Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci Brüstle v Greenpeace zakázal patentovanie vynálezov využívajúcich embryonálne kmeňové bunky. Vedci sa obávajú, že verdikt vyženie z Európy dôležitú oblasť výskumu.
Včerajšie rozhodnutie je vyvrcholenie sporu medzi profesorom Brüestlom a Greenpeace, ktorý napadol Brüestlov patent týkajúci sa metódy izolovania neuronálnych prekurzorov z embryonálnych buniek za účelom liečby neurologických ochorení. Podstatou argumentu Greenpeace bolo: „Keďže bunky pochádzajú z embryí, ktoré sú následne zničené, udelenie patentu spôsobí ich zneužívanie a to je v rozpore s verejným poriadkom." Nemecký federálny patentový súd vyniesol rozsudok v prospech Greenpeace a vyhlásil patent za neplatný. Brüstle sa odvolal na Nemecký federálny súd, ktorý spochybnil rozhodnutie Patentového súdu a obrátil sa na Súdny dvor EÚ s otázkou, ako interpretovať smernicu o právnej ochrane biotechnologických vynálezov.
Súd skúmal, či pod zákaz využívania ľudských embryí na priemyselné alebo obchodné účely (článok 6(2)(c) smernice) spadá aj využitie na vedecké účely. Udelenie patentu podľa súdu implikuje jeho komerčné a priemyselné využitie, preto vedecký výskum zahŕňajúci využívanie ľudských embryí nemôže žiadať o ochranu patentového práva. Vylúčenie sa netýka tých terapeutických alebo diagnostických metód uplatňovaných na ľudských embryách, ktoré sú užitočné pre ne samotné, napríklad týkajúce sa zlepšenia ich šancí na prežitie.
Nemecký federálny súd tiež žiadal interpretáciu pojmu „ľudské embryo", ktorý v smernici nie je definovaný. Otázkou bolo, či sa vylúčenie patentovateľnosti týka všetkých štádií ľudského embrya alebo musia byť splnené iné podmienky, ako napríklad dosiahnutie určitého stupňa vývoja. Súd sa odmietol zaoberať lekárskymi a etickými aspektmi a venoval sa právnej interpretácii smernice, kde vyslovil, že z jej cieľa a kontextu vyplýva širšie chápanie pojmu „ľudské embryo," ktoré zahŕňa kmeňové bunky schopné začať proces premeny v ľudskú bytosť. Pri vylúčení z patentovateľnosti súd vychádza z predpokladu, že získanie kmeňových buniek z embrya znamená jeho zničenie.
Brüestlovi právnici považujú rozhodnutie za nezlučiteľné s poslaním Súdneho dvora EÚ zabezpečovať rovnakú interpretáciu legislatívy EÚ. „Nikomu v Británii či Švédsku by nenapadlo spochybňovať patentovanie týchto techník. Keďže dnešný verdikt je pre členské štáty záväzný, možno napadnúť aj patenty udelené v ostatných európskych krajinách."
Vedecká komunita vyjadrila svoje hlboké znepokojenie už po zverejnení právneho názoru generálneho advokáta Y. Bota. Vedci sa obávajú straty záujmu o financovanie nákladného výskumu kmeňových buniek, lebo prichádzajú o možnosť ochrániť svoje vynálezy. Po rokoch práce a objavoch budú mať osoh len vedci z Ameriky a Ázie. Profesor Brüstle: „Európski výskumníci môžu robiť základný výskum, ktorý je implementovaný inde do lekárskych procedúr, ktoré potom reimportujeme naspäť do Európy. Ako to vysvetlím svojim študentom v laboratóriu?"
Bioetické centrá, kresťanské organizácie a Greenpeace považujú rozsudok za „triumf etiky nad podnikateľskými záujmami."
Katarína Kesselová
študentka Právnickej fakulty
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a
Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity
Zdroje:
Tlačová správa Súdneho dvora Európskej únie číslo 112/11
http://www.eurostemcell.org/story/european-court-bans-stem-cell-patents
Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov