Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

MS SR: Veľký reformný ústavný zákon v oblasti justície

najpravo.sk • 20.7. 2020, 18:06

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková dnes predložila do medzirezortného pripomienkovania návrh veľkého reformného ústavného zákona v oblasti justície. V krátkej dobe tak plní ďalší dôležitý záväzok z programového vyhlásenia vlády. Medzirezortné pripomienkové konanie končí 31. júla 2020.

​V prehlbujúcej sa kríze dôvery je nevyhnutné, aby bola téma právneho štátu skutočnou prioritou. Presadzovanie systémových opatrení, nové nastavenie pravidiel pre kreovanie ústavného súdu a súdnej rady, vyvodzovanie dôslednej a včasnej zodpovednosti – to všetko vníma vedenie rezortu spravodlivosti ako nevyhnutnosť pre navrátenie hodnôt do justície a ochranu ústavnosti na Slovensku. V záujme obnovy dôvery v právny štát a s cieľom očisty justície preto ministerstvo spravodlivosti pod vedením ministerky Márie Kolíkovej vypracovalo návrh ústavného zákona v oblasti justície, ktorý predkladá do medzirezortného pripomienkovania.

Ústavný zákon v oblasti justície zahŕňa:

• reformu zloženia Súdnej rady SR v podobe zavedenia regionálneho princípu pri voľbe jej členov sudcami tak, aby sa zvýšila jej reprezentatívnosť;

• previerky majetkových pomerov všetkých sudcov a previerky sudcovskej spôsobilosti;

• reformu zloženia Ústavného súdu SR s brzdami proti pasivite parlamentu pri nezvolení kandidátov na ústavných sudcov, ako aj s brzdou proti koncentrácii moci v rukách jednej politickej reprezentácie pre prípad, že by väčšina ústavných sudcov bola volená jednou politickou garnitúrou;

• zavedenie vekového cenzu pre zánik funkcie sudcu všeobecného súdu a sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky;

• zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý bude plniť aj funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov a ďalšie právnické profesie.

Súdna rada SR

Predkladaný návrh zahŕňa pravidlo, podľa ktorého národná rada, prezidentka a vláda budú nominovať do súdnej rady len nesudcov. Zámerom je zabezpečiť rovnováhu pri prijímaní rozhodnutí pre celú justíciu, ale tiež prispieť k zvýšeniu verejnej kontroly súdnictva, čo je jedna z ústavných úloh súdnej rady.

Zavádza sa tiež regionálny princíp pri voľbe členov súdnej rady sudcami. Jedného člena súdnej rady budú voliť sudcovia najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu spomedzi seba a ďalších ôsmich členov súdnej rady budú voliť sudcovia ostatných všeobecných súdov v príslušných volebných jednomandátových obvodoch. Znamená to, že doterajší jeden volebný obvod, ktorý tvorilo územie Slovenskej republiky, sa nahradí ôsmimi volebnými obvodmi, pričom z každého z nich vzíde vždy jeden člen súdnej rady. Týmto spôsobom sa zabezpečí proporcionálne zastúpenie regiónov v súdnej rade.

Ústavný zákon bude tiež obsahovať doteraz chýbajúce vymedzenie súdnej rady ako ústavného orgánu sudcovskej legitimity.

Previerky sudcov

Návrh ústavného zákona pridáva súdnej rade novú ústavnú kompetenciu, a to konať vo veciach majetkových pomerov sudcu. Preverovať majetkové pomery sudcu a tiež prijímať stanoviská k sudcovskej spôsobilosti bude môcť súdna rada na základe vlastného konania a preverovania ňou zaobstaraných alebo od štátnych orgánov vyžiadaných podkladov a vyjadrenia dotknutej osoby. Súdna rada tak sama autonómne rozhodne, aké podklady potrebuje, aké informácie si od ktorých orgánov verejnej moci vyžiada a sama tieto informácie vyhodnotí. Preverovanie sudcovskej spôsobilosti vrátane majetkových pomerov môže vyústiť do disciplinárneho konania, ktoré bude po novom viesť najvyšší správny súd, ktorý bude môcť uložiť sudcovi najprísnejšiu sankciu – odvolanie z funkcie sudcu. 

Ústavný súd SR

Navrhovaná reforma zloženia ústavného súdu zahŕňa:

- nanovo formulované podmienky pre vymenovanie sudcu ústavného súdu (bezúhonnosť, morálny kredit),

- zvýšenie kvóra pre voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu (kvalifikovaná väčšina),

- verejné hlasovanie o kandidátoch na sudcov ústavného súdu.

Bezúhonnosť nebola doteraz podmienkou pre vymenovanie sudcu ústavného súdu, pričom ide o legitímnu podmienku pri akejkoľvek funkcii sudcu. Ďalšou požiadavkou je, aby doterajší život a morálne vlastnosti kandidáta na sudcu ústavného súdu boli zárukou, že svoju funkciu bude vykonávať riadne. Konanie sudcu ústavného súdu, ktoré by spochybňovalo jeho morálny kredit, bude môcť byť predmetom disciplinárneho konania, ktoré  môže viesť až k návrhu na odvolanie sudcu ústavného súdu z funkcie.

Čo sa týka zvýšenia kvóra, navrhuje sa, aby pre voľbu kandidáta na funkciu sudcu ústavného súdu bola potrebná absolútna väčšina všetkých poslancov parlamentu, t.j. aspoň 76 hlasov poslancov. Eliminuje sa tak na jednej strane riziko, že by na zvolenie kandidáta na sudcu ústavného súdu postačovalo len 39 hlasov. Na druhej strane – zvýšenie kvóra môže prispieť k zvýšeniu legitimity zvoleného kandidáta.  

V súlade s programovým vyhlásením vlády je v návrhu zapracovaná aj požiadavka na verejnú voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu.

Návrh sa tiež vysporadúva s prípadnou pasivitou parlamentu pri nezvolení kandidátov na ústavných sudcov. Sudcov ústavného súdu bude môcť vymenovať prezidentka aj bez návrhu parlamentu za predpokladu, že parlament nezvolí potrebný počet kandidátov v určených lehotách. Cieľom takto koncipovanej právnej úpravy je vyhnúť sa situácii, kedy bude ústavný súd nefunkčný len preto, že politická garnitúra nie je spôsobilá zhodnúť sa na potrebnom počte kandidátov na sudcov ústavného súdu. Návrh ústavného zákona tiež obsahuje mechanizmus, ktorý bráni koncentrácii moci v rukách jednej politickej reprezentácie pre prípad, že by väčšina ústavných sudcov bola volená jednou politickou garnitúrou. V takomto prípade sa  funkčné obdobie sudcov ústavného súdu, ktorí boli ustanovení do funkcie v rámci jedného volebného obdobia, skráti na polovicu.

Konanie pred Ústavným súdom SR

Predkladaný návrh taktiež zavádza možnosť, aby konanie o súlade právnych predpisov inicioval aj senát ústavného súdu konajúci o sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá sa domáha ochrany svojich základných práv a slobôd. Posilňuje sa tak ústavný systém ochrany ľudských práv, pretože ak sa senát bude domnievať, že zákon alebo iný predpis je v rozpore s Ústavou SR, tak sa bude môcť obrátiť na plénum ústavného súdu, ktoré posúdi súlad napadnutého zákona s Ústavou SR.

Návrh ústavného zákona ďalej ruší možnosť tzv. procesného zamietania návrhu na začatie konania, t.j. možnosti „dohodnutia sa na nedohodnutí“. Účelom navrhovaného nového znenia je predchádzať prípadom odmietnutia spravodlivosti. Tým pádom úlohou Ústavného súdu SR v pléne bude povinnosť vždy nájsť najlepšiu možnú dohodu a nájsť kvórum pre pozitívne alebo negatívne rozhodnutie o danom návrhu (či už sudcu spravodajcu, alebo samotného navrhovateľa).

Vekový cenzus a status sudcov

V tomto prípade návrh ústavného zákona zavádza vekový cenzus sudcov všeobecných súdov (65 rokov) a sudcov ústavného súdu (70 rokov), pri ktorého dosiahnutí bude nasledovať zánik funkcie sudcu, resp. sudcu ústavného súdu.

Okrem toho sa ruší rozhodovacia imunita sudcov všeobecných súdov. Nie je totiž dôvod zachovávať široko koncipovanú imunitu sudcov, ktorá ich chráni aj pred svojvoľným výkladom práva hraničiacim so zneužitím moci. Takáto úprava je bežná aj v právnych poriadkoch iných krajín. Imunita sudcu pri rozhodovaní sa musí týkať len právneho názoru vyjadreného pri aplikácii veci za predpokladu, že sudca svoj záver formuluje na základe riadneho uváženia argumentov a náležite ho vysvetlí. V takom prípade sudca nemôže byť zodpovedný. Sudca však má byť disciplinárne a v odôvodnených prípadoch aj trestne zodpovedný za právny názor svojvoľný, ničím nepodložený, ignorujúci znenie právnych predpisov, judikatúru a pod.

V súlade s programovým vyhlásením vlády sa tiež navrhuje zrušiť doterajšiu právnu úpravu udeľovania súhlasu zo strany ústavného súdu so vzatím do väzby sudcu všeobecného súdu a generálneho prokurátora. Aj v kontexte toho, že s účinnosťou od 1. septembra 2014 došlo k zrušeniu právnej úpravy udeľovania súhlasu ústavného súdu so začatím trestného stíhania voči sudcom a generálnemu prokurátorovi sa javí právna úprava udeľovania súhlasu so vzatím do väzby v prípade uvedených ústavných činiteľov ako historicky prekonaná. V praxi to bude znamenať, že o vzatí sudcu alebo generálneho prokurátora do väzby bude rozhodovať ten súd, ktorý je príslušný na konanie a rozhodovanie v prípravnom konaní, t.j. okresný súd alebo Špecializovaný trestný súd. Proti rozhodnutiu o vzatí do väzby je prípustný opravný prostriedok, a teda je zabezpečený aj prieskum rozhodnutia prvostupňového súdu.

Najvyšší správny súd SR

Do sústavy súdov sa navrhuje zaradiť Najvyšší správny súd SR, ktorý bude mať v hierarchii všeobecných súdov rovnocenné postavenie s Najvyšším súdom SR. V Slovenskej republike tak budú pôsobiť dve najvyššie súdne inštancie, pričom najvyšší správny súd bude najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť správneho súdnictva a najvyšší súd bude najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestných vecí. Okrem všeobecnej pôsobnosti najvyššieho správneho súdu v oblasti správneho súdnictva sa navrhuje, aby najvyšší správny súd plnil funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov všeobecných súdov, prokurátorov a v zákonom ustanovenom rozsahu aj pre iné profesie. Najvyšší správny súd by mal prebrať vo vymedzenom rozsahu aj agendu ústavného súdu, čo sa týka rozhodovania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta SR, volieb do Národnej rady SR, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu . Pri voľbách do Národnej rady SR a prezidenta SR bude mať ústavný súd zachované právo prieskumu (na návrh), ak budú zásadné pochybnosti o ústavnosti takého rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu.

Z hľadiska postupu zriadenia najvyššieho správneho súdu sa navrhuje, aby k zriadeniu najvyššieho správneho súdu došlo ku dňu účinnosti zákona, pričom reálne začne svoju činnosť vykonávať až v druhej polovici roka 2021. Vytvorí sa tak priestor pre vykonanie všetkých úkonov potrebných pre zabezpečenie riadneho fungovania tohto súdu, a to v prvom rade pre obsadenie najvyššieho správneho súdu sudcami a pre ustanovenie jeho vedenia. Zjednodušene povedané, právna úprava predpokladá, že najprv sa vykoná personálne obsadenie najvyššieho správneho súdu, čo vyžaduje účinnú úpravu týkajúcu sa zriadenia najvyššieho správneho súdu a až po tomto procese začne najvyšší správny súd vykonávať svoju činnosť. To znamená, že najvyšší správny súd nebude vznikať automatických odčlenením správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ale uskutoční sa výber sudcov najvyššieho správneho súdu vrátane previerok jeho sudcov pred súdnou radou. Do času kým začne najvyšší správny súd vykonávať svoju činnosť, budú jeho pôsobnosť vykonávať orgány ustanovené doterajšími predpismi, t.j. Najvyšší súd SR, Ústavný súd SR a disciplinárne senáty.

Spolu s novelizáciou Ústavy SR sa do riadneho medzirezortného pripomienkovania predkladajú aj súvisiace vykonávacie zákony. Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2021, pričom odložená účinnosť od 1. júla 2021 sa navrhuje v prípade tých zmien a doplnení, ktoré sa týkajú pôsobnosti zriaďovaného najvyššieho správneho súdu. 

Legislatívny proces môžete sledovať TU (VSTUP DO SLOV – LEX)

Legislatívny proces s zmenám ďalších 28 zákonov sledujte TU (VSTUP DO SLOV - LEX)

Zdroj: Tlačová správa MS SR
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 490
PoUtStŠtPiSoNe
: