Komparácia trestného činu lúpeže a trestného činu krádeže

Trestný čin lúpeže

Trestný čin lúpeže (§ 188 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) je zakotvený v 1. dieli druhej hlavy osobitnej časti Trestného zákona s názvom Trestné činy proti slobode. Toto ustanovenie slúži na jednej strane na ochranu majetku a na ochranu osobnej slobody na strane druhej.

Trestný čin lúpeže pozostáva zo 4 skutkových podstát, konkrétne jednej základnej a troch kvalifikovaných, ktoré sú súhrnom jeho obligatórnych znakov. Lúpež patrí medzi násilné trestné činy, keďže objektívna stránka tohto ustanovenia ako znak obligatórny vyžaduje použitie násilia alebo hrozby bezprostredného násilia, v úmysle zmocniť sa veci cudzej vo vzťahu k páchateľovi. Na základe uvedeného je trestný čin lúpeže dokonaný bez ohľadu na to, či sa páchateľ veci naozaj aj zmocnil.

Lúpež rovnako ako aj krádež sú úmyselné trestné činy, preto nie je možné ich spáchanie z nedbanlivosti. Subjekty sú pri oboch trestných činoch zhodné – všeobecné. Kvalifikované skutkové podstaty sú tvorené znakmi základnej skutkovej podstaty, ale aj obzvlášť priťažujúcimi okolnosťami, ktorých následkom je vyššia trestná sadzba. Takouto obzvlášť priťažujúcou okolnosťou v prípade trestného činu lúpeže je aj spôsobenie smrti. Smrť je v zmysle druhého dielu 5. hlavy všeobecnej časti Trestného zákona osobitným kvalifikačným pojmom. V prípade, ak páchateľ pri lúpeži spôsobil svojim konaním smrť inej osoby, potom takýto skutok možno kvalifikovať ako trestný čin lúpeže iba vtedy, ak páchateľ smrť nezavinil úmyselne, v opačnom prípade by išlo o trestný čin vraždy (§ 145 Trestného zákona) alebo trestný čin úkladnej vraždy (§ 144 Trestného zákona).

Príklad trestného činu lúpeže

15. júna o 16. hodine vošli dvaja maskovaní muži do zlatníctva v okresnom meste so zbraňami v ruke, kde pod hrozbou ich použitia prikázali zamestnankyni, aby im vydala hotovosť a zlaté šperky. Zo zlatníctva si odniesli hotovosť a rôzne druhy zlatých šperkov v celkovej hodnote 2 tisíc eur.

Počet odsúdených osôb, počet uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody a počet obžalovaných osôb za trestný čin lúpeže podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005: [1]

Počet odsúdených osôb, počet uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody a počet obžalovaných osôb za trestný čin lúpeže podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. účinného od 1.1.2006: [2]

Trestný čin krádeže

Trestný čin krádeže (§ 212) je obsiahnutý v osobitnej časti Trestného zákona v 4. hlave medzi trestnými činmi proti majetku. Krádež je typický majetkový trestný čin, takže jeho objektom je ochrana vlastníckeho práva.

Trestný čin krádeže tvoria na rozdiel od trestného činu lúpeže až 2 základné skutkové podstaty, ktoré sú vzájomne v pomere špeciality, čím je vylúčený ich jednočinný súbeh. Jeho 3 kvalifikované skutkové podstaty nadväzujú na základné skutkové podstaty.

Trestný čin krádeže spácha ten, kto si úmyselne prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a zároveň spôsobí aspoň malú škodu. Malá škoda je v zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona škoda prevyšujúca sumu 266 €. V prípade nižšej škody ako 266 € by nešlo o trestný čin, ale o priestupok proti majetku v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V prípade krádeže je, na rozdiel od lúpeže, škoda obligatórnym znakom prvej základnej skutkovej podstaty (§ 212 ods. 1 Trestného zákona), pri lúpeži škoda neabsentovala len v kvalifikovaných skutkových podstatách.

Druhá základná skutková podstata trestného činu krádeže taxatívne vymenúva prípady, kedy pôjde o trestný čin krádeže, ak si páchateľ prisvojí cudziu vec zmocnením sa jej bez ohľadu na výšku škody. Ide o prípady, ak páchateľ takýto čin spácha vlámaním; spácha takýto čin na veci, ktorú má iný na sebe alebo aj pri sebe; spácha čin na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu (voda, elektrina a pod.); bol už za obdobný čin v predchádzajúcich 12 postihnutý (najmä postihnutý za priestupok proti majetku); ak sa pokúsil bezprostredne po čine uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia; tiež, ak ide o vec z úrody z pozemku, ktorá patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu (na účely zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov sa poľnohospodárskou pôdou rozumie produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty), drevo z pozemku patriaci do lesného pôdneho fondu (to, ktoré pozemky sú lesnými pozemkami ustanovuje zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov v § 3 ods. 1), ryba z rybníka.

V prípade, ak páchateľ použije násilie či hrozbu bezprostredného násilia po tom, čo sa veci zmocnil pôjde o krádež. O lúpež ide v takom prípade, keď páchateľ používa násilie či hrozbu bezprostredného násilia s úmyslom cudzej veci sa zmocniť.

Súbeh trestného činu lúpeže a trestného činu krádeže nie je vylúčený.

Príklad súbehu trestného činu lúpeže s trestným činom krádeže

38-ročný Štefan H. pred vchodom do bytového domu odcudzil peňaženku 51-ročného Karola D. z vonkajšieho vrecka vetrovky s hotovosťou 34 €. Následne ho sledoval 50 metrov a na slabo osvetlenom mieste ho fyzicky napadol a zvalil na zem a z vrecka nohavíc mu odcudzil mobilný telefón v hodnote 230 €, pričom žiadne zranenia neutrpel.

Príklad trestného činu krádeže

30- ročný Jozef T. si počas zimných decembrových dní odnášal bez povolenia z neďalekého lesa kusy dreva za účelom kúrenia. Spôsobil tak škodu vo výške 250 €.

Počet odsúdených osôb, počet uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody a počet obžalovaných osôb za trestný čin krádeže podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005: [3] 

Počet odsúdených osôb, počet uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody a počet obžalovaných osôb za trestný čin krádeže podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. účinného od 1.1.2006: [4] 

Marek Čičmanec
študent Fakulty práva Janka Jesenského VŠS

Príspevok autorskej súťaže Právnické eso

Vysvetlivky:

[1] Podľa štatistík Generálnej prokuratúry SR: http://www.genpro.gov.sk/statistiky-12c1.html

[2] Podľa štatistík Generálnej prokuratúry SR: http://www.genpro.gov.sk/statistiky-12c1.html

[3] Podľa štatistík Generálnej prokuratúry SR: http://www.genpro.gov.sk/statistiky-12c1.html

[4] Podľa štatistík Generálnej prokuratúry SR: http://www.genpro.gov.sk/statistiky-12c1.html

Použitá literatúra:

ČEČOT, V. a kol. Trestné právo I. Trestné právo hmotné Všeobecná časť. Sládkovičovo: Vysoká škola Višegrádu, 2009. 396 s. ISBN 978-80-89267-22-4.

IVOR, J. a kol.Trestné právo hmotné: Osobitná časť. Bratislava: Iura Edition, 2006. 608 s. ISBN 80-8078-099-4.

MENCEROVÁ, I. A kol. Repetitórium z trestného práva hmotného.Bratislava: Právnická fakulta UK, 2010. 163 s. ISBN 978-80-7160-287-3.