Kritériá odškodňovania nemajetkovej ujmy za výkon väzby

Občianskoprávne a obchodné kolégium Najvyššieho súdu Českej republiky schválilo na uverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk na svojom zasadnutí dňa 08. februára 2012 rozsudok zo dňa 11. januára 2012, sp. zn. 30 Cdo 2357/2010, ktorým v záujme jednotného rozhodovania súdov Českej republiky naznačil výkladové pravidlá v otázke odškodňovania nemajetkovej ujmy za výkon väzby, ktorá so zreteľom na výsledok trestného konania zakladá nárok na odškodnenie.

Vychádzal z toho, že súdy v Českej republike nie sú vo výške odškodnenia viazané žiadnymi pravidlami a ani pevnými čiastkami a že je len na úvahe súdu, aby v každom jednotlivom prípade pri posúdení jeho individuálnych skutkových okolností určil adekvátnu výšku odškodnenia takto vzniknutej nemajetkovej ujmy.

Čo sa týka relevantných kritérií, vychádzal z rozhodovania Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý prihliada k povahe trestnej veci, k celkovej dĺžke obmedzenia osobnej slobody a k následkom v osobnej sfére poškodenej osoby. Ohľadom kritéria celkovej dĺžky obmedzenia osobnej slobody (trvania väzby) vychádza Najvyšší súd z toho, že časové okolnosti väzby sú objektívne vyjadriteľným kritériom pre posúdenie celkovej výšky odškodnenia.

Pre účely odôvodnenia výšky poskytnutého odškodnenia je zjavné vhodné, podobne ako vo väčšine európskych štátov, vychádzať zo sadzby stanovenej za jeden deň výkonu väzby. Judikatúra Európskeho súdu však neposkytuje žiadne pevné vodítko a ani referenčný rámec čo do výšky peňažného odškodnenia. Najvyšší súd preto, vychádzajúc z úrovne odškodnenia jednotlivých európskych štátov, ako aj zo životnej úrovne v Českej republike, vyjadril, že adekvátnym odškodnením je čiastka vo rozmedzí od 500 Kč až do 1500 Kč (20 € až 60 €) za jeden deň trvania väzby, pričom v tomto rámci súd premietne iné okolnosti svojho posudzovania. K tomuto rozmedziu je však treba pristupovať len ako k orientačnému s tým, že podlieha len úvahe súdu v konkrétnom prípade, k akej čiastke dospeje. Najvyšší súd ju na tomto mieste uviedol len z dôvodov zabránenia extrémnemu poskytovaniu úplne zjavne neodôvodnene neprimerane nízkych či naopak úplne zjavne neprimerane vysokých odškodnení.

V konkrétnom prípade je treba posúdiť, ako závažne pôsobí držanie poškodenej osoby vo väzbe z hľadiska plynutia času. neoprávnená väzba môže totiž pôsobiť inak bezprostredne po jej uvalení (kedy u zadržanej osoby dochádza k prvotnému šoku zo zatknutia; jedná sa spravidla o najintenzívnejšie pociťované obdobie, kedy sú náhle narušené takmer všetky zložky každodenného života) a inak pri jej dlhšom trvaní. Trvanie väzby len počas niekoľkých dní môže pôsobiť rovnako intenzívne ako väzba trvajúca niekoľko týždňov.

Z tohto dôvodu má Najvyšší súd za to, že prvé dni väzby by mali byť odškodňované vyššou čiastkou než prípadné ďalšie dni. S tým súvisí aj to, že aj keď je väzba obmedzená len na niekoľko dní, môže ujma takto vzniknutá (napríklad dovtedy bezúhonnej osobe) byť mnohom intenzívnejšia, než v inom prípade väzba trvajúca niekoľko týždňov či mesiacov (napríklad osobe v iných prípadoch trestným odsúdením kvalifikovanej ako recidivujúca); aj to je však závislé od okolností konkrétneho prípadu. Pri hodnotení následkov neoprávneného držania vo väzbe v osobnej sfére poškodenej osoby je treba vychádzať z toho, že samotné držanie vo väzbe má z povahy veci negatívne dopady do slobody pohybu či do práva na súkromie a že v tomto ohľade výkon väzby sám o sebe pôsobí ujmu na základných právach, slobodách a dôstojnosti dotknutej osoby. Ďalej spôsobuje stres, neistotu, úzkosť a podobne.

Naviac je treba prihliadnuť k ďalším individuálnym okolnostiam jednotlivého prípadu, akými môžu byť životné podmienky vo väzobnej väznici, možnosť kontaktu poškodenej osoby s rodinnými príslušníkmi a s okolím, s tým súvisiace porušenie práva na rodinný život atď. Prípadne je treba sa zaoberať tiež dopadom uvalenia väzby do profesného života jedinca, do jeho spoločenskej povesti a cti. V tomto ohľade môže byť prípadne relevantnou aj skutočnosť, že informácia o zatknutí a vzatí do väzby bola rozširovaná a za akých okolností bola rozširovaná. Samostatným a odlišným nárokom zostáva prípadná ujma na zdraví spôsobená protiprávnou väzbou. Dôvodnosť takto vzneseného nároku a výšky odškodnenia by mala byť posudzovaná podľa všeobecných občianskoprávnych predpisov vzťahujúcich sa na náhradu škody na zdraví.

Najvyšší súd zároveň vyjadril, že požiadavka na ospravedlnenie ako satisfakčný prostriedok zahrňujúci vyjadrenie záujmu poškodeného na prejav jemu ústretovej vôle štátu uznať chybu nie je ani konštatovaním porušenia práva a ani náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch a ak si poškodený uplatní nárok na jej poskytnutie, je na individuálnom posúdení, či je okrem ospravedlnenia na naplnenie primeranosti satisfakcie potrebné tiež napríklad konštatovať porušenie práva, alebo poskytnúť okrem neho aj zadosťučinenie v peniazoch.

Zdroj: www.nsoud.cz
Ilustračné foto: www.minv.sk