Andrea Moravčíková: Keď 85 mínus 30 nie je 55

Prinášame vám v plnom znení aktuálne vyjadrenie podpredsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Andrey Moravčíkovej:

Doposiaľ som sa snažila vyjadrovať sa veľmi odborne, len vo vzťahu k odborníkom a vo vnútri systému, keďže to považujem za korektné a pre konanie sudcu, vykonávajúceho momentálne riadiacu funkciu, vo vzťahu k exekutíve za vhodné. Myslím však, že je načase jednoducho, stručne a jednoznačne niektoré veci komunikovať aj navonok.

Dívajúc sa čisto vecne na projekt najvyššieho správneho súdu dochádzam k nasledujúcim záverom:

Základným predpokladom vytvorenia tejto inštitúcie bolo odčlenenie správneho kolégia z Najvyššieho súdu SR. Tak to bolo komunikované navonok v rámci legislatívneho zámeru.

Tomu zodpovedá aj ďalšia úvaha exekutívy, nesmierne dôležitá a pre ďalší chod oboch inštitúcií kľúčová, a to získanie finančných prostriedkov, ktoré pre zriadenie novej inštitúcie ministerstvo spravodlivosti potrebuje. Vychádzajúc z toho, že správne kolégium dá personálny základ najvyššiemu správnemu súdu, rozhodlo sa tieto prostriedky použiť z rozpočtu najvyššieho súdu.

S vytvorením novej inštitúcie teda narážame na dva problémy. Problém finančného krytia a problém hladkého personálneho prechodu.

Zákonodarca vytvoril nový správny súd o počte 30 sudcov, automaticky teda plánuje vziať z rozpočtu najvyššieho súdu prostriedky zodpovedajúce 30 sudcom a ich podporného personálu.

Táto úvaha je logická, legitímna, jej jediný nedostatok spočíva v tom, že takýto prechod ministerstvo spravodlivosti robí automaticky len pre finančné prostriedky. Matematika je jednoduchá. Ak 30 sudcov malo vykonávať túto agendu na najvyššom súde, vezmem mu tieto prostriedky z neho a vytvorím si novú inštitúciu. Hoci reálne tú agendu na najvyššom súde vykonáva v súčasnosti sudcov 22. Prechod sudcov na najvyšší správny súd však automatický nebude. Vstupuje do toho ľudský faktor. Prechod sudcov je podmienený výberovým konaním.

Výsledok je matematicky jednoduchý. V konečnom dôsledku sa môže stať, že najvyššiemu súdu sa vezmú prostriedky na 30 sudcov a zároveň najvyššiemu súdu zostanú sudcovia o počte možno 20 sudcov, ktorí sú špecialisti vysoko zameraní na správne právo, avšak na ich výplaty mať prostriedky nebude, ale bude im ako sudcom zo zákona povinný nájsť uplatnenie v iných agendách.

V súdnictve vo vzťahu k sudcom nefunguje úradnícky model, nedá sa urobiť reorganizácia a znížiť počet sudcov tak, aby zodpovedal ich počet prostriedkom prideleným exekutívou. Ak sa sudca raz sudcom stane, je v zásade za ideálnych podmienok sudcom stále.

Týmto spôsobom sa nesmierne sťaží prístup občana k vysokokvalitnej justícii. Nebudeme sa tváriť, že platí "sudca ako sudca".

Nie je možné dospieť k záveru, že ak niekto vie špičkovo vykonávať na najvyššej inštancii správne súdnictvo, bude vedieť zo dňa na deň špičkovo vykonávať agendu občianskeho, obchodného alebo trestného práva. Je to absurdné a musí to byť zjavné aj laikom.

Je to, ako by sa z nemocnice malo vyčleniť oddelenie vysokošpecializovanej neurochirurgie, pričom neurochirurgovia následne neodídu na novovytvorenú kliniku. Ale zo dňa na deň sa budú musieť začať venovať napríklad zubnému lekárstvu či pôrodníctvu. Ani špičkový neurochirurg nevie zo dňa na deň správne ošetriť chrup a nevie zo dňa na deň pomôcť pri pôrode bez toho, aby neohrozil matku či dieťa.

Bolo by dobré, keby sme sa týmto spôsobom zamysleli aj nad justíciou, pretože vytváraním novej, bez pochýb potrebnej, nevyhnutnej a dôležitej inštitúcie, akou je najvyšší správny súd, zároveň spôsobíme, že najvyšší súd, ktorý má byť výstavnou skriňou v troch kľúčových oblastiach práva, to jest oblasti trestného, občianskeho a obchodného práva, bude musieť relatívne dlhé obdobie bojovať s rekvalifikáciou vlastných sudcov.

Ak budeme musieť poskytnúť sudcom správneho kolégia miesta na civilnom či obchodnom kolégiu, nebudeme môcť tieto miesta obsadiť kvalitnými dlhoročnými odborníkmi z nižších inštancií, ale budeme musieť zabezpečiť, aby vysokošpecializovaní sudcovia inej agendy dostatočne vedeli zastávať funkciu na najvyššom súde aj v tejto novej agende.

Nespochybňujem spôsobilosť dlhoročných správnych sudcov na túto novú agendu prejsť. Upozorňujem len na to, že takýto prechod nebude ľahký a bude mať vplyv na kvalitu rozhodnutí.

Zároveň si dovolím poukázať na to, že automatické prevzatie finančných prostriedkov, ktoré boli pôvodne používané na platy sudcov správneho kolégia, a ich odňatie na najvyšší správny súd, spôsobí, že v konečnom dôsledku nebude zodpovedať počet sudcov najvyššieho súdu počtu sudcov, ktorí na výkon justície vo zvyšných troch agendách nevyhnutne potrebuje. Zároveň však nemôže týchto sudcov jednoducho prepustiť alebo akýmkoľvek iným spôsobom ich počty znížiť. Jednoducho takáto cesta neexistuje.

Pokiaľ teda má Najvyšší súd v súčasnosti prostriedky pre 85 sudcov, Ministerstvo spravodlivosti respektíve financií nám vezme prostriedky na 30 sudcov, zostanú nám prostriedky na 55 sudcov. V súčasnosti je potrebné mať 24 civilných, 15 obchodných a 16 trestných sudcov a s týmito počtami dlhodobo Najvyšší súd počíta a tieto počty nikdy spochybnené neboli. To zodpovedá aj modelu 85 mínus 30.

Pokiaľ však neodídu sudcovia správneho kolégia, musíme zaradiť týchto sudcov do zostávajúcich kolégií (keďže aktuálne nám chýbajú sudcovia, ktorí boli pre vek ku koncu roka odvolaní), stále ich však môže zostať viac ako počet, na ktorý nám zostanú aj finančné prostriedky. Táto situácia je neúnosná. Okrem toho, že nám civilné, obchodné a možno trestné kolégium obsadia sudcovia dokonale špecializovaní na agendu, ktorá patrí inej inštitúcii, nebudeme mať dokonca prostriedky ani na ich mzdy. Na druhej strane, iná inštitúcia bude disponovať prostriedkami na 30 sudcov, pričom je reálne možné, že týchto sudcov nebude vedieť doplniť, obsadiť plánované miesta, že jednoducho táto inštitúcia v predpokladanom počte sudcov pri svojom rozbehu mať nebude.

Zdroj a foto: nsud.sk