Benátska komisia: Kiska nemôže odmietnuť všetkých kandidátov na sudcov ÚS SR

Funkčné obdobie troch sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Jána Auxta, JUDr. Juraja Horvátha a JUDr. Jána Lubyho uplynie 4. júla 2014. Na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky boli zvolení piati kandidáti na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, a teda nebol zvolený potrebný počet kandidátov. Zvolení boli JUDr. Imrich Volkai, JUDr. Eva Fulcová, JUDr. Jana Baricová, JUDr. Ján Bernát a JUDr. Miroslav Duriš, PhD. Na 35. schôdzi bol zvolený JUDr. Juraj Sopoliga.

Benátska komisia je poradný orgán Rady Európy pre ústavnoprávne záležitosti, najmä právne poradenstvo pre jej členské štáty, ktoré majú záujem uviesť svoje legislatívne a inštitucionálne štruktúry do súladu s európskymi štandardami v oblasti demokracie, ľudských práv a právneho štátu. Benátska komisia tiež prispieva k rozširovaniu a konsolidácii ústavného dedičstva a zastáva jedinečnú úlohu pri urovnávané konfliktov. Má 60 štátov, z toho 47 členov Rady Európy.

Zatiaľ vypracovala viac ako 500 stanovísk pre viac ako 50 štátov a 80 štúdií. Usporiadala viac ako 250 seminárov a konferencií v spolupráci s desiatkami ústavných súdov a univerzít. Európsky súd pre ľudské práva sa vo svojich rozsudkoch od roku 2002 viac ako 50 krát odvolal na stanoviska Benátskej komisie.

Benátska komisia vypracovala ešte 13. júna 2014 stanovisko k procesu vymenovania sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky v čase výmeny prezidenta, ktoré zverejnil sa svojom webe aj Ústavný súd SR.

Podľa čl. 134 ods. 2 ústavy národná rada „navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu, ktorých má vymenovať prezident Slovenskej republiky“.

Skutočnosť, že funkčné obdobie prezidenta Ivana Gašparoviča uplynulo pred obdobím, na ktoré je volená národná rada, nemá žiaden vplyv na legitimitu rozhodnutí parlamentu, ktorý bol demokraticky zvolený v inom čase ako prezident, uvádza vo vyjadrení Benátska komisia.

„V ústave neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré oprávňuje na odmietnutie návrhu. Jediným špecifikom v danej situácii je skutočnosť, že národná rada nevedela, ktorej fyzickej osobe ako prezidentovi bude jej návrh predložený.“ konštatuje ďalej v stanovisku Benátska komisia. Z uvedeného Benátska komisia vyvodzuje, že ani znenie ústavy, ani logika veci týkajúca sa zoznamu kandidátov predložených národnou radou neoprávňujú novozvoleného prezidenta Slovenskej republiky na odmietnutie všetkých navrhnutých kandidátov a na to, aby si od národnej rady vyžiadal nový zoznam kandidátov.

Novozvolený prezident nemôže bez objektívnych dôvodov odvolať z funkcie predsedu ani podpredsedu ústavného súdu

Benátska komisia tiež uviedla, že na základe čl. 102 ústavy má prezident republiky právomoc vymenovať a odvolať predsedu a podpredsedu ústavného súdu. Článok neuvádza žiadne ďalšie kritériá. „Ani ústava, ani zákon z r. 1993 výslovne neustanovujú dĺžku trvania mandátu predsedu a podpredsedu súdu. Z uvedeného je možné vyvodiť, že jeho trvanie zodpovedá dĺžke funkčného obdobia sudcu ústavného súdu.“ zastáva názor Benátska komisia. Podľa nej je potrebné rozlišovať medzi funkciou sudcu a funkciou predsedu a podpredsedu ústavného súdu. Čl. 138 ods. 2 sa zaoberá odvolaním sudcov vo všeobecnosti a nehovorí o odvolaní predsedu alebo podpredsedu ústavného súdu, čo špeciálne upravuje čl. 102. Ak by predseda alebo podpredseda ústavného súdu boli odvolaní z funkcie na základe čl. 102, nestratili by funkciu sudcu ústavného súdu a ostali by vo funkcii sudcu až do vypršania ich ústavného mandátu.

„Špecifické úlohy predsedu a podpredsedu sú administratívne a odlišujú sa od ich rozhodovacej činnosti ako sudcov ústavného súdu. Najdôležitejšou zárukou sudcovskej nezávislosti ústavných súdov sú neodvolateľnosť sudcov a pravidlá proti arbitrárnemu odvolaniu (dôvody odvolania sa vzťahujú len na výnimočné prípady vopred upravené zákonom). Avšak výhradne administratívne funkcie riadne vykonávané sudcami (predsedami súdov) sa priamo nevzťahujú na rozhodovaciu činnosť sudcov, ktorá je v centre sudcovskej nezávislosti. Zároveň však hranica medzi vedením súdu a výkonom sudcovskej činnosti nemusí byť v praxi vždy jasná a môže byť citlivou otázkou, ktorá by sa mohla týkať sudcovskej nezávislosti. Napríklad hrozba odvolania sudcu z funkcie predsedu súdu môže ovplyvniť jeho rozhodovaciu činnosť. Z toho vyplýva, že kritériá odvolania musia byť dané striktnejšie než kritériá vymenovania do funkcie.“

Benátska komisia je toho názoru, že s ústavnými požiadavkami nezávislosti ústavného súdu by bolo nezlučiteľné, ak by bol prezident Slovenskej republiky oprávnený odvolať predsedu a/alebo podpredsedu ústavného súdu kedykoľvek a bez objektívnych dôvodov. Je pravdou, že diskrečná právomoc prezidenta republiky odvolať predsedu a podpredsedu ústavného súdu je širšia ako jeho ústavne upravená a obmedzená právomoc odvolať z funkcie sudcu ústavného súdu (čl. 138 ods. 2). Stále je ale potrebné uviesť objektívne dôvody. Benátska komisia je preto toho názoru, že pokiaľ neexistujú objektívne dôvody, novozvolený prezident nemôže z funkcie odvolať predsedu alebo podpredsedu ústavného súdu.

Kompletné stanovisko Benátskej komisie nájdete TU.

Zdroj: portal.concourt.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk