Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Na tvorcov zákona o štátnej službe pri výkone súdnictva sa vzniesla veľká vlna kritiky

najpravo.sk • 30.7. 2018, 18:19

V polovici júla sme vás informovali, že Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o štátnej službe pri výkone súdnictva a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ministerstvo deklarovalo, že týmto právnym predpisom sa navrhuje zaviesť ucelená právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov v súvislosti s  vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami plniacimi úlohy pri výkone súdnictva na súdoch v rámci jedného právneho predpisu. Článok si prečítajte TU.

K navrhovanému zákonu bolo k dnešnému dňu vznesených viac ako 270 pripomienok, z toho desiatky zásadných pripomienok a viac ako 20 hromadných, pričom s niektorými hromadnými pripomienkami sa stotožnili stovky podporovateľov. Zaujímavým je, že napríklad 13 zásadných pripomienok k návrhu zákona vzniesol aj Úrad vlády Slovenskej republiky, viacero kvalitne spracovných pripomienok vznieslo aj Ministerstvo vnútra SR, Generálna prokuratúra SR a iné subjekty.

Nekomplexnosť právnej úpravy

Vo viacerých pripomienkach sa kritizuje hlavne nekomplexnosť navrhovanej právnej úpravy. Justičná akadémia Slovenskej republiky vo svojej pripomienke k návrhu zákona okrem iného uvádza, že oproti v súčasnosti platnému zákonu o štátnej službe návrh navyše uvádza iba tzv. justičné vzdelávanie a naň nadväzujúce zvýšenie platu o 30% štátnemu zamestnancovi, ktorý úspešne absolvoval atestačnú skúšku.

„Nemožno sa zbaviť dojmu, že jediným cieľom návrhu zákona je zvýšenie platu štátnym zamestnancom pracujúcim v justičnom prostredí.“ konštatuje sa v pripomienke Justičnej akadémie, ktorá po prerokovaní vznesených zásadných pripomienok v rozporovom konaní navrhla tento návrh v celosti vziať späť a opätovne prepracovať.

Generálna prokuratúra dodáva, že „Ostatné ustanovenia návrhu zákona iba zrejme slúžia na zakrytie tohto cieľa. Z tohto vyplýva, že vôbec nebolo cieľom pripraviť jeden komplexný zákon o štátnej službe v súdnictve, ktorý by riešil problematiku štátnych súdnych zamestnancov, ich postavenie, oprávnenia, disciplinárnu zodpovednosť, platové pomery, práva a povinnosti, vznik a zánik štátnozamestnaneckého pomeru. Takýto zákon by sa však nemohol zmestiť do 26 paragrafov, tak ako je predložený návrh.“

„Hoci práca na súde nie je len prácou, je rozhodne povolaním a službou pre štát, štát nemôže očakávať vysoký záujem o bezchybný chod v justícii, pokiaľ popri starostiach v práci musia jeho zamestnanci čeliť finančným problémom v súkromnom živote, ktoré ich donútia opustiť svoje miesto v justícii smerom k lepšie platenému miestu na inej pracovnej pozícii mimo justície. Celková situácia v práve - znížený záujem o štúdium práva oproti predchádzajúcim rokom, “neúspešné” výberové konania na sudcov podľa systému účinného od 01.07.2017 - musia viesť k rozsiahlym zmenám aj v prístupe prijímania zamestnancov na súdy, aby sa súdy neuspokojili len s tým, že vôbec niekoho prijmú alebo sa niekto prihlási, ale aby sa prihlasovali aj kvalitní a kvalifikovaní uchádzači.“ konštatuje vo svojej hromadnej pripomienke JUDr. Róbert Foltinovič.

Prečo len časť zamestnancov?

Snáď každý sa po prečítaní návrhu zákona pozastavil pri tom, prečo sa má zákon vzťahovať len na niektorých vybraných zamestnancov súdov, t. j. súdnych úradníkov, za ktorých považuje, tak ako v súčasnosti, vyšších súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov a probačných a mediačných úradníkov a ďalej justičných čakateľov a asistentov, ktorí sa považujú sa zamestnancov pri výkone súdnictva, t. j. ich rukami prechádzajú spory účastníkov. V justičnom systéme sú však desiatky ďalších funkcií, informatici, technickí asistenti, účtovníci, rozpočtári, pracovníci podateľní, pokladní, informačných centier a i.

„Pokiaľ má byť predložený návrh skutočne statusovým zákonom súdnych zamestnancov, ako nám je prezentovaný, je dôležité, aby tento upravoval pracovné podmienky všetkých zamestnancov, nie iba vybranej skupiny. „Výkon“ súdnictva potrebuje pre svoje riadne fungovanie aj ostatné zložky zamestnaneckého aparátu. Takéto jeho vyčlenenie pritom môže viesť k vzrastu napätia na súdoch a tiež k rezignácii tých zamestnancov, na ktorých sa nový zákon nemá vzťahovať.“ uviedol Mgr. Matej Maxa vo svojej pripomienke, ktorá mala v čase písania tohto článku už 519 podporovateľov.

Právomoci zamestnancov

Viaceré pripomienky sa týkali navrhovaného vymedzenia právomocí jednotlivých zamestnancov.

„Je neprípustné, aby vyšší súdny úradník pripravoval koncept akéhokoľvek rozhodnutia pre sudcu, osobitne neodkladného opatrenia, či rozhodnutia v merite veci, keďže sudca požíva niekoľkonásobne vyššiu platovú úroveň ako súdny úradník, ako aj to, že reálne hrozí zneužívanie „dominus litis“ sudcu, ktorý by mohol všetky rozhodnutia v konceptoch prenášať na vyššieho súdneho úradníka, ktorého pre možnú nespokojnosť na konci kalendárneho roka ešte aj môže ohodnotiť negatívnym spôsobom z dôvodu, že nepripravil mu v priebehu roka také koncepty rozhodnutí, aby boli na „jeho obraz“ po štylistickej a rozsahovej stránke.“ uvádza sa v ďalšej hromadnej pripomienke, ktorá v čase písania tohto článku mala už 472 podporovateľov. Autor v nej dodáva, že ak máme reálny záujem napraviť obraz justície v očiach verejnosti, nevidieť ju len cez prizmu sudcov a ich prácu, potom je už najvyšší čas sa narovinu, slušne a bez faloše zaoberať zákonom, ktorý objektívne a adekvátnym spôsobom upraví právomoci zamestnancov justície, ich platové podmienky, ktoré dlhé roky deformujú pohľad na justíciu, a to nielen v očiach verejnosti, ale aj politikov.

„Nie je predsa možné, aby právomoci súdnych úradníkov boli na porovnateľnej úrovni so sudcami s rozdielom 2/3-ín platu. Ak sa teraz nezobudíme zo zlého sna, potom o rok môže byť už neskoro a som zvedavý, v akých justičných vodách a za koho ministrovania sa bude hľadať vinník zbabranej reformy justičných zamestnancov.“.

V jednej z obyčajných pripomienok, ktoré vzniesla verejnosť sa uvádza: „Sudcovská profesionalita je primárnou garanciou kvality súdnych rozhodnutí a preto je neprípustné aby rozsudky vyhotovovali vyšší súdni úradníci, ktorí neprešli preverením tejto zdatnosti / výberovým konaním na sudcu, justičnou skúškou a pod./, nie sú kompetentní vyhotovovať akékoľvek rozhodnutie („koncept“) pod menom sudcu, na ktoré ho sudca ani nemôže poveriť. Nakoľko pod termínom „koncept“ si mnohí sudcovia predstavujú kompletné napísanie rozhodnutia, ktoré dodatočne opatria podpisom a koncept sa zmení na rozhodnutie. Požiadavka vysokej kvality súdneho rozhodnutia vyžaduje, aby rozhodnutie bolo účastníkmi konania a verejnosťou vnímané ako výsledok správnej aplikácie práva, spravodlivého procesu a riadneho vyhodnotenia skutkového stavu, riadneho odôvodnenia, do ktorého sudca vkladá aj svoj osobitý charakter napísania rozhodnutia, svoj osobný štýl, svoje myšlienkové hodnoty, svoju odbornosť a skúsenosť. Rozsudok odzrkadľuje osobnosť sudcu. Musí čitateľovi umožniť sledovať myšlienkový sled sudcu vedúci ku konečnému rozhodnutiu. Len vtedy budú účastníci konania presvedčení, že ich vec bola riadne prejednaná a verejnosť bude rozhodnutie vnímať ako rozhodnutie kvalitné. Profesionalita sudcu je primárnou garanciou kvality rozhodnutia. Profesionalita sudcu nedovolí, aby mu rozsudok alebo iné rozhodnutie, pod ktoré sa podpisuje vlastným menom napísal vyšší súdny úradník alebo iný administratívny zamestnanec súdu. Kódexy presne určujú, ktoré rozhodnutie robí vyšší súdny úradník, súdny tajomník bez poverenia sudcu alebo na ktoré ho sudca môže poveriť."

Justičné vzdelávanie

Rovnako zásadné pripomienky vzniesla Justičná akadémia aj k justičnému vzdelávaniu, ktoré je upravené v § 19 návrhu zákona a na to nadväzujúcemu inštitútu atestačnej skúšky. Podrobnosti vykonávania takejto skúšky by mali byť predmetom všeobecne záväzného právneho predpisu Ministerstva spravodlivosti SR, ktorého návrh ale nebol predložený spolu s návrhom zákona. Nie je preto jasné, do akej miery a či vôbec bude Justičná akadémia zapojená do procesu výkonu tejto skúšky.

„Predkladateľ rieši justičné vzdelávanie štátnych zamestnancov pri výkone súdnictva, avšak i napriek tomu, že uvádza Justičnú akadémiu SR ako jednu z inštitúcií zabezpečujúcich toto vzdelávanie, bližšie jej úlohu nešpecifikuje. Nie je z návrhu zrejmé, či sa akadémie dotýka iba odborné justičné vzdelávanie, alebo bude povinná zabezpečovať aj všeobecné justičné vzdelávanie. Návrh nedôsledne a roztrieštene rieši, ktorý subjekt a za akých podmienok bude vykonávať toto justičné vzdelávanie. V prípade, že navrhovateľ zákona má na mysli Justičnú akadémiu, je potrebné toto v predmetnom ustanovení jasne uviesť a doplniť aj zákon o Justičnej akadémii a nie len upraviť zmocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu.“

Mgr. Matej Maxa v hromadnej pripomienke uviedol, že celá predložená úprava justičného vzdelávania sa javí ako schematická, riešenie prakticky celej úpravy atestačnej skúšky len odkazom na vykonávací predpis je nedostatočné, najmä keď zamestnanci nie sú s návrhom tohto predpisu oboznámení. „Návrh zákona neupravuje, kedy vzniká právo (resp. povinnosť) absolvovať atestačnú skúšku, uvádza len, že justičné vzdelávanie je ukončené atestačnou skúškou (zrejme má predkladateľ na mysli všeobecné justičné vzdelávanie?).“ Dodáva, že zamestnanci justície sa vzdelávajú prakticky celoživotne účasťou na rôznych vzdelávacích podujatiach. „Osobitne za týchto okolností, by atestačná skúška mala byť upravená nie ako povinnosť, ale ako právo. Taktiež je veľmi potrebné zahrnúť už priamo do zákona výnimky z povinnosti absolvovať atestačnú skúšku za súčasného zachovania práva na zvýšenie platu, pričom ide najmä o dlhoročných zamestnancov.“

Zákon nerieši stabilizáciu preťažených súdov

Združenie sudcov Slovenska vo svojej zásadnej pripomienke konštatuje, že navrhovaný zákon nerieši plnenie vládneho programu v oblasti stabilizácie podporného aparátu sudcu i stabilizácie najmä preťažených súdov. Podľa združenia výber a odbornú príprava kandidáta na funkciu sudcu (justičný čakateľ) musí zákonodarca upraviť len v zákone upravujúcom predpoklady na vymenovanie za sudcu (v statusovom zákone).

Justičná akadémia SR sa priklonila k názoru združenia a uviedla, že výber a odbornú príprava kandidáta na funkciu sudcu, v postavení justičného čakateľa, ako ho prezentuje predkladateľ návrhu, mal by zákonodarca upraviť len v zákone upravujúcom predpoklady na vymenovanie za sudcu, teda v príslušnom statusovom zákone v osobitných ustanoveniach § 148–149a zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov. „V prípade, že predkladateľ považuje za dôvodné upravovať osobitným predpisom postavenie vymenovaných štátnych zamestnancov v justícii, je podľa nášho názoru nevyhnutné podstatne prepracovať text navrhovaného zákona tak, aby zodpovedal potrebám jednotlivých súdov a naplnil zamýšľaný účel.“

Združenie sudcov Slovenska vo svojej pripomienke dodalo, že „návrh zákona vo vzťahu k oprávneniu vyšších súdnych úradníkov absolvovať justičnú skúšku popiera záväzný zámer ústavodarcu upraviť podmienky pre vznik funkcie sudcu len pre inštitút justičného čakateľa, ktorý má priznané právo absolvovať (po výbere za čakateľa) dlhodobú odbornú prípravu na výkon ústavnej funkcie predstaviteľa súdnej moci najmä prostredníctvom školiteľov (sudcov) na všetkých úsekoch výkonu súdnictva.“ konštatuje združenie vo svojej pripomienke, pričom akcentuje potrebu rešpektovať princíp zákazu retroaktivity.

Generálna prokuratúra SR s nadhľadom odporúča rezortu justície: „ak ministerstvo spravodlivosti za takú dlhú dobu nie je schopné pripraviť právny predpis na dostatočnej odbornej úrovni, ktorý by komplexne riešil problematiku justičných čakateľov, ich postavenie, oprávnenia, disciplinárnu zodpovednosť, platové pomery, práva a povinnosti, vznik a zánik štátnozamestnaneckého pomeru atď., nech s dôverou siahne na zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorý obsahuje komplexnú právnu úpravu právnych čakateľov prokuratúry, ktorá sa rokmi osvedčila.“ a okrem iného tiež zaujala názor:

„Justičný čakateľ sa za 3 roky svojej činnosti na okresnom súde stal osobou, ktorá je v justícii rozhľadená a aj v prípade, že nevykonal úspešne odbornú justičnú skúšku, je minimálne odborne rovnocenný s vyšším súdnym úradníkom, ktorý tiež nebol úspešný na odbornej justičnej skúške (prípadne sa na ňu ani neprihlásil). Z tohto dôvodu nie je rozumné, aby mu zo zákona zanikol štátnozamestnanecký pomer, ale mala by existovať povinnosť služobného úradu, ponúknuť mu miesto vyššieho súdneho úradníka, pokiaľ je voľné.“

Všetky pripomienky si prečítajte TU.

Zdroj: slov-lex.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1259

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: