Andrea Moravčíková: Čo pomôže justícii viac, ako kreslenie do mapy?

V nedávnom rozhovore pán profesor Mazák veľmi trefne pomenoval kľúčové problémy, ktoré sa spájajú so súčasnými snahami meniť justičný systém Slovenska, teda najmä enormné  prieťahy a nedostatočnú špecializáciu sudcov. Vyslovil tiež, že považuje za najväčšiu prekážku novej súdnej mapy samotné slovo reforma.

Najvyššieho súdu sa zdanlivo navrhované zmeny veľmi nedotknú. Je však prirodzené, že ako vrcholnú inštanciu všeobecného súdnictva nás tento proces zaujíma a máme k nemu čo povedať. S vyslovenými názormi pána profesora v zásade súhlasím, presne identifikuje najväčšie choroby slovenskej justície a dáva opatrný návod kadiaľ sa uberať, dovolím si však upresnenie – podľa mňa prekážkou v realizácii zmien nie je slovo reforma, ale samotný výraz mapa. Ak niekto tvrdí, že mení mapu justície, a potom povie, že vlastne všetko zostane tak, ako to je, len sa to bude inak nazývať (sídla a pobočky alebo pracoviská namiesto samostatných súdov), nevzbudzuje to dôveru.

Pritom komunikačne rozsah a spôsob vykonania zmien v súdnictve mohol byť realizovaný omnoho efektívnejšie a bez toľkých emócií. Úprimne, po roku vlastne vôbec nevieme, aká je skutočná predstava toho, ako táto reforma má vyzerať, ani ako sa má v detailoch realizovať. Viem, politicky to nie je jednoduché, ale to predsa muselo byť zjavné autorom mapy na začiatku. Že to bude boj nielen s tými, ktorých sa zmeny dotknú, ale aj s tými, ktorí majú nový model odobriť politicky, v parlamente.

Ak dnes nová mapa vyzerá totožne ako stará mapa (v geografickom ponímaní), nie je to reforma mapy. V skutočnosti ide o reformu prideľovania vecí, zjavne ide terminologicky o reformu súvisiacu s elektronizáciou justície (ktorou sa najjednoduchšie dá dosiahnuť zabezpečenie špecializácie vo väčších obvodoch), pretože dobrý informačný systém je kľúčom k tomu, aká úspešná bude konečná realizácia tohto megaprojektu. Teda špecializácia a s ňou spojená kauzálna príslušnosť súdov sú oblasti, nad ktorými sa treba zamyslieť a vedieť procesnú právnu úpravu spojiť s vnútorným členením celého novonavrhovaného justičného systému.

Pripomienky Najvyššieho súdu v snahe navrhnúť efektívne riešenia súviseli práve s dotiahnutím prepojenia špecializácie a takéhoto druhu príslušnosti súdov, najmä v obchodných a rodinných veciach. Ak máme prispieť k znovuotvorenej diskusii o zmenách v justícii, musíme však hovoriť znova to, čo už rok otvorene zdôrazňujeme – k zrýchleniu konaní prispeje predovšetkým kvalitná elektronizácia justície a justičných informačných systémov a analytických stredísk, technické vybavenie súdov a predovšetkým dostatočná administratívna opora sudcov, teda podporný odborný personál reprezentovaný kvalitnými úradníkmi a asistentami.

Skúsenosť na Najvyššom súde jednoznačne svedčí o tom, že zvýšenie počtu asistentov sudcov, dnes model jeden sudca a jeden asistent, zvýšili mieru vybavenosti vecí a urýchlili konanie na tejto inštancii. Model najmenej dvoch asistentov pre sudcu Najvyššieho súdu je viac ako žiadúci, porovnateľne v ČR sú dvaja asistenti pre sudcu Najvyššieho súdu považovaní za štandard a niektoré senáty majú aj po troch asistentoch na jedného sudcu. Hoci v témach venovaných reforme justície sa tento bod skoro neobjavuje (zásadne ho však neustále dáva do pozornosti predseda Najvyššieho súdu), je to jeden z najdôležitejších liekov na riešenie zlého stavu vybavenosti vecí.

Boľavých miest v celom súdnom systéme je mnoho, záber zvolený rozsahom celej reformy je podľa mňa taký široký, že napokon dosiahnutý efekt vôbec nebude taký masívny, ako bol ten očakávaný. Veľa energie a času sme už minuli na neustále pripomienkovanie toho, čo o pár dní už nebola pravda, v mnohých z nás nastal efekt rozmelnenia síl – skutočne občas strácam prehľad o tom, čo naozaj treba považovať za prioritu, a na čo už energiou plytvať nebudeme. Mení sa ťažiskové procesné právo aj hmotné právo, prierezovo vo všetkých základných disciplínach. To, že sa to deje naraz, v jednom časovom bode, nesmierne ochudobňuje legislatívny proces o možnosť získať naozaj relevantné postrehy a kvalitné pripomienky od tých, ktorí k tomu majú čo povedať.

Pritom by sa efekt dal dosiahnuť omnoho jednoduchšie, často aj bez potreby legislatívnych zmien. Len dofinancovaním toho, čo je dlhodobo totálne podvyživené. Teda zabezpečením kvalitných ľudí a kvalitnej techniky a informačných systémov v už existujúcom systéme, ktorý si možno vyžiada len minimálne zmeny, na ktoré ani netreba siahodlhé a emotívne politické debaty.

Andrea Moravčíková
podpredsedníčka Najvyššieho súdu SR

Zdroj: nsud.sk (text zverejnený 10.1.2022)
Ilustračné foto: najprávo.sk
Foto: nsud.sk