Novela Spravovacieho poriadku pre súdy

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo do pripomienkového konania návrh novely vyhlášky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.

Účelom navrhovanej právnej úpravy je reagovať na zmeny v procesných predpisoch upravujúcich konanie pred súdmi, na zmeny v predpisoch upravujúcich organizáciu súdov a v neposlednom rade na požiadavky aplikačnej praxe. Z hľadiska dotknutých ustanovení možno predmet právnej úpravy vymedziť nasledovne:

• doplnenie úpravy mediácie v civilných veciach v reakcii na poslednú zmenu Občianskeho súdneho poriadku,
• doplnenie úprav súdnych registrov krajského súdu v agende správneho súdnictva v nadväznosti na § 33 ods. 13 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• precizovanie úpravy styku súdov s verejnosťou a médiami,
• precizovanie úpravy vykonávania úkonov súdu v prípravnom konaní,
• doplnenie úpravy zisťovania a posudzovania skutočností, na ktoré treba odborné znalosti,
• zosúladenie úpravy informovania o trestnom konaní cudzinca s Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch,
• úprava nazerania do súdnych spisov, ktoré tvoria prílohu iných súdnych spisov,
• precizovanie úpravy požičiavania súdnych spisov,
• precizovanie úpravy výkonu agendy probácie a mediácie.

Podpora mediácie

Ministerstvo spravodlivosti je toho názoru, že už pri prvom kontakte na súde by mala byť účastníkom konania poskytnutá informácia o možnosti mimosúdneho riešenia sporov mediáciou vrátane objasnenia jej výhod. V tomto zmysle bude možné účastníkom, ale aj ďalším záujemcom poskytnúť napríklad propagačné a iné materiály týkajúce sa mediácie. Ako žiadúce sa javí, aby bol účastníkom v informačnej kancelárii sprístupnený aj zoznam mediátorov, za pomoci ktorého sa účastníci oboznámia aj s možnosťou využiť služby mediátora v obvode ich bydliska.

V tejto súvislosti budú súdy povinné na úradnej tabuli zverejňovať aj spôsob oboznámenia sa s registrom mediátorov.

Podotýkame, že portál najpravo.sk ponúka súdom zoznam mediátorov zatriedený podľa jednotlivých krajov už v súčasnosti a nájsť ho môžete TU (KLIKNITE)

Pomerne prevratnou novinkou je povinnosť súdu umožniť účastníkom konania, aby sa po predchádzajúcej dohode a so súhlasom súdcu pred prvým pojednávaním a počas konania zúčastnili na informatívnom stretnutí s mediátorom a pokúsili o zmier mediáciou. Predseda súdu je povinný vytvoriť vhodné podmienky na to, aby sa mohlo informatívne stretnutie s mediátorom uskutočniť v priestoroch súdu.

Ministerstvo k tejto zmene uvádza, že podmienkou pre to, aby bolo účastníkom konania umožnené v priestoroch súdu realizovať svoje informatívne stretnutie s mediátorom prípadne aj pokus o zmierne vyriešenie sporu je predchádzajúca dohoda účastníkov a súhlas konajúceho sudcu. Poskytnutie vhodných podmienok na stretnutie účastníkov s mediátorom však neznamená, že účastníkom a mediátorovi má byť v priestoroch súdu nevyhnutne poskytnutá samostatná miestnosť, ale postačí, ak sa poskytne oddelený priestor, v ktorom sa budú môcť účastníci informovať o možnostiach mediácie ich sporu a pokúsiť sa o uzavretie dohody o mediácii.

Ustanovovanie obhajcov

Ministerstvo spravodlivosti má poznatky o tom, že súdy nepostupujú jednotne pri poverovaní advokátov ako obhajcov v trestnom konaní a za obhajcov sú ustanovovaní opakovane tí istí advokáti. Uvedené mieni ministerstvo eliminovať novým ustanovením § 30 ods. 3 Spravovacieho poriadku, podľa ktorého sa pri ustanovovaní obhajcov musí dbať na to, aby boli advokáti ustanovovaní za obhajcov rovnomerne.

Nazeranie do pripojených súdnych spisov

Vzhľadom na nejednotný postup súdov pri realizácii práva na nazretie do súdneho spisu, najmä ak ide o nazretie do pripojených spisov, znemožňuje sa v súčasnosti prístup účastníkov konania ku všetkým dôkazom, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Ministerstvo preto navrhlo, aby sa na účely nazerania do súdneho spisu jednoznačne vymedzil pojem „súdny spis" a to tak, aby sa ním rozumel celý spis súdu, ktorý koná a rozhoduje vo veci, a to vrátane pripojených súdnych spisov alebo spisov iných orgánov verejnej moci. To znamená, že realizácia práva účastníka konania na prístup k súdnemu spisu, na čo podľa zákona nepotrebuje súhlas predsedu senátu, bude zahŕňať celý súdny spis vrátane pripojených spisov. Inak povedané, na prístup k pripojenému súdnemu spisu nebude potrebný súhlas predsedu senátu – tu nejde o súdny spis, tu ide o dôkaz.

Ustanovovanie znalcov do konania

Ministerstvo si dalo za cieľ definovať základné postupy pri posudzovaní skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, resp. pribratie znalca, pričom tieto postupy by mali sledovať hlavne zásadu hospodárnosti konania.

V prvom rade sa takéto skutočnosti zisťujú zabezpečením odborného vyjadrenie od osoby, ktorá takéto vedomosti má. Touto osobou môže byť súdny znalec, alebo aj iná osoba, u ktorej je dôvodný predpoklad, že sú jej takéto skutočnosti známe (napr. realitná kancelária). Len v zložitejších prípadoch je dôvodné pribrať do konania znalca. Znalecký ústav je dôvodné pribrať do konania len v obzvlášť náročných prípadoch, spravidla multiodborových, alebo vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie. Znalecký ústav sa taktiež spravidla priberie v prípadoch, ak závery viacerých znalcov sú v zrejmom rozpore.

Osobu, ktorá by mala objasniť skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti je potrebné vyberať tak, aby nevznikali pochybnosti o jej zaujatosti vo veci.

Ešte pred ustanovením znalca je osobu, ktorá sa javí ako vhodná za ustanovenie za znalca vo veci potrebné kontaktovať, zistiť jej možnosti uskutočnenia požadovaného úkonu včas, objasniť jej obsah a rozsah skúmania ako aj zistiť predpokladanú výšku trov takéhoto dokazovania. Ak účastníci nie sú oslobodení od platenia súdnych poplatkov, je potrebné, aby na trovy dokazovania zložili primeraný preddavok. Ak ide o zložitejšiu vec, je potrebné od znalca zistiť, či na otázky je možné odpovedať, prípadne ho po vysvetlení obsahu skutočností, ktoré sú podstatné pre posúdenie veci požiadať o súčinnosť pri formulácii otázok. Súd mu teda môže podať potrebné vysvetlenia zo súdnych spisov. Znalec nie je osobou, ktorej prislúcha právne posúdenie veci a teda nie je osobou, ktorá má hodnotiť dôkazy. Ministerstvo zároveň súdy v dôvodovej správe poučuje, že znalcovi nemožno ukladať otázky typu „Kto zavinil (zodpovedá za) škodu?", „Došlo k porušeniu právneho predpisu?".

V niektorých prípadoch je potrebné umožniť znalcovi byť prítomným aj pri vykonávaní iných dôkazov, pričom sa mu môže umožniť, aby pri vykonávaní iných dôkazov kládol otázky vylúchaným osobám.

Ak je znalec požiadaný o vypracovanie písomného znaleckého posudku, je ho spravidla potrebné k obsahu vyslúchnuť. Ak by obsah posudku zostal napriek tomu nejasný alebo neúplný, je potrebné znalca požiadať o doplnenie, alebo aby obsah posudku podrobnejšie vysvetlil. Ak by ani tento postup neviedol k objasneniu potrebných skutočností, ustanoví sa iný znalec.

Účastník počas konania, v ktorom preukazuje skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, spravidla požiada súd, aby na jeho trovy zabezpečil dôkaz znaleckým posudkom a ustanovil na ten účel znalca. Ak je však predložený počas konania zo strany účastníka posudok od zapísaného znalca, je potrebné tohto znalca k obsahu posudku spravidla vypočuť na trovy účastníka alebo strany, ktorá posudok predložila.

O znalečnom je potrebné rozhodnúť vždy bez zbytočného odkladu po tom ako je to možné, spravidla však najneskôr do 30 dní od vykonania dôkazu znalcom. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia je zároveň potrebné zabezpečiť vyplatenie znalečného.

Webové stránky súdov

Každý súd ma zriadenú vlastnú webovú stránku, ktorá je súčasťou webového sídla ministerstva spravodlivosti. Na webovej stránke súdu je vytvorený priestor na aktívnu komunikáciu súdu s verejnosťou. Zverejňujú sa tu najmä

• základné informácie o súde vrátane kontaktných údajov, úradných hodín a mená a priezviská funkcionárov súdu,
• aktuálne oznamy súvisiace s chodom súdu,
• stanoviská súdu pre médiá,
• rozvrh práce súdu, dodatky k rozvrhu práce súdu a úplné znenia rozvrhu práce súdu,11a)
• informácií o činnosti sudcovskej rady,
• zoznamy pojednávaných vecí.

Vyjadrenia sudcov pre médiá

Do konca minulého roka boli sudcovia povinní sa zdržať verejného vyslovovania svojho názoru o veciach prejednávaných súdmi. Od januára tohto roka sú už sudca povinní sa zdržať verejného vyslovovania svojho názoru len o veciach prejednávaných súdmi, ktoré nie sú právoplatne skončené, keďže zákaz možnosti vyjadrovať sa k súdnym rozhodnutiam zo strany sudcu nemožno vnímať v absolútnom význame. Sudca teda môže rozhodnutia komentovať, podrobovať ich odbornej kritike alebo zaujímať k nim vlastné postoje.

Vzhľadom na túto zmenu právnej úpravy v zákone o sudcoch (konkrétne § 30 ods. 11 zákona č. 385/2000 Z. z.) sa v Spravovacom a kancelárskom poriadku zakotvuje aj možnosť styku samotných sudcov s médiami, a teda po novom styk s médiami zabezpečuje na súde hovorca súdu a v odôvodnených prípadoch predseda súdu alebo aj sudca. Sudca sa teda v odôvodnených prípadoch môže pre médiá vyjadrovať k právoplatným rozhodnutiam.

Nová povinnosť hovorcu

Novela Spravovacieho poriadku precizuje základné spekty výkonu funkcie hovorcu súdu. Hovorca koordinuje komunikáciu súdov s verejnosťou a médiami, poskytuje médiám informácie a sprostredkúva stanoviská súdu alebo sudcu, a to tak, aby bolo zo stanoviska zrejmé, či ide o stanovisko funkcionára súdu, sudcu alebo zamestnanca súdu. Hovorca teda bude musieť vo svojom stanovisku uviesť, či ide o stanovisko vedenia súdu, konkrétneho sudcu alebo iného zamestnanca.

Agenda prípravného konania

Cieľom novej právnej úpravy je precizovať doterajšie ustanovenie upravujúce rozhodovanie súdov pri uplatňovaní niektorých inštitútov trestného konania. Pri úprave vyhlášky predkladateľ vychádzal z predpokladu, že agenda pohotovostných služieb je zákonom upravená tak, aby sa s príslušnou agendou oboznamoval len určitý a striktne vymedzený počet osôb, a to sudcovia a ich asistentky, resp. osoby, ktoré sú oprávnené oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov, je tomu tak nielen pri podaniach obsahujúcich výslovne utajované skutočnosti, ale aj veci, ktoré sa zapisujú do súdnych registrov Tp.

Predkladateľ uvádza, že celá nová úprava novely sa odvíja aj od osobitného a špecifického charakteru agendy prípravného konania, ktorá je utajená a zasahuje do základných práv a slobôd garantovaných Ústavov Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 Tr. por. o zásahoch do týchto základných práv a slobôd rozhoduje sudca pre prípravné konanie pričom sudca pre prípravné konanie rozhoduje aj v iných prípadoch ustanovených v Trestnom poriadku.

Agenda prípravného konania sa teda vykonáva určitom stupni utajenia, je preto potrebné špecifikovať, že ju vykonáva len výlučne rozvrhom práce určený sudca pre prípravné konanie, ktorý priamo zo zákona spĺňa určité predpoklady. Spolu s ním vykonáva službu asistentka, ktorá je poučená súdnou tajomníčkou, napríklad o výkone služby s osobitnými pomôckami (napr. tzv. utajovaná miestnosť a špeciálny počítač).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že je jednoznačne potrebné dosiahnuť taký stav, aby v služobnej pohotovosti mal prístup k podaniam obsahujúcim utajované skutočnosti a k podaniam, ktoré sa zapisujú do súdneho registra Tp, len sudca pre prípravné konanie prípadne jeho asistentka, ktorí boli takto určení rozvrhom práce príslušného súdu.

Je teda potrebné podľa ministerstva zamedziť tomu, aby so spisom v prípravnom konaní prišli do styku aj iné osoby z príslušného súdneho oddelenia, ako napríklad súdna tajomníčka alebo vyšší súdny úradník.

Novela vyhlášky vyplýva jednak z účinnej legislatívnej úpravy problematiky prípravného konania a je zároveň aj snahou o to, aby nedochádzalo k zmareniu niekedy aj niekoľkoročnej práce orgánov činných v trestnom konaní, a to na základe úniku informácií z trestných spisov.

Na základe uvedeného sa právna úprava precizuje tak, aby z nej bolo zrejmé, že prvopisy rozhodnutí vydávaných v prípravnom konaní, ak ide o agendu súdneho registra Tp vyhotovuje sudca pre prípravné konanie.

Pri novej úprave, ktorá sa týka vyhotovovaní prvopisov rozhodnutí sudcom pre prípravné konanie sa vychádzal analogicky z pôvodného ustanovenia § 32a vyhl. č. 543/2005 Z. z. Odôvodnený návrh na vydanie príkazu na osobitný zaisťovací úkon predkladá prokurátor súdu v potrebnom počte vyhotovení. O návrhu rozhodne sudca bezodkladne; prvopis rozhodnutia sa založí do protokolu na evidenciu utajovaných skutočností a rovnopisy sa odovzdajú žiadateľovi.

Probácia a mediácia v trestnom konaní

Ako uvádza ministerstvo, prax priniesla potrebu konkrétne pomenovať zákonom jasne stanovený rozdiel medzi úkonmi súdneho tajomníka a úkonmi probácie probačného a mediačného úradníka podľa príslušných predpisov.

Dodatok v medziach zákona reaguje na v praxi sa vyskytujúce prípady nariadenia probačného dohľadu s uložením povinností ktoré sú pre konkrétneho odsúdeného z objektívnych dôvodov (napr. fyzický hendikep) nerealizovateľné. Komunikácia sudcu s probačným a mediačným úradníkom daná ako možnosť pre sudcu posilní nastavovanie probačného dohľadu sudcami vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu a tak aby probácia splnila svoj účel – zamedzenie recidívy, možnosť korektívneho správania, nezaťažovanie väzníc, edukácia. Možnosť probačného informatívneho stretnutia pred rozhodnutím je v zákone vytvorená napr. aj v § 3 ods. 1 zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch („... alebo aby mohol byť riadne uložený trest nespojený s odňatím slobody..."). Dodatok zároveň reaguje na fakt, že už súčasťou rozsudku či uznesenia je nielen rozhodnutie o nariadení probácie ako takej ale už aj stanovenie formy výkonu konkrétnej probácie.

Nová právna úprava mieni jednoznačným spôsobom vymedziť právne skutočnosti, na základe ktorých vykonávajú probační a mediační úradníci probáciu a mediáciu. Probačný a mediačný úradník môže vykonávať probáciu voči odsúdenému len za podmienky ak je probácia nariadená v rozsudku alebo uznesení. Ak nariadenie probácie nie je súčasťou výroku rozsudku alebo uznesenia, aj ak sa nachádza v následnom písomnom pokyne, probačný a mediačný úradník nemá mandát vykonávať úkony voči odsúdenému. V agende probácie bude preto podaním, na základe ktorého sa začína vykonávať probácia právoplatné rozhodnutie, z ktorého vyplýva povinnosť vykonať probáciu. V agende mediácie týmto podaním budú písomné pokyny, podnet policajta, poškodeného alebo iný podnet.

Ostatné zmeny

V ďalších novelizačných bodoch sa Spravovací a kancelársky poriadok pre súdy zameriava na

• zosúladenie znenia s Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch,
• rieši otázku požičiavania trestných spisov, ktoré boli zapožičané ministerstvu a žiada ich iný súd, napríklad z dôvodu konania o žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
• upravuje pri elektronickýách návrhoch na zápis podaný prostredníctvom jednotného kontaktného miesta proces overenia, či došlo k prideleniu identifikačného čísla v prámci procesov, ktoré predchádzali podaniu návrhu na zápis registrovému súdu, aby nedochádzalo k jeho duplicitnému prideľovaniu,
• zavádzajú sa zmeny v súdnych registroch krajského súdu, ktoré súvisia so zmenou zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa § 33 ods. 13 cit. zákona „Ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd, ktorý by bol príslušný na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal.". Z uvedeného teda vyplýva, že na konanie o určení pohľadávky, ktorá vzíde z iného ako súdneho konania (napr. pokuta uložené v správnom konaní) je príslušný súd, ktorý by bol príslušný preskúmavať zákonnosť rozhodnutia, z ktorého vzišla pohľadávka. Ex lege je teda príslušný krajský súd, príp. Najvyšší súd Slovenskej republiky. Na krajských súdoch sa preto navrhuje vykonať zmeny v súdnom registri S (pre senátne veci) a v registri „Sp" samosudcovské veci. Podľa novej právnej úpravy budú veci podľa § 33 ods. 13 cit. zákona zapisované buď do súdneho registra S, ak pôjde podľa Občianskeho súdneho poriadku o senátne rozhodovanie alebo do súdneho registra Sp, ak pôjde o samosudcovské rozhodovanie; podľa povahy veci sa však pripúšťa v prípade samosudcovských vecí aj zápis do registrov Sd a Sn.

Zdroj: lt.justice.gov.sk
Ilustračné foto: www.najpravo.sk