Sobota, 13. apríl 2024 | meniny má Aleš , zajtra Justína
Deň nespravodlivo stíhaných
Predplatné
Sobota, 13. apríl 2024 | meniny má Aleš , zajtra Justína
Deň nespravodlivo stíhaných
TlačPoštaZväčšiZmenši

Je to Žid, preto je zaujatý, tvrdil advokát o znalcovi

najpravo.sk • 19.1. 2012, 12:09

Možno ste postrehli, že posledné dni žijú médiá v Čechách aférou týkajúcou sa advokáta, ktorý v trestnom konaní na súde v Moste (Česká republika) v rámci obhajoby svojej klientky stíhanej za prejavy neonacizmu vzniesol v konaní námietku zaujatosti súdneho znalca, ktorú okrem iného odôvodnil židovským pôvodom súdneho znalca.

Proti postupu advokáta protestovala Rada advokátov, niektorí podali aj podnet na začatie vyšetrovania nezávislým kontrolným orgánom Českej advokátskej komory – kontrolnou radou.

Česká advokátska komora prehlásila, že sa ako samosprávna stavovská organizácia všetkých advokátov ostro vyslovuje proti všetkým prejavom národnostnej, rasovej, náboženskej a inej neznášanlivosti. Bola prvou profesijnou organizáciou, ktorá sa verejne ospravedlnila za dobové postoje a postupy vtedajšej samosprávy a niektorých jednotlivých advokátov proti židovským kolegom v rokoch 1938 – 1945.

Postavenie advokáta nie je jednoduché, uvádza vo svojom stanovisku JUDr. Ladislav Krym, tajomník Českej advokátskej komory. Advokácia zabezpečuje zo zákona ústavné právo na obhajobu všetkým, proti ktorým je vedené trestné stíhanie, bez ohľadu na to, akého závažného zločinu sa dopustili. Obhajoba však neznamená, že by sa advokát mal stotožniť so svojim klientom alebo dokonca schvaľovať spáchanie trestného činu. Zo zákona je síce viazaný pokynmi svojho klienta, a to aj v procesných otázkach, avšak tieto pokyny nie je povinný rešpektovať, pokiaľ sú v rozpore so zákonom alebo stavovskými predpismi.

V súčasnosti je na príslušných kontrolných a kárnych orgánoch Českej advokátskej komory, aby posúdili konkrétne okolnosti celej kauzy, a pokiaľ zistia porušenie zákona, vyvodili patričné dôsledky.

Kde sú morálne hranice ochrany záujmov klienta?

Podľa slovenského zákona o advokácii (zákon č. 586/2003 Z. z.), obdobne ako v Čechách, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné.

Predmetná aféra rozdelila verejnosť v zásade na dve skupiny. Prvá odsudzuje advokáta a považuje jeho vyjadrenia za prejavy náboženskej neznášanlivosti a druhá s konaním advokáta súhlasí, nakoľko ak ide o obžalobu z trestného činu neonacizmu a rodina resp. blízke osoby súdneho znalca boli postihnuté krutosťami nacizmu počas druhej svetovej vojny, reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že znalec disponuje k veci určitým vzťahom.

Václav Vlk v článku Advokát nehovoří za sebe, ale za svého klienta uverejnenom v Lidových novinách dňa 17. januára 2012 okrem iného uviedol, že „Obhájce může a musí přednášet jakékoliv relevantní argumenty, byť jsou nepříjemné a mohou se jevit neslušné. Tak jako například v kauze pedofilních dětí může obhájce namítat, že znalec měl či má dítě, které bylo pedofilem zneužito, může bez okolků obhájce namítat, že znalec je Žid, pokud má posuzovat otázku týkající se rasového postavení zrovna v takto citlivé situaci. Rozhodně, byť argument se mně osobně jeví jako skutečně „více než silná káva", nejedná se o argument, se kterým by se soud neměl vypořádat. Proč se stává terčem dehonestací advokát, je mi naprostou záhadou. Je pravda, že otázka nacismu je v podmínkách Evropy velmi ožehavá. To však neznamená, že by neexistovala, jako neznamená, že by neexistoval oprávněně negativní vztah Židů k nacismu a fašismu. Demokratický stát, tak jak jej chápeme my, se odlišuje od nedemokratického státu tím, že zajišťuje práva na obhajobu, byť tato obhajoba je zrůdná. Jde o princip obhajoby a o základní kameny našeho právního řádu. Obhajoba je obhajobou, pokud projevuje svobodně své názory, a není obhajobou, pokud musí při své obhajobě dávat pozor na to, zdali neříká věci, které jsou nepopulární a které třeba nesdílí 99,99 procenta společnosti. Obhajoba totiž není obžalobou a je jenom na soudu, aby se s ní vypořádal."

„Zničí-li vám rodinu v koncentráku, těžko můžete soudit nacistické trestné činy," povedal poradca českého prezidenta, právnik Pavel Hasenkopf v rozhovore pre www.lidovky.sk dňa 10. januára 2012.

Zdroj: www.cak.cz 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2125

Nový príspevok

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: