Názov článku napovedá, že sa v ňom budeme zaoberať pravdepodobne akýmisi obštrukciami niektorých žalobcov v súdnych konaniach. Prečo ale žalobcov? Žalobca by mal mať predsa záujem na čo najrýchlejšom skončení konania. Nie je, práve naopak, žalovaný tým subjektom, ktorý by eventuálne v prípade dôvodne podanej žaloby mohol mať záujem na predlžovaní súdneho konania? Nuž, nie je tomu vždy tak.
Niektorí žalobcovia v súlade s heslom „pohoda, klídek, tabáček“ predlžujú z nepochopiteľných dôvodov alebo svojou lenivosťou súdne konania už na ich začiatku využívajúc zastaralú legislatívu. Dá sa predpokladať, že v rámci kaviarenských debát aj títo žalobcovia nezabudnú poukázať na prehnité, pomalé a skorumpované súdy... Svojim prístupom však sami blokujú personálny aparát súdov na vykonávanie zbytočných a nehospodárnych úkonov, vytvárajú náklady štátu v státisícoch eur a možno aj pre ich správanie sa ten váš spor dostane na rad oveľa neskôr.
Zatiaľ hovoríme v hádankách. Poďme sa teda pozrieť na podstatu problému. Do redakcie portálu najprávo.sk sme dostali podnet na legislatívnu zmenu z justičného prostredia, ktorý koluje v odbornej verejnosti za účelom širšej diskusie.
Výzva súdu je pre nich zdrapom papiera
Ako sa uvádza v úvode podnetu, pri niektorých žalobcoch je badateľné nedodržiavanie lehôt na zaplatenie súdnych poplatkov. Ide predovšetkým o väčšie spoločnosti, ktoré si uplatňujú tisícky nárokov za neuhradené služby alebo úvery. Právna úprava stanovuje, že pokiaľ žalobca súdny poplatok nezaplatí sám z vlastnej iniciatívy súčasne s podaním žaloby, je súd povinný žalobcu ako poplatníka vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, pričom na zaplatenie tohto súdneho poplatku súd určí lehotu, ktorá je spravidla desaťdňová a plynie od doručenia výzvy.
Ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie obligatórne zastaví podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona.
Nepochopiteľne ústretová legislatíva
Podľa § 10 ods. 3 prvej vety citovaného zákona prvostupňový súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania.
Prax ukazuje, že spomínaní žalobcovia si neplnia dobrovoľne poplatkovú povinnosť a nedodržujú ani dodatočnú lehotu určenú súdom na zaplatenie súdneho poplatku. Súdne poplatky platia až po tom, ako súd konanie zastaví, teda až doručení uznesení o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku. V zásade nekonajú in fraudem legis, keďže im zákon o súdnych poplatkoch umožňuje účinné zaplatenie poplatku ešte aj v odvolacej lehote proti uzneseniu o zastavení konania.
Týmto ich prístupom však dochádza k:
- neefektívnemu zaťažovaniu admistratívneho aparátu súdu - potreba vypracovávania a doručovania výziev na zaplatenie súdneho poplatku, následne potreba vypracovávania a doručovania uznesení o zastavení konania a v každom jednom spore potreba vypracovávania a doručovania uznesení o zrušení uznesenia o zastavení konania podľa § 10 ods. 3 zákona. Je potrebné uviesť, že nejde len o vypracovanie pomerne obsahovo jednoduchých uznesení, ale ide o množstvo úkonov, ktoré sú súdy povinné vykonať v súvislosti so zastavením konania v elektronickej podobe (elektronický súdny spis).
- navyšovaniu nákladov spojených s konaním - okrem spotrebného materiálu sú to v sumáre nemalé poštovné náklady.
- predlžovaniu súdneho konania - vyššie uvedeným konaním dochádza k predlžovaniu súdneho konania z viny žalobcu, čo sa nepochybne odráža aj v štatistických ukazovateľoch dĺžky súdneho konania. Inak povedané, akokoľvek sa súd snaží konať rýchlo, takýmto nevhodným postupom žalobcu dochádza k predlžovaniu konania už v čase jeho začatia, nehovoriac o nemalom vplyve na ostatné konania.
Čo súd musí urobiť v prípade nezaplatenia súdneho poplatku
Naznačený problém môže nezainteresovanej osobe zo súkromnej sféry pripadať ako banálny problém administratívneho charakteru. Len pre názornosť sme vypracovali približný sumár úkonov, ktoré musia pri danej situácii v každom jednom spore a v každom jednom senáte okresného súdu urobiť asistenti senátu, súdni tajomníci, vyšší súdni úradníci a sudcovia. Vyťaží sa teda každý, nepochybne na úkor ostatných súdnych konaní.
1. Nahodenie súdneho poplatku do počítačovej aplikácie za účelom vygenerovania zúčtovacích údajov ako aj do elektronického súdneho spisu
2. Vypracovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku
3. Vloženie výzvy do počítačovej aplikácie a do elektronického súdneho spisu
4. Doručenie výzvy
5. Plynutie lehoty na zaplatenie poplatku
6. Kontrola úhrady súdneho poplatku
7. Vypracovanie uznesenia o zastavení konania (toto uznesenie musí vydať sudca)
8. Vloženie uznesenia do počítačovej aplikácie a elektronického súdneho spisu
9. Poznačenie vo výkazníctve (pre účely štatistického zisťovania sa musí celá vec v elektronickej a papierovej podobe skončiť)
10. Doručenie uznesenia o zastavení konania
11. Plynutie odvolacej lehoty
12. Kontrola úhrady súdneho poplatku v odvolacej lehote
13. Vypracovanie uznesenia o zrušení uznesenia o zastavení konania
14. Vloženie uznesenia do počítačovej aplikácie a do elektronického súdneho spisu
15. Poznačenie vo výkazníctve ako tzv. obživnutá vec (vec, ktorá bola už skončená sa musí znovu dostať medzi živé a nerozhodnuté spory, teda je potrebné v písomnej aj elektronickej podobe spis znovu „oživiť“
16. Doručenie uznesenia o zrušení uznesenia o zastavení konania, pokiaľ sa nedoručuje už s ďalším procesným úkonom
Ako portál najprávo.sk informovali niektoré súdy, danú situáciu sa snažili riešiť tým, že konania neboli zastavované ihneď po uplynutí lehoty na zaplatenie poplatku, a teda bola žalobcom poskytovaná dodatočná faktická lehota, ktorá sa však míňa účinku a konania aj tak museli byť neefektívne zastavované. Viaceré súdy vyzývajú pred vypracovávaním uznesení o zastavení konania žalobcov resp. ich právnych zástupcov neformálne e-mailom alebo aj telefonicky na splnenie poplatkovej povinnosti uloženej výzvou, avšak len s občasným úspechom. Pri telefonických rozhovoroch bolo zo strany niektorých žalobcov neformálne oznámené súdu, že poplatok zaplatia až keď obdržia uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku, výzva súdu je pre nich nepodstatná.
Výsledok: 200 tisíc eur na poštovnom a pol milióna hodín práce
Ak by na jednom okresnom súde mesačne odignorovali žalobcovia výzvu súdu a zaplatili súdny poplatok až po zastavení konania len v 100 súdnych konaniach, poštovné náklady môžu predstavovať z titulu tohto rozmaru žalobcov okolo 5 tisíc eur ročne na každom jednom súde (poštovné za jednu doporučenú zásielku s doručenkou 1,5 eura x 3 písomnosti x 100 vecí x 12 mesiacov), na Slovensku máme 54 okresných súdov, v celoslovenskom merítku ide o sumu cez 250 tisíc eur ročne.
Zamestnanci každého jedného súdu sa vyššie uvedeným úkonom venujú v sumáre zhruba 800 hodín mesačne na úkor iných konaní. Násobenie číslom 54 a dvanástimi mesiacmi už dáva neskutočné číslo viac než 500 tisíc hodín práce ročne. Čísla sú, samozrejme, len orientačné, iniciátori podnetu vychádzali z toho, že práca pri každom jednom úkone (výzva, zastavenie konania, zrušenie uznesenia vrátane úkonov súvisiacich s elektronickým súdnym spisom a počítačovou aplikáciou) môže predstavovať cca 10 až 15 minút pracovného času jedného zamestnanca.
Nuž a náklady na spotrebný materiál (papier, toner, elektrina) sú nekvantifikovateľné, aj keď nepochybne atakujúce hranicu stotisíc eur.
Na daný problém poukázal aj JUDr. Edmund Horváth v komentári k Zákonu o súdnych poplatkoch (Wolters Kluwer, 2014, strana 125), kde konštatuje, že úprava § 10 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch neúmerne zaťažuje súdy, čo neprispieva ani k hospodárnosti konania a úplne neguje zmysel lehoty na zaplatenie poplatku. Zamýšľa sa nad myšlienkou refundácie nákladov za tento postup od poplatníka podľa § 147 a § 148 vtedy platného a účinného Občianskeho súdneho poplatku. Civilný sporový poriadok už obdobnú úpravu neobsahuje.
Návrh legislatívneho riešenia
Iniciátori podnetu sú toho názoru, že lehota určená súdom na zaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 zákona neplní v súčasnosti svoj účel, nakoľko poplatník má k dispozícii ešte ďalšiu lehotu, ktorou je (okrem faktickej lehoty ktorá plynie medzi uplynutím súdom určenej lehoty a doručením uznesenia o zastavení konania) lehota na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku.
Preto sa predkladá k širšej odbornej diskusii návrh na vypustenie prvej vety z ustanovenia § 10 ods. 3 zákona v znení: „Prvostupňový súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania.“. Takýmto postupom sa neodoprie navrhovateľovi právo na prístup k súdu, nakoľko mu stále zostáva možnosť podať si novú žalobu resp. nový návrh na začatie konania. Zároveň by sa zabezpečila disciplína navrhovateľov pri platení súdnych poplatkov, skrátenie súdnych konaní a ich zhospodárnenie. Z tejto zmeny môžu profitovať predovšetkým tí účastníci súdnych konaní, ktorí si poctivo plnia svoje záväzky a očakávajú rýchle rozhodnutie v merite svojho sporu.
Ako odznievajú hlasy zo súdnej praxe, pokiaľ sa nevyriešia problémy tohto a obdobného charakteru, ani rekodifikácia civilného súdneho konania neprispeje k citeľnému pokroku a zrýchleniu celého procesu.
Ilustračné foto: najprávo.sk
Súvisiace články
- Ping-pong so súdnymi spismi neskončil
- Generálna prokuratúra SR kritizuje legislatívny zámer nového OSP
- Vyžaduje zásada rovnosti účastníkov doručenie návrhu na neodkladné opatrenie protistrane?
- REKODIFIKÁCIA: Zvukové a obrazové záznamy a zápisnice
- REKODIFIKÁCIA: Lehoty na podanie dovolania generálneho prokurátora
- MS SR zriadilo e-mail na otázky ohľadom rekodifikácie civilného procesu
- REKODIFIKÁCIA: Vzhliadnutie osoby
- DE IURE 1/2016
- REKODIFIKÁCIA: Spotrebiteľské spory od 1. júla 2016
- Civilný sporový poriadok - komentár
- ÚVAHA: Je rekodifikácia Občianskeho súdneho poriadku vôbec potrebná?
- NÁZOR: Borecova rekodifikácia trochu inak