NÁZOR: Zákon o štátnej službe je v rozpore s Ústavou SR

Ústavné právo na slobodu združovania

Podľa Článku 29 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.

Podľa odseku 2 citovaného článku občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich.

Odsek 3 citovaného článku ústavy uvádza, že výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.

Čo hovorí zákon o štátnej službe

Zákon o štátnej službe č. 400/2009 Z. z. ukladá štátnemu zamestnancovi množstvo obmedzení, okrem iného v § 61 ods. 2 mu zakazuje:

a) podnikať,

b) vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta; inou zárobkovou činnosťou na účely tohto zákona sa rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu,

c) byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb.

Výnimky z tohto striktného zákazu stanovuje len pre písmeno b), a teda štátnemu zamestnancovi je umožnené vykonávať inú zárobkovú činnosť ak ide napríklad o vedeckú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publikačnú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť atď.

Obmedzenie podľa písmena c) sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu člena orgánu Fondu ochrany vkladov alebo Garančného fondu investícií, a na štátneho zamestnanca, ktorý je vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby vládou alebo služobným úradom alebo s ktorého členstvom v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby vysloví služobný úrad predchádzajúci písomný súhlas; služobný úrad môže svoj súhlas odvolať, ak by členstvo v riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne právnickej osoby bolo prekážkou riadneho plnenia služobných povinností štátneho zamestnanca (§ 61 ods. 6 Zákona o štátnej službe).

Zákon o štátnej službe teda nestanovuje okrem predchádzajúceho odseku žiadne výnimky zo zákazu pre štátneho zamestnanca byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb. Zákonodarca pri tvorbe nového zákona o štátnej službe v roku 2009 asi pozabudol na ústavné právo všetkých občanov, a teda aj štátnych zamestnancov na združovanie v občianskych združeniach.

Realizácia tohto ústavného práva nesmie byť obmedzovaná predchádzajúcim subjektívnym súhlasom služobného úradu bez stanovenia konkrétnych predpokladov, za splnenia ktorých by súhlas bol alebo nebol udelený, tak ako to stanovuje § 61 ods. 6 zákona o štátnej službe. Je nemysliteľné, aby realizácia ústavou garantovaného práva závisela od subjektívneho postoja vedúceho pracovníka resp. ním posúdenej zlučiteľnosti s riadnym plnením služobných povinností. Takáto právna úprava určite nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutná pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.

Absurdné závery

Zákon o združovaní občanov (zákon č. 83/1990 Zb.) umožňuje každému zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie, ktoré sú právnickými osobami. Je pochopiteľné, že v rámci občianskeho združenia si členovia kreujú spomedzi seba svoje riadiace, kontrolné či dozorné orgány, a teda člen občianskeho združenia môže byť členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorou je práve občianske združenie, pričom právo byť členom orgánu združenia je integrálnou súčasťou ústavného práva na slobodu združovania. A práve toto mu zákon o štátnej službe zakazuje. Zakazuje mu teda plne realizovať svoje ústavné právo na združovanie sa resp. ho nepochopiteľne viaže na subjektívne posúdenie vedúceho služobného úradu.

Z tejto protiústavnej legislatívy vyplýva okrem iného aj záver, že predsedom odborovej organizácie nemôže byť štátny zamestnanec bez vopred daného súhlasu samotného zamestnávateľa, čo je už úplne absurdné. Ak by teda bol vedúci služobného úradu toho názoru, že členstvo štátnych zamestnancov v orgánoch odborovej organizácie by im bránilo riadnemu plneniu služobných povinnosti, súhlas im neudelí, čím vlastne neumožní reálne fungovanie odborovej organizácie.

Ľudia sú si rovní v dôstojnosti i v právach, či?

Zákon o sudcoch a prísediacich bol pripravovaný zrejme erudovanejšími právnikmi než zákon o štátnej službe, keď pre sudcov stanovil, že výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný okrem iného s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. Čiže jednoznačne viaže zákaz len na účasť v orgánoch podnikateľského subjektu, nie však na účasť v občianskych združeniach.

Aj Súdna rada SR v marci 2011, keď posudzovala podnet Ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej na nezlučiteľnosť funkcie predsedu krajského súdu s funkciou v správnej rade občianskeho združenia, skonštatovala, že sudca môže byť aktívny v občianskych združeniach. Nepochopiteľným sa teda javí, že kým sudcovi zákon ústavné právo na združovanie sa a účasť v orgánoch združenia bez ďalšieho umožňuje, štátnemu zamestnancovi ju zakazuje.

Rovnako tak aj zákon o štátnej službe príslušníkov policajného zboru stanovuje okrem iného, že policajt nesmie byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Takže aj policajti majú garantované svoje ústavné právo.

Apel kompetentným

Vyzývame týmto Ministerstvo spravodlivosti SR, aby netolerovalo tento protiústavný stav a predložilo na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým by sa zmenilo znenie § 61 ods. 2 písm. c/ tak, že štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov len v podnikateľských subjektoch. 

Ilustračné foto: www.nrsr.sk