Dôchodkový vek sa bude zvyšovať najskôr v roku 2016

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR reagovalo na článok denníka Hospodárske noviny, kde dňa 18.4.2012 v článku pod názvom Slováci budú chodiť do penzie neskôr autor článku píše: „Aj keď to SMER-SD pred voľbami odmietal, teraz už otvorene hovorí o predĺžení penzijného veku."

Ministerstvo, pod vedením ministra Jána Richtera zdôraznilo, že SMER-SD aj pred voľbami deklaroval postoj nezvyšovať vek odchodu do dôchodku počas tohto volebného obdobia na základe viacerých reálnych argumentov.

SMER-SD vždy považoval za neprípustný variant jednorazového, tzn. skokového zvýšenia veku odchodu do dôchodku, ktorý rezonoval v diskusii o reforme dôchodkového systému na Slovensku, uvádza sa v stanovisku. Dôvodom neprípustnosti takého riešenia je najmä nízky vek dožitia občanov na Slovensku a ďalšie faktory, ako miera nezamestnanosti občanov v preddochôdkovom veku, ich zdravotný stav, atď.

Stredná dĺžka života pre vekovú kategóriu 62 rokov (t. j. pre vekovú skupinu, ktorá sa zhoduje so zákonom ustanoveným dôchodkovým vekom v súčasnosti) je dôležitým demografickým ukazovateľom z dôvodu, ak sa stredná dĺžka života predmetnej vekovej skupiny bude predlžovať, v praxi to bude znamenať, že ľudia budú poberať dôchodok dlhšie ako ho poberajú v súčasnosti. Pri realizácii tak sociálne citlivého opatrenia, akým je zvyšovanie dôchodkového veku, je nevyhnutné vziať do úvahy aj situáciu na trhu práce pre osoby blízko dôchodkového veku a pomerne prísne podmienky odchodu do predčasného starobného dôchodku. Pri dnešnej, vyše 14 % nezamestnanosti na Slovensku by predlžovanie veku odchodu do dôchodku nevyhnutne zvýšilo nezamestnanosť s priamym dopadom na rozpočet verejnej správy v podobe vyšších výdavkov na sociálne zabezpečenie ďalších nezamestnaných.

Pri samotnom budúcom nastavení parametrov dôchodkového systému je možné, resp. vhodné prihliadať aj na vývoj strednej dĺžky života (tzv. očakávaná doba dožitia) - nemusí však automaticky kopírovať iba túto veličinu a je potrebné preskúmať aj zohľadnenie iných demografických ukazovateľov a sociálnych aspektov. To znamená, že snahou je nájsť také ukazovatele, ktoré majú preukázateľný vplyv na náš dôchodkový systém, nepodliehali by politickým vplyvom a dokázali by fungovať automaticky. Akékoľvek zmeny v dôchodkovom veku musia ísť ruka v ruke so zmenami na trhu práce, aby sme sa vyhli situácií, že ľudia blízko dôchodkového veku sa nebudú môcť uplatniť na trhu práce, a preto uvedenú problematiku vnímame komplexne, dodáva sa v stanovisku ministerstva.

V žiadnom prípade snahou strany SMER-SD nie je, aby dôchodcovia poberali svoje dôchodky kratšie obdobie v porovnaní so súčasnými poberateľmi dôchodkov, práve naopak snahou vedenia ministerstva je, aby do budúcnosti, keď sa ľudia budú dožívať vyššieho veku, ak im to zdravotný stav a situácia na trhu práce umožní, pracovali dlhšie a následne poberali dôchodok približne rovnako dlho ako súčasní poberatelia dôchodkov. Z uvedeného dôvodu sa ministerstvo nazdáva, že je vhodné zvoliť pomalšie tempo zvyšovania dôchodkového veku s dlhším prechodným obdobím a samozrejme by pred výberom riešenia malo dôjsť k širšej odbornej diskusii. Preto aj minister práce Ján Richter pripustil časový horizont realizácie zvyšovania veku odchodu do dôchodku najskôr v roku 2016.

Autor: Michal Stuška, riaditeľ tlačového odboru MPSVaR SR
Ilustračné foto: stock.xchng