Návrh novely zákona o advokácii už napádajú aj advokáti

Návrh novely zákona o advokácii, ktorý predložilo do legislatívneho procesu Ministerstvo spravodlivosti SR vyvolal v radoch advokátov, advokátskych koncipientov či študentov práva veľké, väčšinou však negatívne ohlasy.

Ako prví sa aktivizovali študenti práva resp. budúci advokátski koncipienti, pričom o ich hromadnej pripomienke týkajúcej sa návrhu na predĺženie praxe advokátskeho koncipienta sme písali koncom júla v článku „Hromadná pripomienka k navrhovanej zmene dĺžky koncipientskej praxe". Táto pripomienka vďaka jej včasnej propagácii získala už viac než 600 podporovateľov, pričom na hromadnú pripomienku sa prihliada, ak ju podporí aspoň 500 ľudí.

Na portáli právnych predpisov však pribudli ďalšie pripomienky k predmetnému návrhu novely zákona o advokácii. Pozrime si teda argumenty ďalších zainteresovaných.

Allen & Overy Bratislava, s.r.o. vzniesla taktiež pripomienku k niektorým ustanoveniam návrhu novely zákona o advokácii

Nesúhlas s navrhovanou obligatórnou kumuláciou funkcie konateľa s postavením spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným

Súčasnú právnu úpravu, v ktorej je výkon advokácie prostredníctvom obchodnej spoločnosti (konkrétne: s.r.o.) viazaný na funkciu štatutárneho orgánu (nie však na postavenie spoločníka v danej s.r.o.), považuje Allen & Overy Bratislava, s.r.o. za postačujúcu, vhodnejšiu a zodpovedajúcu tak logike rozhodovania o obchodnom vedení obchodnej spoločnosti a konania v mene obchodných spoločností, ako aj účelu príslušného ustanovenia.

Ak advokát vykonáva advokáciu prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, jeho právo (spolu)rozhodovať o obchodnom vedení spoločnosti a konať navonok v menej spoločnosti sa odvíja od jeho postavenia štatutárneho orgánu – konateľa. Postavenie spoločníka v zmysle ustálenej právnej teórie a príslušných ustanovení Obchodného zákonníka neoprávňuje spoločníka na rozhodovanie o obchodnom vedení spoločnosti a na konanie v mene obchodnej spoločnosti.

Allen & Overy Bratislava, s.r.o. považuje za nevhodné, aby zákon zaväzoval každého advokáta, ktorý má záujem vykonávať povolanie prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, k prevzatiu práv a povinností spoločníka od prvého dňa výkonu advokácie. Takýto stav môže byť rozpore jednak so záujmami samotného advokáta, ale aj existujúcich spoločníkov. Je pravdepodobné, že navrhovaná zmena by viedla k umelému nárastu jednoosobových spoločností s ručením obmedzeným, ktoré by však v skutočnosti boli ekonomicky naviazané na "centrálnu" spoločnosť zabezpečujúcu spoločné zázemie a starostlivosť o spoločnú klientelu. Takáto umelá fragmentácia zaiste nie je účelom predkladanej novely a ani želateľným javom (hoci je už za súčasného stavu pomerne rozšírená).

Vytváranie advokátskych kancelárii s vyšším počtom advokátov je nepopierateľným trendom aj v Slovenskej republike. Nie je však možné rozumne požadovať, aby miera práv a povinností každého advokáta smerom dovnútra spoločnosti bola rovnaká. Takisto nie je vhodné od mladých advokátov požadovať, aby sa od prvého dňa výkonu advokácie prostredníctvom s.r.o. podieľali na financovaní jej základného imania a aby mali pro rata rovnocenné podiely na zisku ako starší zakladajúci advokáti, ktorý niesli bremeno založenia danej advokátskej spoločnosti, vybudovania jej klientely, zázemia a reputácie.

Právne postavenie konateľa s.r.o., vrátane jeho zodpovednosti za výkon funkcie voči spoločnosti a regresne aj voči klientom (ako veriteľom spoločnosti v prípade, že svoje pohľadávky nemôžu uspokojiť z majetku spoločnosti), už teraz poskytuje dostatočne robustnú právnu ochranu pred nezodpovedným konaním advokáta v mene spoločnosti, či už voči klientom alebo voči komore.

Navrhovaná zmena nie je odôvodniteľná ani ochranou advokátskej nezávislosti, ktorá je jedným zo základných pilierov advokácie v Slovenskej republike. Z hľadiska zachovania nezávislosti nie je žiaden rozdiel, či advokát vykonávajúci profesiu v rámci spoločnosti s ručením obmedzeným bude len jej konateľom, alebo zároveň konateľom a spoločníkom. Povedané inak, advokát, ktorý je „iba" konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, ale nie je jej spoločníkom, nie je pri výkone svojho povolania o nič menej nezávislý ako jeho kolega, ktorý je zároveň konateľom a spoločníkom. Uvedený záver vyplýva z analýzy spôsobu rozhodovania v spoločnosti s ručeným obmedzeným, v ktorej tak na úrovni valného zhromaždenia ako aj na úrovni viacčlenného štatutárneho orgánu sa rozhoduje vždy väčšinou hlasov (nadpolovičnou a v prípade VZ v niektorých špecifických veciach dvojtretinovou) a nie konsenzuálne. To spôsobuje, že na prijatie rozhodnutia na každej úrovni vždy postačuje určitá väčšina hlasov a teda rozhodnutia môžu byť prijímané aj napriek nesúhlasu niektorých spoločníkov alebo konateľov s ich obsahom. Keďže tento spôsob rozhodovania nie je v rozpore s princípom nezávislosti advokácie (nakoľko ak by bol, nemohlo by byť vôbec dovolené vykonávať advokáciu spoločne formou s.r.o.), nemôže byť z hľadiska nezávislosti výkonu profesie rozdiel medzi advokátom – konateľom s.r.o. a advokátom, ktorý je zároveň konateľ a spoločník tej istej s.r.o

Navrhovateľ poskytol jediné zdôvodnenie navrhovanej zmeny – súčasný stav, podľa ktorého sa limit poistenia spoločnosti založenej na výkon advokácie odvíja od počtu spoločníkov (a nie konateľov). Ak je príčinou navrhnutej zmeny limit poistenia, bude podľa Allen & Overy Bratislava, s.r.o. jednoduchšie zmeniť priamo úpravu tohto limitu a nevykonávať ďalekosiahlejší zásah do postavenia konateľov a spoločníkov. Stačí zmeniť § 15 ods. 1 tak, aby sa limit poistenia vzťahoval na celkový počet konateľov spoločnosti, nie na počet spoločníkov. Rovnako jednoducho by sa mohla v § 26 ods. 1 vykonať úprava tak, aby sa zodpovednosť spoločnosti za škodu vzťahovala na výkon advokácie v pozícii konateľa spoločnosti, nie jej spoločníka.

Automatické overovanie vhodnosti obchodného mena zo strany komory

Podľa návrhu zákona komora v každom prípade ex ante preskúmava, či názov združenia alebo obchodnej spoločnosti v zmysle § 13, resp. § 15 zákona neznižuje dôstojnosť advokátskeho stavu a pravidlá profesijnej etiky.

Navrhovanú právnu úpravu považuje Allen & Overy Bratislava, s.r.o. za nevhodnú, nakoľko zaťažuje všetkých advokátov, ktorí majú záujem vykonávať advokáciu prostredníctvom združenia alebo obchodnej spoločnosti. V zmysle dôvodovej správy je hlavným cieľom navrhovanej úpravy odlíšiť subjekty vykonávajúce advokáciu od pokútneho poskytovania právnych služieb. Vychádzajúc z empirickej praxe sa tento existujúci problém týka len malého percenta združení a obchodných spoločností. Je preto neprimerané, aby automatickému preskúmavaniu názvu združenia, resp. obchodného mena komory podliehali všetky subjekty majúce záujem o poskytovanie právnych služieb touto formou.

Za vhodnejší mechanizmus považuje Allen & Overy Bratislava, s.r.o. ten, ktorého obdoba je zakotvená v prechodnom ustanovení viažucom sa k tomuto ustanoveniu (v § 87a ods. 2). Navrhujú v navrhovanom § 12 ods. 4 zaviesť princíp ex post kontroly. T.j. ak komora na základe vlastnej evidencie dospeje k poznaniu, že názov združenia, resp. obchodné meno spoločnosti nie je v súlade s § 12 ods. 4, druhá veta, vyzve daný subjekt, aby v primeranej lehote (napr. 3 mesiace od doručenia výzvy) tento nesúlad napravil. Márnym uplynutím tejto lehoty by nastali následky uvedené v § 87a ods. 2 počnúc druhou vetou.

Podmienka päťročnej praxe každého zo spoločníkov na to, aby spoločnosť mohla zamestnávať koncipientov

Návrh podľa ktorého, ak by chcela advokátska spoločnosť zamestnávať koncipientov, musel by každý z jej spoločníkov spĺňať podmienku minimálne päťročnej praxe, je podľa Allen & Overy Bratislava, s.r.o. nelogický a nepraktický. Viedol by k tomu, že advokátske spoločnosti buď prestanú zamestnávať koncipientov alebo prestanú za svojich spoločníkov prijímať advokátov s kratšou ako päťročnou praxou, alebo že na Slovensku budú takmer všetky advokátske spoločnosti jednoosobové. Pritom právna úprava výkonu advokácie prostredníctvom obchodných spoločností mala uľahčiť práve to, aby advokáti mohli efektívnejšie vykonávať advokáciu spoločne.

Kritérium päťročnej praxe ako také nenamietajú, pri advokátskych spoločnostiach by však malo postačovať buď (i) ak ho bude spĺňať aspoň jeden spoločník/komplementár/konateľ, alebo ak (ii) príslušná obchodná spoločnosť existuje a poskytuje právne služby podľa zákona o advokácii aspoň po dobu 5 rokov. Každá z uvedených alternatív by mala postačovať na splnenie príslušnej podmienky.

Obmedzenie počtu koncipientov na jedného školiteľa. Naviazanie funkcie školiteľa na osobu podpisujúcu pracovnú zmluvu

Ako ďalej uvádza Allen & Overy Bratislava, s.r.o. vo svojej pripomienke k návrhu novely, je otázne, či navrhované obmedzenie počtu koncipientov na jedného školiteľa je vhodné na dosiahnutie účelov, ktoré sleduje. Principiálne sa mu však nebránia.

Bolo by však zrejme diskriminačné na počet 3 obmedziť aj maximálny počet koncipientov advokátskej spoločnosti bez ohľadu na to, koľko advokátov v nej pôsobí. Bohužiaľ navrhované znenie pripúšťa aj takúto interpretáciu. Maximálny počet koncipientov, ktorých môže zamestnávať advokátska spoločnosť by sa mal určiť ako násobok počtu advokátov (spĺňajúcich dĺžku príslušnej praxe), ktorí vykonávajú advokáciu v mene tejto spoločnosti a číslom 3 (resp. rovnakým číslom aké bude stanovené pre zamestnávanie koncipientov advokátom vykonávajúcim advokáciu samostatne). Určovanie školiteľa advokátskeho koncipienta podľa toho, kto pri uzatvorení pracovnej zmluvy konal v mene spoločnosti, by tak bolo zbytočné.

Okrem toho, naviazanie funkcie školiteľa na osobu podpisujúcu pracovnú zmluvu je veľmi nešťastné a môže mať veľa neželaných praktických dôsledkov. Napríklad v situácii, keď takto určený školiteľ danú spoločnosť opustí alebo zomrie, ale koncipient sa rozhodne ostať v nej pôsobiť naďalej, sa takýto koncipient bez akéhokoľvek svojho pričinenia ocitne v stave bez školiteľa, avšak jeho pracovná zmluva s advokátskou spoločnosťou bude trvať ďalej. Keďže v prípade obchodnej spoločnosti ide o spoločný výkon advokácie, aj školiteľská úloha by mala byť spoločná pre všetkých advokátov pôsobiacich v danej spoločnosti, a za plnenie tejto úlohy by mala byť zodpovedná spoločnosť, uzatvára Allen & Overy Bratislava, s.r.o. vo svojej pripomienke.

Hromadnú pripomienku podali aj Pavel Nechala, Peter Gonda, Ondrej Dostál, Juraj Petrovič a Michal Drotován

Predlžovanie praxe koncipienta je v rozpore s ústavou

Predlžovanie praxe advokátskeho koncipienta a niektoré ďalšie ustanovenia obsiahnuté v návrhu novely zasahujú podľa predkladateľov pripomienky do ústavou garantovaného práva na slobodnú voľbu povolania tým, že bez primeraných dôvodov sťažujú prístup k nemu. Deklarovaným dôvodom navrhovaných zmien je úsilie o vyššiu kvalitu práce advokátov. Skutočným motívom podľa predkladateľov pripomienky je však zrejme snaha znížiť záujem o prácu advokáta skomplikovaním podmienok pre výkon advokácie. Umelé obmedzovanie konkurencie nebude mať podľa nich za následok zvyšovanie kvality poskytovaných služieb, ale naopak. Menej konkurencie znamená vyššie ceny a horšiu kvalitu služieb. Z toho dôvodu navrhujú nepredlžovanie praxe advokátskeho koncipienta z troch na päť rokov a vypustenie ďalších ustanovení z návrhu novely, ktoré by viedli k obmedzovaniu prístupu k povolaniu advokáta bez legitímnych dôvodov.

K absolvovaniu obidvoch stupňov vzdelania v odbore právo

Ministerstvo navrhuje ako podmienku pre zápis do zoznamu advokátov a rovnako aj do zoznamu advokátskych koncipientov nielen vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, ale aj absolvovanie oboch stupňov vzdelania v odbore právo v prípade, ak je štúdium rozdelené do dvoch stupňov. V dôvodovej správe argumentuje tým, že „v mnohých prípadoch adepti absolvujú prvý stupeň vysokoškolského štúdia v ľubovoľnom študijnom odbore a následne už len dokončia druhý stupeň v odbore právo, čo možno považovať za obchádzanie účelu aj súčasnej právnej úpravy."

Podľa predkladateľov pripomienky je však vecou príslušných vysokých škôl a legislatívy upravujúcej vysokoškolské vzdelávanie, aby absolvovanie druhého stupňa vysokoškolského vzdelávania garantovalo požadovanú úroveň osvojenia vedomostí. Uvedená požiadavka na absolvovanie aj prvého stupňa vysokoškolského vzdelávania v odbore právo sa má pritom uplatniť len vo vzťahu k advokátom. Zákony takúto podmienku nestanovujú vo vzťahu k sudcom, prokurátorom alebo notárom, od ktorých vyžadujú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo. Neexistuje dôvod, aby na výkon advokátskeho povolania boli stanovované prísnejšie podmienky ako na výkon funkcie sudcu, prokurátora alebo notára. Účelom tohto návrhu je teda podľa predkladateľov pripomienky len obmedzenie počtu možných uchádzačov o výkon advokátskeho povolania. Schválenie návrhu by navyše pôsobilo diskriminačne voči tým, ktorí už v minulosti získali vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, pričom prvý stupeň absolvovali v inom študijnom odbore, keďže doteraz podmienku vzdelania spĺňali a po schválení novely by ju už nespĺňali.

Zásadnou pripomienkou napádajú návrh na predĺženie praxe koncipienta

Ministerstvo navrhuje predĺžiť dobu prípravy na povolanie advokáta formou praxe advokátskeho koncipienta z troch na päť rokov. V dôvodovej správe argumentuje požiadavkami na kvalitu výkonu advokátskeho povolania. Pritom však nijako nepreukazuje, že predlženie koncipientskej praxe prispeje k zvýšeniu kvality prípravy advokátov. Dôvodová správa poukazuje na to, že podmienkou vymenovania za sudcu je vek minimálne 30 rokov, z čoho v kombinácii s predpokladaným ukončením vzdelávania vo veku 23 rokov odvodzuje „7 ročnú odbornú prax". V tomto prípade však ide o číru špekuláciu.

Ukončiť vysokoškolské vzdelanie možno aj neskôr ako veku 23 rokov. Medzi ukončením vysokoškolského vzdelania a dovŕšením veku 30 rokov môže absolvent pôsobiť v iných povolaniach, môže výkon zamestnania prerušiť z dôvodu starostlivosti o dieťa, z dôvodu ďalšieho vzdelávania alebo z iných dôvodov. Zákon o sudcoch v predpokladoch na vymenovanie za sudcu (§ 5 ods. 1) nestanovuje žiadnu podmienku predchádzajúceho absolvovania právnej praxe.

Dôvodová správa ďalej poukazuje na to, že predpokladom vymenovania za notára je najmenej „päťročná kvalifikovaná prax". Zákon o notároch však stanovuje požiadavku právnej praxe v dĺžke päť rokov, z toho „najmenej dva roky notársku prax" (§ 11 ods. 1 písm. d)). Do notárskej praxe sa pritom započíta aj „prax sudcu, advokáta, komerčného právnika a prokurátora; komora môže do notárskej praxe započítať aj inú právnu prax" (§ 11 ods. 2). Porovnateľná s praxou advokátskeho koncipienta je tak v tomto prípade nie päťročná právna prax, ale dvojročná notárska prax. Rovnako ako pri sudcoch, ani pri prokurátoroch nestanovuje zákon ako podmienku vymenovania do funkcie predchádzajúcu prax.

Podľa zákona o prokurátoroch je jedným z predpokladov na vznik služobného pomeru prokurátora vek najmenej 25 rokov (§ 6 ods. 2 písm. a)). To logikou dôvodovej správy uplatnenou vo vzťahu k sudcom znamená, že prokurátorom sa možno stať už dva roky po absolvovaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Do roku 2011 existoval inštitút justičného čakateľa, účelom ktorého bola odborná príprava na výkon funkcie sudcu. Príprava justičného čakateľa trvala podľa zákona o sudcoch tri roky (§ 149a ods. 5). Rovnako do roku 2011 existoval aj inštitút právneho čakateľa prokuratúry, účelom ktorého bola odborná príprava na výkon funkcie prokurátora. Prípravná prax právneho čakateľa prokuratúry bola podľa zákona o prokurátoroch trojročná (§ 244 ods. 1).

Neexistuje žiadny vecný dôvod, aby pre odbornú prípravu advokátov bola zákonom určená dlhšia doba, než je alebo v nedávnej minulosti bola zákonom stanovená doba pre odbornú prípravu sudcov, prokurátorov alebo notárov.

Neexistuje vecný dôvod, aby sa zákonom vylúčila možnosť započítania inej právnej praxe advokátskym koncipientom

Ministerstvo navrhuje vypustiť v § 6 ods. 2 druhú a tretiu vetu. § 6 ods. 2 znie: „Komora započíta do praxe advokátskeho koncipienta prax sudcu, justičného čakateľa, prokurátora, právneho čakateľa prokuratúry a notársku prax. Komora môže započítať do praxe advokátskeho koncipienta aj inú právnu prax. Podmienky započítania inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta určí predpis komory." Dôvodová správa k tomu uvádza: „Započítavanie inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta pri súčasnej saturácii a dostupnosti nie je odôvodnené. Inštitút mal opodstatnenie v čase, kedy bolo potrebné naplniť počet advokátov. V súčasnosti je dostupnosť k výkonu advokátskeho povolania nadštandardná, komora ročne zapisuje okolo 500 nových advokátskych koncipientov, započítavanie inej právnej praxe nie je bežné ani v iných profesiách, zbytočne deformuje inštitút advokátskeho koncipienta, negatívne vplýva na jeho výchovu a ďalšie vzdelávanie." Účelom navrhovanej zmeny je len obmedzenie prístupu k povolaniu advokáta, čo je zrejmé z konštatovania, že „dostupnosť k výkonu advokátskeho povolania nadštandardná". Prístup k výkonu povolania by nemal byť vecou subjektívneho pocitu tých, ktorí už v súčasnosti toto povolanie vykonávajú a snažia sa ovplyvniť podmienky pre výkon povolania ďalšími záujemcami. Právo na slobodnú voľbu povolania, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť garantuje ústava (čl. 35 ods. 1). Zasahovať do tohto práva a obmedzovať ho by zákon mal len v nevyhnutnej miere a na základe dostatočných a primeraných dôvodov. Údajná „nadštandardná dostupnosť" prístupu k výkonu advokátskeho povolania takýmto dôvodom nie je. Zákon o sudcoch, ani zákon o prokurátoroch nestanovujú podmienku absolvovania odbornej praxe. Zákon o notároch síce stanovuje aj podmienku vykonania dvojročnej notárskej praxe, pričom však pripúšťa možnosť, že sa do nej započíta iná právna prax (§ 11 ods. 2). Neexistuje vecný dôvod, aby sa zákonom vylúčila možnosť započítania inej právnej praxe advokátskym koncipientom, najmä s ohľadom na to, že o jej započítaní aj tak rozhoduje advokátska komora.

K povinnosti päťročného zápisu v zozname advokátov pre advokátov zamestnávajúcich advokátskych koncipientov

Ministerstvo navrhuje zaviesť podmienku, že advokátskeho koncipienta môže zamestnať len advokát vykonávajúci prax najmenej päť rokov. Dôvodová správa to odôvodňuje požiadavkou na garantovanie určitej úrovne skúseností školiteľa. Päťročná advokátska prax však nie je žiadnou garanciou kvality odbornej prípravy advokátskeho koncipienta advokátom. Účelom navrhovanej zmeny je obmedziť počet advokátov, u ktorých je možné vykonávať koncipientsku prax, a tým sťažovať prístup k výkonu advokátskeho povolania ďalším záujemcom.

Neobmedzovanie počtu advokátskych koncipientov na advokáta

Ministerstvo navrhuje stanoviť, že jeden advokát nemôže zamestnávať viac ako troch koncipientov. Dôvodová správa argumentuje náročnosťou výkonu advokátskeho povolania a konštatuje, že „efektívnosť školiť popri výkone povolania iných sa však pri počte vyššom ako tri stráca." Pre uvedené konštatovanie však neexistuje žiadna opora. Nepochybne existujú advokáti, ktorí nevenujú dostatočnú pozornosť príprave koncipientov ani v prípade, že zamestnávajú len jedného koncipienta. Rovnako môžu existovať advokáti, absolvovanie praxe u ktorých je kvalitnou prípravou a prínosom pre koncipientov aj v prípade, že ich má advokát viac ako troch. Číslo tri nie je nie je ničím podložené. Účelom navrhovanej zmeny je podľa predkladateľov pripomienky len obmedziť počet príležitostí na vykonanie koncipientskej praxe, a tým sťažiť prístup k výkonu advokátskeho povolania ďalším záujemcom.

Zdroj: Portál právnych predpisov
Ilustračné foto: stock.xchng