríklad z dôvodu, že je nezamestnaný alebo sociálne odkázaný a pod.) musí platiť výživné aspoň v zákonom stanovenej minimálnej výške.

2. Dôvody zavedenia minimálneho výživného

Minimálny rozsah výživného

Zákonodarca pri zavádzaní inštitútu minimálneho výživného do slovenského rodinného práva uviedol, že cieľom tejto novej úpravy je zmena filozofie v určovaní výživného na maloleté dieťa, ktorá smeruje k tomu, že každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Zakotvil sa minimálny rozsah výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré musí mať dieťa zabezpečené vždy. Takto zakotvený rozsah minimálneho výživného sa javil zákonodarcovi ako dostatočný, keďže ide o prípady, kedy aj štát prispieva v podobe prídavku na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, dodal zákonodarca.

Maximálnu výšku výživného nemáme v zákone určenú. Pokiaľ je vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča možné prispievať vyššou výškou výživného, súd nie je nijako zákonne limitovaný. Ani trvanie vyživovacej povinnosti rodiča nie je obmedzené presným vekom dieťaťa, je časovo obmedzené len tak, že vyživovacia povinnosť trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

Z judikatúry súdov:

Povinnosťou obidvoch rodičov je prispievať na výživu detí podľa svojich schopností a možností, pričom sa prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará. Vychádza sa zo skutočnosti, že práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov vynakladá na deti tvorí materiálne hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie potrieb detí touto formou vyvažuje platby druhého rodiča. Pri určení výživného okrem schopností a možností povinného rodiča súd berie zreteľ i na odôvodnené potreby oprávnených detí. V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k deťom má byť vždy vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne detí k životnej úrovni rodičov, aby všetky možné potreby, ktoré je možné deťom poskytnúť, boli zabezpečené výživným.

(rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici  z 2. júla 2008, sp. zn. 14Co/123/2008)

Platnosť doterajších kritérií

Ako uvádzal aj zákonodarca pri prijímaní novej úpravy minimálneho výživného, doterajšie kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú naďalej právne relevantné a  zostávajú nezmenené. Pri náležitom zohľadňovaní zákonných kritérií by zakotvenie minimálnej výšky výživného nemalo viesť k tomu, aby súdy určovali v konkrétnom prípade výživné v nedostatočnom rozsahu. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sa odlišujú prípad od prípadu. Súdy by pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného mali postupovať diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezostávať na určitých striktných hraniciach, čo je v rozpore so záujmom dieťaťa.  Dieťaťu je zo zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

 Odborníci v oblasti rodinného práva uvádzajú, že zo znenia § 62 ods. 3 ZR „bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery“ vyplýva, že súd bude vychádzať z príslušných skutkových zistení a minimálne výživné určí v prípadoch, keď na základe uvedených kritérií vrátane potencionality príjmov a zhodnotenia iných výdavkov celková príjmová a majetková situácia povinného neumožňuje určiť výšku výživného v zmysle štandardných kritérií. V ostatných prípadoch zostávajú zachované kritériá určovania vyživovacej povinnosti v zmysle § 62 ods. 2, 4 a 5 a § 75 ZR (Erik Varga in Zákon o rodine komentár, IURA EDITION, Bratislava, 2009, str. 315).

3. Zmena výšky minimálneho výživného

Ako sa upravuje výška životného minima

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. 

Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že sumy doterajšieho výživného sa vynásobia koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ak koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu za obdobie I. štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s I. štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka je nižší ako koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie zistený Štatistickým úradom Slovenskej republiky, alebo sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ak koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie je nižší ako koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu zistený Štatistickým úradom Slovenskej republiky za obdobie I. štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s I. štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka.

 Takto upravené sumy životného minima ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením, ktoré sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Zmena výšky minimálneho výživného v nadväznosti na zmeny súm životného minima

V nadväznosti na zmeny súm životného minima sa vždy k dátumu zmeny súm životného minima menia aj sumy minimálneho výživného, keďže zo súm životného minima vychádzajú.

Pri výpočte minimálneho výživného sa vychádza zo sumy životného minima uvedeného v § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z., teda zo životného minima pre zaopatrené neplnoleté dieťa, alebo nezaopatrené dieťa, a z tejto sumy sa vypočíta 30%. Výsledok predstavuje minimálne výživné v zmysle § 62 ods. 3 ZR.

Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, preto súd vychádza zo súm životného minima, ktoré sú rozhodujúce v čase jeho rozhodovania. Vzhľadom k tomu, že súd pokiaľ priznáva minimálne výživné, by nemal určovať presnú sumu výživného (aby nebolo potrebné každý rok podávať návrh na zvýšenie výživného po tom, ako sa zmenia sumy životného minima), mal by rozhodovať len poukazom na znenie § 62 ods. 3 ZR, tak, že uloží povinnosť platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa. Takýto výrok netrpí nedostatkom jeho materiálnej vykonateľnosti.

Symbolické zvýšenie minimálneho výživného

Keďže relevantná výška životného minima predstavuje od 1. júla 2010 sumu 84,61 €, výška minimálneho výživného, ktorú je povinný platiť rodič, ktorému bolo uložené platiť minimálne výživné, predstavuje sumu 25,38 €. Oproti doterajšiemu stavu to predstavuje zvýšenie len o 2 eurocenty. 

4. Vývoj súm minimálneho výživného

V nasledujúcej tabuľke si prehľadne ukážeme vývoj súm minimálneho výživného  v závislosti od vývoja súm životného minima pre zaopatrené neplnoleté dieťa alebo pre nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z., a to od zavedenia minimálneho výživného do praxe až po súčasnosť.

Tabuľka je vhodným pomocníkom napríklad pre určenie dlžného výživného pokiaľ bolo v rozsudku určené odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z § 62 ods. 3 ZR, a to najmä pre rodičov, ale aj exekútorov či pre účely trestného konania.

Od

Do

Číslo opatrenia (zákona)

Výška relevantného životného minima

Výška minimálneho výživného v SKK/€

1. apríla 2005 (deň účinnosti nového ZR)

30. júna 2005

372/2004 Z. z.

2080 SKK

624 SKK

20,71 €

1. júla 2005

30. júna 2006

262/2005 Z. z.

2150 SKK

645 SKK

21,41 €

 

1. júla 2006

30. júna 2007

415/2006 Z. z.

2270 SKK

681 SKK

22,61 €

1. júla 2007

30. júna 2008

291/2007 Z. z.

2340 SKK

702 SKK

23,30 €

1. júla 2008

31. decembra 2008

225/2008 Z. z.

2460 SKK

738 SKK

24,50 €

1. januára 2009

30. júna 2009

554/2008 Z. z. (prechod na euro bez zmeny výšky)

81,66 €

24,50 €

1. júla 2009

30. júna 2010

252/2009 Z. z.

84,52 €

25,36 €

1. júla 2010

-

300/2010 Z. z.

84,61 €

25,38 €

 

5. Otázky a odpovede z praxe

Ako má znieť výrok súdneho rozhodnutia, ktorým sa priznáva minimálne výživné?

Novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 384/2008 Z. z. zaviedla do tohto základného občianskeho procesného predpisu ustanovenie, podľa ktorého výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z osobitného predpisu.

 Táto zmena bola v praxi nevyhnutná, keďže vo veciach, v ktorých súdy priznali minimálne výživné bolo pri zmene súm životného minima častokrát potrebné znovu iniciovať konanie o zvýšenie výživného, čo neúmerne zaťažovalo jednak rodičov dieťaťa a v neposlednom rade aj súdy. Nová právna úprava takýmto zbytočným a neúčelným postupom predchádza.

Ak po uvedenej zmene súdy priznávajú minimálne výživné podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, spravidla to vyjadrujú takýmto výrokom: „Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa XY 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, a to počnúc dňom XY“.

Pokiaľ súd takýmto výrokom určuje minimálne výživné, je vhodné, aby v odôvodnení rozsudku uviedol presnú aktuálnu výšku minimálneho výživného. Niektoré súdy túto aktuálnu výšku uvádzajú priamo do výrokovej časti rozsudku, napríklad dodatkom „čo v súčasnosti predstavuje sumu 25,38 €“, zastávame názor, že tento údaj by bolo vhodné uvádzať len v odôvodnení rozsudku.

Je následne úlohou rodiča zaviazaného platiť výživné, aby si sumu výživného upravil každý rok v závislosti od zmeny výšky životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa a platil výživné v zmenenej výške bez toho, aby k tomu bolo potrebné nové súdne rozhodnutie.  

 Je rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti povinný podávať po zmene výšky minimálneho výživného návrh na zvýšenie výživného proti povinnému rodičovi?

Zmena výšky minimálneho výživného sa odráža na výške vyživovacej povinnosti povinného rodiča automaticky. Teda pokiaľ súd rozhodol, že je rodič povinný platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného minima, je tento rodič povinný si túto výšku zistiť a platiť výživné v už zvýšenej výške. Nie je potrebné z dôvodu zmeny výšky sumy minimálneho výživného podávať návrh na zvýšenie výživného. Takýto návrh by bolo potrebné podať len v prípade, ak súd v predchádzajúcom rozhodnutí uložil povinnosť platiť minimálne výživné, avšak to určil len pevnou sumou, napríklad 24,50 € a neuviedol, že povinnosť platiť výživné je určená vo výške 30% zo sumy životného minima.

Akú sumu by v prípade exekúcie na výživné vymáhal exekútor, pokiaľ by došlo k zmene minimálneho výživného?

Ak by nedošlo k dobrovoľnému plateniu súdom určeného výživného a bola by začatá exekúcia, exekútor by prihliadol pri exekúcii aj ku zmenám súm životného minima a sám by si vypočítal aktuálnu výšku minimálneho výživného. Podmienkou však je, aby súd v rozsudku určil výšku výživného ako 30% zo sumy životného minima. Pokiaľ súd určí výživné pevnou sumou, exekútor nemôže túto sumu z vlastného rozhodnutia zmeniť, ani pokiaľ je z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, že súd priznal minimálne výživné.

Je povinný platiť minimálne výživné aj rodič, ktorému bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti?

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Neurčenie výživného by malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách, teda rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti.

Ak majetkové pomery rodičov nie sú zhruba rovnaké alebo je určená jednému z rodičov dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti, súd o určení výživného rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli sami rodičia. Pri rozhodovaní musí zohľadniť aj minimálnu výšku výživného a dobu, počas ktorej je dieťa v osobnej starostlivosti povinného rodiča.

 Čo treba robiť v prípade, ak súd rozhodol o priznaní minimálneho výživného, avšak to vo výroku uviedol len presnou sumou zodpovedajúcou 30% zo sumy životného minima v čase rozhodovania a medzičasom došlo k zmene súm životného minima?

 V takomto prípade, teda keď oprávnená strana disponuje rozhodnutím o určení minimálneho výživného, avšak len v pevne stanovenej výške ku dňu rozhodnutia, napríklad 25,36 €, môže sa táto oprávnená strana, t. j. najčastejšie rodič maloletého dieťaťa, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti alebo plnoleté dieťa, obrátiť na súd so žiadosťou o zvýšenie výživného vzhľadom na zmenu sumy minimálneho výživného. Takéto konanie je oslobodené od súdnych poplatkov.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 841
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Pridať článok

Zaujímavé odkazy

Judikatúra Súdneho dvora Európskej úniehttp://curia.europa.eu/jcms/jcms/j_6/

Vyhľadávač rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie.

Rozhodnutia českého Ústavného súduhttp://nalus.usoud.cz/Search/Search.aspx

Kvalitný vyhľadávač na vyhľadávanie rozhodnutí Ústavního soudu České republiky

Rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republikyhttp://www.nsoud.cz/

Modernizovaná stránka vrcholného súdneho orgánu Českej republiky s vyhľadávačom ...

Registre

Štatistický register organizáciíhttp://www.statistics.sk/pls/wregis/dotaz

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Čítali sme

Vláda chce změnit ústavu, aby prezident s jejím jmenováním neotálelhttp://zpravy.idnes.cz/zmena-ustavy-jmenovani-vlady-bez-zdrzeni-f18-/domaci.aspx?c=A141030_160232_domaci_wlk

Prezident by měl v budoucnu jmenovat předsedu vlády a členy kabinetu bez zbytečného odkladu.

Odpisy sa zásadne zmenia, prešla novela o dani z príjmovhttp://ekonomika.sme.sk/c/7467136/odpisy-sa-zasadne-zmenia-presla-novela-o-dani-z-prijmov.html

Poslanci vládneho Smeru-SD vo štvrtok odhlasovali rozsiahle zmeny v zákone o dani z príjmov.

Cigareta marihuany by už nemala byť trestným činomhttp://www.aktuality.sk/clanok/264634/cigareta-marihuany-by-uz-nemala-byt-trestnym-cinom/?utm_source=azet.sk&utm_medium=box-magaziny-aktuality&utm_content=clanok2&utm_campaign=HP-new2

Jedna cigareta marihuany by už nemala byť trestným činom. Návrh zákona je podľa ministerstva ...

Nové časopisy

Ars Notaria 2/2014

Ars Notaria 2/2014

Časopis Notárskej komory Slovenskej republiky.

Ars Notaria 1/2014

Ars Notaria 1/2014

Časopis Notárskej komory Slovenskej republiky.

Ars Notaria 4/2013

Ars Notaria 4/2013

Časopis Notárskej komory Slovenskej republiky.

PoUtStŠtPiSoNe
: