Macejková: Konanie Krutého poškodzuje dobré meno exekútorského stavu

Ústavný súd registruje k dnešnému dňu celkovo až 1 830 sťažností od toho istého sťažovateľa JUDr. Rudolfa Krutého, z ktorých 1 745 uznesením odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí (napr. IV. ÚS 21/2013), podania sťažnosti zjavne neoprávnenou osobou (napr. II. ÚS 87/2013), neprípustnosti sťažnosti (napr. I. ÚS 121/2013), nedostatku právomoci ústavného súdu (napr. III. ÚS 150/2012) a zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (napr. II. ÚS 200/2012). K dnešnému dňu ústavný súd o zvyšných 85 sťažnostiach zatiaľ nerozhodol.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý sa hromadnými sťažnosťami opakovane obracia na ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a napáda nimi uznesenia rôznych okresných súdov, ktorými ex offo rozhodli o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti, ako aj postup týchto súdov, ktorý viedol k vydaniu týchto uznesení. Dôvodom rozhodnutí všeobecných súdov o vylúčení súdneho exekútora bola skutočnosť, že bezprostredne pred začatím výkonu činnosti súdneho exekútora bol zamestnancom spoločnosti P., s. r. o., ktorá bola v predmetných exekučných konaniach oprávnenou stranou.

K otázke nezlučiteľnosti činnosti (funkcie) súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého s pracovným pomerom vyplývajúcej z § 4 Exekučného poriadku pritom ústavný súd zaujal stanovisko už v náleze sp. zn. III. ÚS 322/2010 z 13. apríla 2011 vo veci, v ktorej bola sťažovateľom fyzická osoba. Ústavný súd v označenom náleze dospel k záveru, že skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach vo vzťahu k súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému konštatoval, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým ho súd vylúčil z vykonávania exekúcie pre jeho pomer k účastníkom konania (oprávnenému) v zmysle ustanovenia § 30 Exekučného poriadku. V tomto prípade je súdny exekútor objektom rozhodovania o vylúčení a sám ako súčasť súdnej moci nie je účastníkom exekučného konania a nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného) (napr. I. ÚS 491/2011, II. ÚS 592/2011, III. ÚS 138/2012, IV. ÚS 529/2012).

Sťažovateľ sa na ústavný súd opakovane obracia v skutkovo a právne identických veciach, pričom v nich namieta len iné rozhodnutia všeobecných súdov. Vzhľadom na celkový počet jeho hromadne podávaných sťažností, ktoré ústavný súd odmietol, musí byť sťažovateľovi právny názor ústavného súdu na danú problematiku dobre známy.

V súlade s uvedeným bol sťažovateľ ústavným súdom poučený, že prihliadajúc na zásady efektivity a procesnej hospodárnosti konania, pokiaľ bude aj naďalej podávať takéto typovo zhodné sťažnosti, ktorých nedostatky v splnení zákonom ustanovených procesných podmienok konania v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sú mu známe z rozhodovacej činnosti ústavného súdu týkajúcej sa obdobných vecí, je ústavný súd oprávnený využiť možnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 25 ods. 2 poslednej vety zákona o ústavnom súde a rozhodnutie o odmietnutí sťažnosti neodôvodňovať.

Ani toto poučenie však nezabránilo sťažovateľovi pokračovať v zahlcovaní ústavného súdu podávaním stoviek nových sťažností založených na totožných skutkových okolnostiach a právnej argumentácii.

Sťažovateľ ako súdny exekútor je predstaviteľom štátnej moci a verejným činiteľom. Je povinný rešpektovať právoplatné rozhodnutia ústavného súdu. Sťažovateľ má vysokoškolské právnické vzdelanie, a preto sa predpokladá, že rozumie dôvodom rozhodnutí a poučeniu, ktoré mu bolo zo strany ústavného súdu jednoznačne a vo viacerých rozhodnutiach poskytnuté. Ako bol poučený, jeho právo domáhať sa ochrany základných ľudských práv a slobôd pred Európskym súdom pre ľudské práva nie je viazané na predkladanie ďalších sťažností s totožným obsahom ústavnému súdu.

Zahlcovanie ústavného súdu totožnými hromadnými sťažnosťami, ktorými sa ústavný súd musí zaoberať v uvedených množstvách, predstavuje pre ústavný súd nadmernú záťaž po materiálnej, administratívnej aj personálnej stránke. V konaní súdneho exekútora nemožno vidieť žiadnu snahu o účelnú a skutočnú ochranu jeho základných práv. Vyvstáva preto otázka, čo je skutočným motívom jeho konania.

Opísané konanie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého poškodzuje dobré meno exekútorského stavu a je možné považovať ho za konanie v rozpore s Etickým kódexom súdneho exekútora, ktorý bol schválený Konferenciou súdnych exekútorov 11. apríla 2008.

Sťažnosti JUDr. Rudolfa Krutého sa javia ako výlučne účelové, ktoré pre sťažovateľa nemôžu mať žiadny význam z pohľadu ochrany jeho základných práv. V kontexte uvedených skutočností možno postup JUDr. Rudolfa Krutého voči ústavnému súdu považovať za formálny a šikanózny výkon práv, t. j. aj za zneužitie práva podať individuálnu ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a potrebu zabezpečiť efektívne fungovanie a činnosť ústavného súdu predsedníčka ústavného súdu považovala za nevyhnutné listom z 18. februára 2013 informovať o tomto konaní súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorý svojím správaním narúša dôstojnosť svojej funkcie a dosahuje už intenzitu a závažnosť úmyselného porušenia § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, ministra spravodlivosti Slovenskej republiky JUDr. Tomáša Boreca a prezidenta Slovenskej komory exekútorov a požiadať ich, aby sa vzniknutou situáciou zaoberali. K dnešnému dňu nedošlo v tejto veci k žiadnej pozitívnej zmene. 

Zdroj: Stanovisko predsedníčky ÚS SR
Ilustračné foto: najprávo.sk