Utorok, 3. december 2024 | meniny má Oldrich , zajtra Barbora
Predplatné
Utorok, 3. december 2024 | meniny má Oldrich , zajtra Barbora
TlačPoštaZväčšiZmenši

Neprijateľné zmluvné podmienky sa nesmú moderovať

najpravo.sk • 18.6. 2012, 18:26

O zmysle inštitútu platobných rozkazov v našom procesnom práve sme sa zamýšľali ešte minulý rok v článku „Rozkazné konanie na súdoch je zbytočné", v ktorom sme okrem iného uviedli, že „V kontexte ochrany práv spotrebiteľa ako aj väčších procesných možností, ktoré má konajúci sudca na rozdiel od vyššieho súdneho úradníka rozhodujúceho v „skrátenom" rozkaznom konaní sa javí samotné oddelenie platobných rozkazov na súdoch (Ro, Rob) ako prežitok. Je choré, aby bol systém nastavený tak, že vyšší súdny úradník má mesačne vybaviť nezriedka aj 100 návrhov na vydanie platobného rozkazu (niektoré dokonca do 10 dní), ak má de facto posúdiť vec rovnako ako sudca, teda fakticky urobiť dokazovanie, preštudovať celý spisový materiál a naviac posúdiť vec aj v kontexte ochrany práv spotrebiteľa a ostatných korektívov."

Právna úprava neumožňujúca súdu v konaní o vydanie platobného rozkazu preskúmať nekalú povahu zmluvných podmienok nie je v súlade s právom únie

Tento náš názor potvrdzuje aj včerajšie rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v rozsudku vo veci C-618/10 Banco Español de Crédito SA/Joaquín Calderón Camino, v ktorom tento súd uzavrel, že taký procesný režim, ktorý súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu neumožňuje a limine alebo v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a to napriek tomu, že má k dispozícii všetky informácie o právnom a skutkovom stave potrebné na tento účel, môže v prípade, že spotrebiteľ nepodá odpor, obmedziť efektivitu ochrany sledovanú smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 35).

Vzhľadom na celkovú podobu, priebeh a osobitosti konania o platobnom rozkaze totiž existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutí spotrebitelia nepodajú odpor potrebný na konštatovanie neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky. Niektoré faktory totiž môžu odradiť spotrebiteľov od podania odporu (mimoriadne krátka lehota stanovená na tento účel, trovy spojené so súdnou žalobou, ktoré vzniknú v pomere k výške napadnutého dlhu, neznalosť svojich práv, nekompletné informácie, ktoré majú k dispozícii z dôvodu obmedzeného obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu podaného predajcom alebo dodávateľom). Predajcom alebo dodávateľom by teda na to, aby zbavili spotrebiteľov ochrany sledovanej smernicou, stačilo iba podať návrh na začatie konania o platobnom rozkaze namiesto riadneho občianskeho konania.

Za týchto podmienok Súdny dvor dospel k záveru, že španielska procesná právna úprava nie je v súlade so smernicou, keďže v konaniach začatých predajcom alebo dodávateľom proti spotrebiteľom znemožňuje alebo nadmerne sťažuje uplatnenie ochrany, ktorú smernica zamýšľa poskytnúť spotrebiteľom.

Absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vylučuje právnu úpravu, ktorá by súdu umožňovala obsah zmluvnej podmienky zmeniť následne potom, ako jej neprijateľnosť skonštatuje

Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť obsah tejto podmienky.

Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť – ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala – by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené.

V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Súdny dvor upozornil, že návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor však nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.

Zdroj: curia.europa.eu
Ilustračné foto: najprávo.sk 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2394

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: