Malá novela Občianskeho súdneho poriadku

Ešte v januári 2013 sme vás na stránkach portálu najprávo.sk informovali o drobnej zmene, ktorú navrhli zapracovať do Občianskeho súdneho poriadku poslanci Vladimír Faič a Anton Martvoň. Zmena mala spočívať v tom, že vo veciach, v ktorých má oprávnenie prokurátor vstúpiť do začatého súdneho konania (§ 35 ods. 2 OSP), malo byť zakotvené s účinnosťou od 1. mája 2013 pre prokurátorov aj právo nazerať do súdnych registrov a súdnych spisov. Poslanci Faič a Martvoň boli toho názoru, že takáto zmena prispeje k zvýšeniu efektívnosti činnosti prokuratúry v netrestnej oblasti a zabezpečeniu účinnejšej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu a taktiež zvýši dôveru v prokuratúru Slovenskej republiky.

Ústavnoprávny výbor, ktorému v súčasnosti predsedá Róbert Madej (SMER – SD), však tento návrh skorigoval a do procesného kódexu navrhol zapracovať ďalšie zmeny. Definitívna podoba novely môže byť ešte korigovaná pozmeňujúcimi či doplňujúcimi návrhmi poslancov.

Posilnenie postavenia prokuratúry v civilnom procese

Prokurátor môže vstúpiť do začatého civilného konania aj vo veciach, v ktorých ako jeden z účastníkov konania vystupuje štát, štátny podnik, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec alebo vyšší územný celok. Ústavnoprávny výbor navrhuje možnosť vstupu prokurátora aj do konaní v ktorých ako jeden z účastníkov konania vystupuje právnická osoba s majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku.

Vo veciach v ktorých môže prokurátor vstúpiť do začatého konania bude mať prokurátor právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ako aj právo na informácie zo súdnych registrov. Podrobnosti o poskytovaní informácií zo súdneho registra ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Regulácia šikanóznych hromadných podaní

Ústavnoprávny výbor navrhol zakomponovať do Občianskeho súdneho poriadku aj právnu úpravu tzv. hromadných podaní. Navrhovaná nová úprava reaguje na skúsenosti z aplikačnej praxe a pretrvávajúcu potrebu úpravy osobitného režimu hromadného podania, a to za situácie, keď niektorí účastníci konania na súdy podávajú tisíce podaní adresovaných často aj súdom odlišným od súdu, na ktorý svoje hromadné podanie doručia. Na tento účel sa neraz využívajú elektronické prostriedky, pričom z konania osôb je niekedy indikovaný až šikanózny výkon práva na súdnu ochranu.

V tomto kontexte a v záujme dôsledného naplnenia zmyslu a cieľa Občianskeho súdneho poriadku v kontexte s verejným záujmom na stabilizovanom výkone súdnictva sa navrhuje vymedziť osobitný procesný režim spracovania hromadného podania, ktoré tvorí najmenej 10 podaní doručených jednému súdu, jedným účastníkom a v jeden deň.

Zákon teda zadefinuje hromadné podanie ako najmenej 10 podaní doručených tomu istému súdu tým istým účastníkom v jeden deň. Ak ide o hromadné podanie, pridelia sa iba podania, ktoré sú tomuto súdu adresované, ostatné podania súd odošle súdu, ktorý účastník určil v podaní; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované. Právne účinky spojené s doručením podania súdu zostávajú zachované výhradne v prípade podania, ktoré je svojím obsahom návrhom na začatie konania. 

Ak je hromadné podanie urobené elektronickými prostriedkami, súd tieto podania odošle elektronickými prostriedkami. V tomto prípade ide o technický úkon súdu, ktorý súd urobí elektronickými prostriedkami, ak je hromadné podanie podané elektronickými prostriedkami. Osobitný procesný režim bude pritom dopadať na všetky podania adresované súdu, ktoré budú spĺňať podmienku hromadného podania a budú doručené súdu odlišnému od toho, ktorý určil v podaní účastník. 

Vzhľadom na predídenie nežiaducemu stavu zapisovania tých istých vecí na rôznych súdoch sa vymedzuje pravidlo, podľa ktorého ak už podania, ktoré sa majú prideliť (zapísať do registra súdu) boli skôr pridelené (zapísané do registra súdu) a nebolo o nich doposiaľ právoplatne rozhodnuté, budú sa tieto považovať rovnopisy už pridelených podaní. Bude úlohou súdu, ktorému bude podanie adresované alebo odoslané iným súdom vylustrovať v súdnom registri pridelené veci a došlé podania priradiť k už existujúcim spisom a prejednávaným veciam.

Zrušenie spoločnosti alebo družstva bez likvidácie a výmaz z obchodného registra

Ústavnoprávny výbor tiež navrhuje zmeny v ustanovení § 200e OSP, pričom tým chce reagovať na problémy, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi v súvislosti so zrušením spoločnosti alebo družstva bez likvidácie a jej výmazom z obchodného registra. Problémy spočívajú v tom, že ak daňový úrad alebo colný úrad vykonáva v spoločnosti procesné úkony, resp. konanie výsledkom ktorého môže byť určenie daňovej povinnosti a v priebehu týchto konaní je súdu podaný návrh na zrušenie spoločnosti podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka, dôjde k jej výmazu bez ohľadu na tieto konania (často na základe podnetu „spriaznenej" osoby, napr. spoločníka, ktorý osvedčí svoj právny záujem). Správne určenie dane alebo overenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a následné vyvodenie právnej zodpovednosti môže byť zmarené. Ak je spoločnosť vymazaná z obchodného registra, môže byť taktiež zmarené vyvodenie zodpovednosti v správnych (daňových) konaniach alebo zamedzené uplatňovanie odporovateľnosti alebo relatívnej neplatnosti právnych úkonov, ktoré môžu mať vplyv na existenciu majetku spoločnosti.

Navrhuje sa preto, aby oprávnená osoba mohla podať návrh na prerušenie konania o zrušenie spoločnosti bez likvidácie, a to aj opakovane, ak existuje niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov (prebieha v spoločnosti alebo družstve daňová kontrola, prebieha voči spoločnosti alebo družstvu určenie dane podľa pomôcok, prebieha voči spoločnosti alebo družstvu vyrubovacie konanie, prebieha konanie podľa osobitného zákona, prebieha konanie podľa piatej časti druhej hlavy OSP alebo prebieha konanie o nároku alebo to navrhne ten, kto osvedčí, že spoločnosť alebo družstvo má voči nemu záväzok). Takouto úpravou sa môže podľa výboru predísť aj konaniam na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v situácii, keď došlo k zmareniu uplatnenia práva odporovať právnym úkonom alebo práva uplatňovať relatívnu neplatnosť právnych úkonov.

Zmena sadzieb súdnych poplatkov

V súvislosti s právnou úpravou tzv. hromadných podaní sa navrhuje zmeniť aj sadzba poplatku za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Kým v súčasnosti sa platil poplatok 0,06 eura za každú stranu rovnopisu elektronického podania, najmenej 6,50 eura pri návrhoch a 1,50 eura za ostatné podania, podľa návrhu by sa táto sadzba mala zmeniť na 0,10 eura za každú stranu, najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami a najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami.

V súvislosti s osobitným režimom hromadných podaní sa navrhuje zaviesť v sadzobníku nová položka, podľa ktorej bude súd vyberať poplatok za spracovanie hromadného podania. Poplatok sa bude predpisovať po prijatí hromadného podania rozhodnutím predsedu súdu a v prípade jeho nezaplatenia bude predmetom vymáhania. Za spracovanie hromadného podania za každé podanie, ktoré tvorí hromadné podanie by sa mal vyrubiť poplatok 1 euro.

Zdroj: Národná rada SR
Ilustračné foto: najprávo.sk